SPEJS.space

Ondrej Farkas, Jaro Šupina

Vesmír už dávno nie je len o abstraktnej vede, je to reálny hardvér, inžinierstvo a rastúci biznis. Vstúpte do SPEJSu, priestoru, kde sa stretáva svet praxe so svetom teórie. Ondrej Farkas vám prinesie priamy pohľad a skúsenosti z vesmírneho priemyslu, zatiaľ čo Jaro Šupina dodá potrebnú matematickú presnosť a akademický nadhľad. Žiadne povrchné zjednodušovanie, ideme priamo do technickej hĺbky. Pravidelne rozoberáme kľúčové svetové misie, prelomové technológie éry "New Space" a odhaľujeme silnú slovenskú stopu priamo na obežnej dráhe.

✉️ redakcia@spejs.space

Play

Open in

23 episodes
weekly
Avg 48 min
Slovak

Episodes 23

Newest Oldest Longest

All20 Unplayed20 In progress0 Played0

Counted on this page — what you have heard stays on this device, so it is not something the list can be paged by.

S1 · E29
Yesterday · 57 min
SPEJS.space #29
V dnešnej epizóde rozoberieme nečakaný ukrajinský útok riadenými strelami FP-5 Flamingo na kľúčový ruský závod Progress v Samare, kde sa vyrábajú nosné rakety Sojuz-2. Zásah dvoch kľúčových hál na montáž palubnej elektroniky a motorov môže vážne ochromiť celú ruskú kozmonautiku a výrazne spomaliť budovanie ich satelitnej siete Rassvet, ktorá mala slúžiť ako ruská odpoveď na Starlink. Pozrieme sa aj na smutný koniec plánovanej záchrany röntgenového a gama teleskopu Swift. Záchranná družica Link od startupu Katalyst Space Technologies pre zlyhanie dvoch zotrvačníkov stratila kontrolu nad svojou orientáciou, čo pre 22-ročného vesmírneho veterána znamená neodvratný ohnivý zánik v zemskej atmosfére ešte v priebehu tohto roka. Veľké správy prichádzajú aj z Číny, kde spoločnosť LandSpace oslavuje prelomový úspech so svojou raketou Zhuque-3 (ZQ-3) Y2, ktorej oceľový prvý stupeň úspešne pristál na nožičkách v púšti Gobi – hoci sa to po dosadnutí nezaobišlo bez menšieho požiaru v motorovom priestore. A keď sme pri Mesiaci, Peking sa už o pár dní chystá odpáliť ambicióznu misiu Chang'e 7 s orbiterom, landerom, roverom a unikátnym skákajúcim modulom priamo k Shackletonovmu kráteru na južnom póle. Ukážeme si, prečo táto misia vyvoláva vrásky vo Washingtone a či hrozí, že si Čína na najlukratívnejších miestach s vodným ľadom vykolíkuje vlastné zakázané zóny. Kým Čína napreduje, Európa cúva. Európska vesmírna agentúra (ESA) definitívne zmietla zo stola vylepšenia Block 3 pre raketu Ariane 6 vrátane odľahčeného karbónového horného stupňa ICARUS. To nielenže núti vedcov prepísať plány na misiu k Saturnovmu mesiacu Enceladus, ale tiež ukazuje narastajúcu neochotu ministrov dotovať každý komerčný let sumou až do 38 miliónov eur. Satelitní operátori navyše prepadajú panike z hroziacej globálnej krízy nosičov. SpaceX totiž plánuje poslať Falcon 9 do komerčného dôchodku už po roku 2028 a plne sa sústrediť na Starship (ktorý ale mieni prioritne využívať pre svoje vlastné potreby), kým konkurenčný New Glenn od Blue Origin je po výbuchu na rampe uzemnený a ULA Vulcan bojuje s meškaním pomocných motorov. Na záver preletíme ďalšie fascinujúce novinky. SpaceX plánuje v Louisiane na 130 000 akroch postaviť úplne nový multibiliónový kozmodróm pre lode Starship, čomu nahráva aj nová vesmírna politika podpísaná Donaldom Trumpom s cieľom dosiahnuť 1 000 štartov ročne do roku 2030. V reakcii na to navyše Elon Musk oznámil plán lietať so Starshipom až 30-krát denne. No a mimoriadny úspech hlási vesmírny startup Starcloud, ktorý získal ďalších 250 miliónov dolárov, pričom medzi ich hlavnými investormi je aj Nvidia. Spoločne totiž na obežnej dráhe testujú čip H100 a vyvíjajú revolučný vesmírny AI čip Vera Rubin Space-1 pre budovanie orbitálnych superpočítačov.
S1 · E28
August 21 · 45 min
SPEJS.space #28
V dnešnej epizóde sa pozrieme na dramatické momenty na čínskom nebi – rozoberieme si nečakané zlyhanie čínskej rakety Larga Marcha CZ-7A Y16 z 10. augusta 2026, ktorá sa po prechode oblasti Max-Q rozpadla vo výške 10 kilometrov. Ukážeme si, prečo išlo o prvú takúto haváriu nízko nad zemou pre rodinu Dlhý pochod od roku 1996 a aké dôsledky to môže mať pre blížiacu sa ambicióznu mesačnú sondu Chang'e 7. Ďalšiu veľkú časť budeme venovať európskemu megaprojektu IRIS², ktorý dostal definitívne zelenú so zásadným navýšením rozpočtu na viac ako 15,6 miliardy eur. Povieme si, prečo šéf ESA Josef Aschbacher bije na poplach pred kritickým nedostatkom európskych nosičov okolo roku 2030, a rozoberieme si novú štúdiu, podľa ktorej je Európa kvôli astronomickým cenám štartov v porovnaní so znovupoužiteľným Falcononom 9 doslova chytená medzi dvoma mlynskými kameňmi. Pozrieme sa aj na veľké pokroky na poli nosičov v USA, kde spoločnosť ULA úspešne zvládla Wet Dress Rehearsal rakety Vulcan s druhým stupňom Centaur V pre družice Amazonu. Spoločnosť Relativity Space naplno rozbehla testy druhého stupňa pre svoju Terran R na základni NASA Stennis a montáž motorov Aeon R. Pozadu nezostáva ani Rocket Lab – tá si zabezpečila kľúčový kontrakt na štart rakety Neutron pre Kepler Communications, predstavila mobilný kontajnerový štartovací systém GHOST pre rakety Electron a HASTE, a po akvizícii spoločnosti Mynaric zakladá nemeckú pobočku, s ktorou mieri na trh európskej vesmírnej suverenity. Na záver sa pozrieme na prelomové úspechy v Indii a vesmírnu medicínu. Predstavíme si prvý indický súkromný motor EVEREST s ťahom 800 kilonewtonov s pokročilým cyklom FFSC na metán od Astrobase, ktorý stavia Indiu po bok svetových kozmických veľmocí. Oslavovať môže aj startup Serendipity Space, ktorý pomocou stratosférického balóna úspešne otestoval v blízkom vesmíre autonómnu farmaceutickú továreň „Alchemy“ na kryštalizáciu cenných liečiv v mikrogravitácii. A nakoniec si rozoberieme, ako radiačná vesta AstroRad od startupu StemRad úspešne obletela Mesiac pri misii Artemis I a ako sa inžinierom podarilo znížiť jej hmotnosť z pôvodných 26 na oveľa pohodovejších 16 kilogramov bez straty účinnosti.
August 14 · 53 min
SPEJS.space #27
V dnešnej epizóde sa pozrieme na najnovšie správy z hlbín vesmírneho biznisu a technológií. Na úvod rozoberieme prvé štvrťročné finančné výsledky SpaceX po ich historickom IPO – hoci vykazujú čistú stratu 541 miliónov dolárov, ich tržby vďaka masívnemu rastu Starlinku, ktorý má už 12 miliónov platiacich predplatiteľov, vystrelili o 92 % na 7,8 miliardy dolárov. Elon Musk navyše sebavedomo vyhlásil problém s dlaždicami tepelného štítu lode Starship za definitívne vyriešený vďaka úspešnému letu Flight 13. Prezradil tiež, že už koncom mesiaca sa pri letovom teste Flight 14 pokúsia o zachytenie samotnej kozmickej lode Starship a vypustia gigabitové družice Starlink V3 priamo na operačnú obežnú dráhu. Rozoberieme si aj kuriózny a mediálne sledovaný incident, pri ktorom druhá etapa rakety Falcon 9 po vyše poldruha roku od štartu nekontrolovateľne narazila do odvrátenej strany Mesiaca rýchlosťou 2,43 km/s, pričom jej náraz a vytvorený kráter rýchlo zdokumentovala juhokórejská sonda Danuri. Pozrieme sa aj na obrovský úspech spoločnosti AST SpaceMobile, ktorej sa podarilo úspešne vypustiť družice BlueBird 11, 12 a 13 – tieto najväčšie komunikačné antény s plochou štvorhry v tenise boli dokonca zapísané do Guinessovej knihy rekordov. Časť budeme venovať spoločnosti Rocket Lab, ktorá získala masívnu zákazku za 397 miliónov dolárov na vývoj flatelitov pre systém SB-AMTI amerických Space Force, ktoré plánuje vynášať pomocou svojej pripravovanej rakety Neutron. Kým súkromný sektor v USA letí vpred, povieme si o vyšetrovaní anomálie motora BE-4 od Blue Origin, kde riaditeľ Dave Limp potvrdil poruchu na hlavnom kyslíkovom ventile. Pozrieme sa aj na plány francúzskej vesmírnej agentúry CNES, ktorá test prototypu nového znovupoužiteľného raketového motora pre superťažké nosiče plánuje až na rok 2028. Zastavíme sa aj pri projekte NASA s názvom Moon Base, kde štyria komerční partneri vyvíjajú nákladné landery pre pristátia plánované do roku 2028. Medzi nimi vyniká najmä stacked konfigurácia Blue Ghost Mission 2 od Firefly Aerospace, ktorá má uskutočniť prvé americké pristátie na odvrátenej strane Mesiaca. Na záver sa dotkneme dohody dcérskej spoločnosti Redwire na vôbec najväčšiu dedikovanú komerčnú misiu s farmaceutickým mikrogravitačným výskumom na palube nového návratového korábu Starfall od SpaceX, a nakoniec rozoberieme, prečo chce Kanadská vesmírna agentúra preorientovať svoje investície z robotickej ruky Canadarm3 priamo na podporu lunárnych operácií programu Artemis. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E26
August 7 · 48 min
SPEJS.space #26
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o zlomových momentoch znovupoužiteľnosti – detailne rozoberieme dramatický let Starship Flight 13. Hoci vrchná loď Ship 40 predviedla doteraz najhladšie pristátie v histórii programu a zostala nečakane plávať neporušená na hladine Indického oceánu, odkiaľ ju momentálne zachraňuje flotila na čele s nórskymi remorkérmi, booster pri pokuse o pristávací zážih explodoval. Pozrieme sa aj na tvrdú kritiku expertov ako Dan Rasky, podľa ktorých je súčasný dlaždicový tepelný štít z keramických dlaždíc pre rýchlu znovupoužiteľnosť len „slepou uličkou“. Naznačíme si tiež, či sa už na prelome augusta a septembra dočkáme plne orbitálneho reparátu s Flight 14. Kým SpaceX testuje limity ocele, Európa sa snaží držať krok – rozoberieme si úspešné simulované odpočítavanie znovupoužiteľného demonštrátora Themis vo Švédsku, kde kryogénnymi nádržami namiesto paliva pretekal tekutý dusík s teplotou až -200 °C. Pozrieme sa na dôležité strategické rozhodnutie dcérskej firmy MaiaSpace, ktorá škrtá suborbitálne testy a mieri rovno na orbitu z bývalej rampy pre rakety Sojuz vo Francúzskej Guyane, a neobídeme ani európskeho rivala SpaceX, startup The Exploration Company, ktorý pre svoju nákladnú loď Nyx hľadá masívnu 300-miliónovú investíciu. Zastavíme sa aj v Indii, kde štátna agentúra ISRO prechádza ťažkou krízou. Séria dvoch po sebe idúcich zlyhaní spoľahlivých rakiet PSLV spolu s preťahovaním prác na pilotovanom programe Gaganyaan spustila vlnu odchodov mladých vedcov do rýchlo rastúceho súkromného sektora. Ten v krajine zažíva nevídaný boom, čo potvrdil aj nedávny úspešný štart prvej súkromnej rakety Vikram-1 od startupu Skyroot. Na záver sa dotkneme ďalších zásadných noviniek. Odhalíme ambiciózny plán Jeffa Bezosa a jeho Amazon Leo, ktorý požiadal o povolenie pre viac než 5 100 satelitov pre priame satelitné pripojenie smartfónov (D2D) v úzkej spolupráci s Apple. Pozrieme sa na drámu okolo družice LINK od Katalyst Space, ktorá sa po nekontrolovateľnom spinedžirovaní pokúša stabilizovať pomocou elektrických motorov, aby zachránila misiu na postrčenie observatória Swift. A nakoniec preletíme aj novú misiu NASA CAPSTONE 02, ktorá vyšle k Mesiacu dvojicu identických družíc na tréning autonómneho stretávania v cislunárnom priestore. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E25
July 31 · 58 min
SPEJS.space #25
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o rekordnom 13. testovacom lete Starshipu – rozoberieme si úspešný let kozmickej lode Ship 40, ktorá po vypustení reálnych satelitov Starlink V3 úspešne otestovala zážih motora vo vesmíre a nakoniec, napriek všetkým očakávaniam, prežila pristátie do oceánu v jednom kuse. Pozrieme sa však aj na to, prečo Super Heavy Booster 20 nezvládol pristávací manéver, keď sa mu nepodarilo zapáliť dostatok motorov a plnou rýchlosťou narazil do vôd Mexického zálivu. Preberieme tiež brutálnu a riskantnú hru SpaceX, ktorá po roku 2028 odmieta prijímať rezervácie na dedikované lety Falcon 9, aby prinútila zákazníkov prejsť na zatiaľ neoverený Starship. Časť budeme venovať aj gigantickému kontraktu spoločnosti Foxconn, ktorá pre Elona Muska vyrobí AI servery s čipmi Nvidia GB300 za odhadovaných 52 miliárd dolárov. Kým súkromný sektor naberá šialené tempo, americké Space Force bije na poplach – generál Chance Saltzman varuje, že bez ďalších investícií do infraštruktúry budú musieť obmedziť ročný počet štartov z preťažených národných kozmodrómov. Napriek tomu armáda masívne investuje a tripluje rozpočet na vybrané štarty v programe NSSL Phase 3 až na 17 miliárd dolárov. Zastavíme sa aj pri projekte IRIS², kde Poľsko navyšuje svoj príspevok na 656 miliónov eur, aby pomohlo vybudovať európsku satelitnú suverenitu a znížilo závislosť od Starlinku. Na Mesiac sa navyše chystá úplne prvé GPU v histórii – čip Nvidia Jetson poletí na palube roveru od Lunar Outpost, aby tam v extrémnych podmienkach riadil pokročilú fyzickú AI. Na záver sa dotkneme aj ďalších významných udalostí – pozrieme sa na novú štúdiu v časopise PNAS Nexus, podľa ktorej ceny za vynesenie nákladu do vesmíru klesli od roku 1960 o neuveriteľných 96 %. Preletíme aj globálny raketový trh: americký Stratolaunch oslavuje míľnik viac ako desiatich úspešných hypersonických letov autonómneho lietadla Talon-A, a čínska raketa Gravity-1 – najsilnejší nosič na tuhé palivo na svete – úspešne zvládla svoj tretí štart a prechádza do plnej komerčnej prevádzky. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E24
July 24 · 57 min
SPEJS.space #24
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o ambicióznych plánoch programu Artemis III, v rámci ktorého NASA zverejnila nové vizualizácie obrovskej lode Starship V3 spojenej s Orionom. Rozoberieme si túto vysoko choreografovanú vesmírnu misiu plánovanú na rok 2027, počas ktorej budú tri najvýkonnejšie rakety sveta nacvičovať zložité stretávacie a dokovacie manévre na nízkej obežnej dráhe Zeme. Pozrieme sa na to, ako sa líši dokovanie zboku pri module Blue Moon od nosového dokovania Starshipu, a prečo astronauti tentokrát do Starshipu vôbec nevstúpia, zatiaľ čo do testovacieho landeru od Blue Origin áno. Zostaneme aj pri spoločnosti SpaceX a ich chystanom lete Starship Flight 13, ktorý museli počítače v poslednej sekunde prerušiť pre anomáliu pri spúšťaní motorov. Povieme si, prečo musia inžinieri na boosteri Super Heavy vymeniť dva motory Raptor 3, a aké vylepšenia má tento let otestovať po problémoch s predchádzajúcim štartom – od upraveného manévru otočenia až po kontrolované pristátie stupňa do vody. Kým SpaceX ladí motory, konkurencia čelí odkladom. Rozoberieme si, ako nedávna havária rakety New Glenn od Blue Origin zasiahla plány spoločnosti AST SpaceMobile. Tá musela posunúť spustenie svojej satelitnej mobilnej siete až na rok 2027. Pozrieme sa na to, ako sa situáciu snažia zachrániť aspoň letmi na Falcone 9 a prečo teraz zháňajú miliardovú investíciu na diverzifikáciu rizík. Veľký historický míľnik si pripísalo Indicko, kde súkromná firma Skyroot Aerospace úspešne dostala na orbitu svoju prvú raketu Vikram-1. Rozoberieme si úspech tohto mladého tímu, ich celokarbónovú konštrukciu a 3D tlačené motory, ale aj kuriózny moment, kedy počas separácie došlo k nečakanej kolízii tretieho a štvrtého stupňa. Na záver sa pozrieme na úspech startupu Reditus Space, ktorý predstavil svoje 200-kilogramové znovupoužiteľné návratové teleso ENOS určené pre výskum v mikrogravitácii. Povieme si, ako tento stroj navrhnutý len dvanástimi ľuďmi za pätnásť mesiacov zvládne ohnivý návrat do atmosféry rýchlosťou Mach 29 vďaka vlastnému inovatívnemu tepelnému štítu RHEA. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E23
July 17 · 45 min
SPESJ.space #23
V dnešnej epizóde sa pozrieme na historický triumf Číny, ktorej sa 10. júla podarilo úspešne vypustiť a zachytiť prvý stupeň novej rakety CZ-10B. Čína sa tak stala len druhou krajinou na svete, ktorá dokázala zachrániť prvý stupeň orbitálneho nosiča, no prvenstvo drží v použití unikátneho systému visiacich záchytných káblov na lodi Linghangzhe. Rozoberieme si, ako štátna CALT týmto úspechom vyhrala napínavé interné preteky a ako táto raketa ako vôbec prvá na svete skombinovala petrolej v prvom stupni s metánom v druhom stupni na dosiahnutie obežnej dráhy. Zablúdime aj do hlbokého vesmíru, kde sa odohralo mimoriadne tesné ázijské dvojrande s asteroidmi. Čínska sonda Tianwen 2 dorazila k obežnej dráhe záhadného quasi-satelitu Zeme Kamo‘oalewa. Ten sa však ukázal byť oveľa menší, než sme predpokladali – s priemerom iba okolo 20 metrov ide o najmenšie teleso, aké kedy navštívila ľudská sonda. Len o niekoľko hodín neskôr preletela japonská sonda Hayabusa 2 okolo asteroidu Torifune závratnou rýchlosťou 5,3 km/s. Povieme si, prečo bol tento prelet pre JAXA obrovskou výzvou a ako sa museli vysporiadať s postupným opotrebovaním svojich iónových motorov. Obrovskú radosť máme aj z domácej scény, keďže Slovensko má na obežnej dráhe už svoju piatu družicu! Do vesmíru úspešne odštartoval súkromný nanosatelit Marína, ktorý už nadviazal spojenie s Technickou univerzitou v Košiciach a poslal prvé unikátne zábery našej planéty. Pozrieme sa na detektor MiniPix SPACE na monitorovanie vesmírneho počasia, no prezradíme si aj romantické pozadie názvu družice a to, prečo sú na jej plošných spojoch vytlačené verše od Sládkoviča. V druhej polovici epizódy preberieme hromadný štart Transporter-17 od SpaceX, ktorý úspešne doručil 81 satelitov vrátane konštelácie FireSat na včasnú detekciu lesných požiarov. Zastavíme sa pri fascinujúcom satelite BOHR – historicky prvom komerčne postavenom CubeSate s jadrovým mikropohonom na báze trícia od City Labs, ktorý úspešne prešiel schvaľovacím procesom FAA. Spomenieme aj ambiciózny startup Besxar Space Industries, ktorý na suborbitálnom lete Falconu otestoval svoje testovacie boxy „Clipper Class“ s cieľom vyrábať ultračisté polovodiče priamo vo vákuu vesmíru. Čaká nás však aj poriadny vesmírny thriller. Posvietime si na znepokojivý manéver, pri ktorom sa štyri ruské vojenské satelity Kosmos priblížili k fínskemu radarovému satelitu Iceye-X36 na vzdialenosť necelých 13 kilometrov. Keďže dáta z družíc Iceye aktívne využíva Ukrajina na monitorovanie ruských inváznych síl, vysvetlíme si, prečo sa odborníci obávajú, že Moskva vo vesmíre testovala technológie na rušenie či obmedzovanie západných aparátov. Na záver rýchlo preletíme ďalšie dôležité míľniky: SpaceX dostala od FAA zelenú na let Starship Flight 13 po tom, čo bolo oficiálne uzavreté vyšetrovanie anomálie letu 12. Na Starbase navyše budujú obrovskú fabriku na vlastnú separáciu vzduchu a lokálnu produkciu kyslíka a dusíka. A v skratke sa pozrieme aj do Japonska, kde si úspešný premiérový skok a pristátie zapísala experimentálna znovupoužiteľná raketa RV-X od agentúry JAXA a Mitsubishi Heavy Industries. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E22
July 10 · 58 min
SPEJS.space #22
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o prelomových novinkách z programu Moon Base, v rámci ktorého NASA prerozdelila takmer 600 miliónov dolárov trom komerčným partnerom na doručenie štyroch nových vedeckých misií na Mesiac koncom roka 2028. Rozoberieme si aj mimoriadne odvážny nápad administrátora Jareda Isaacmana, ktorý vážne zvažuje poslať na mesačný južný pól Promise – plnohodnotný marťanský testovací model rovera Perseverance, ktorý by vďaka jadrovému pohonu MMRTG dokázal hravo prežiť mrazivú mesačnú noc. Pozrieme sa aj na to, ako sa spoločnosť Blue Origin rýchlo spamätáva z májovej explózie rakety New Glenn na rampe LC-36. Generálny riaditeľ Dave Limp oznámil radikálnu zmenu stratégie – prechod na horizontálno-vertikálnu hybridnú konfiguráciu s využitím obrieho žeriavu, vďaka čomu chcú stihnúť prvý štart ešte tento rok. Preberieme tiež, prečo NASA zatiaľ nepanikári, no varuje, že prípadné posuny štartu do polovice roka 2027 by už mali vážne dôsledky pre misiu Artemis III. Časť budeme venovať spoločnosti Rocket Lab, ktorá oznámila historický obchod v hodnote 8 miliárd dolárov – akvizíciu satelitného giganta Iridium, čím chce vybudovať vertikálne integrovanú vesmírnu superveľmoc. Peter Beck hovorí o spojení, kde „jedna plus jedna sú tri“, no prekážkou na tejto ceste môže byť ich pripravovaná stredne ťažká raketa Neutron, ktorej debut sa kvôli problémom pri testovaní zrejme posunie na rok 2027. Zastavíme sa aj pri napínavej záchrannej akcii teleskopu Swift. Z tichomorského atolu Kwajalein úspešne odštartovala raketa Pegasus XL na svoju pravdepodobne poslednú misiu, aby na orbitu vyniesla robotický satelit LINK od startupu Katalyst Space. Ten má za úlohu zachytiť teleskop v degradujúcej dráhe a pomocou elektrických motorov ho vytiahnuť do bezpečnej výšky. Na záver sa dotkneme aj ďalších významných udalostí. Japonský startup BULL ohlásil plný úspech svojej orbitálnej demonštrácie HORN, pri ktorej úspešne rozvinul obrie plachty na zachytávanie vesmírneho odpadu. Čínska spoločnosť LandSpace úspešne zvládla statický zážih znovupoužiteľnej rakety Zhuque-3. Nemecká Rocket Factory Augsburg predstavila svoje plány od ľahkého nosiča RFA ONE až po ťažkú znovupoužiteľnú raketu RFA TWO, a ULA úspešne dokončila poslednú misiu Atlas V pre satelitnú sieť Amazon Leo, pričom štafetu teraz definitívne preberá nová raketa Vulcan. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E21
July 3 · 50 min
SPEJS.space #21
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o radikálnych zmenách a škrtoch v lunárnom programe Artemis. Rozoberieme si zásadné rozhodnutie administrátora NASA Jareda Isaacmana zrušiť alebo pretransformovať kľúčové hardvérové prvky, ako sú Exploration Upper Stage, Mobile Launcher 2 či stanica Gateway. Pozrieme sa na šokujúce detaily správy generálneho inšpektora, podľa ktorej mal pomerne jednoduchý prechodový adaptér Universal Stage Adapter od Dynetics stáť namiesto pôvodných 131 miliónov dolárov až neskutočných 497 miliónov a jeho vývoj mal trvať dlhých 13 rokov. Ukážeme si tiež, prečo meškanie modulu HALO od Northrop Grumman posúva sprevádzkovanie stanice Gateway najskôr na rok 2032 a ako na tento vývoj reaguje Európska vesmírna agentúra (ESA), ktorá nateraz pokračuje vo vývoji modulu I-Hab, no spomaľuje práce na module Lunar View. Bližšie sa pozrieme aj na prelomovú vojenskú misiu Victus Haze pre americké Space Force. V nej spoločnosť Rocket Lab prepísala históriu, keď dokázala odštartovať s raketou Electron len neuveriteľných 16 hodín a 42 minút od doručenia príkazu na štart, pričom ich tímu trvala kalkulácia presného času štartu iba 4 hodiny. Povieme si, ako ich družica Puma na obežnej dráhe bleskovo dobehla satelit Jackal-0004 od True Anomaly, ktorý odštartoval už v máji na Falcone 9, a začala s ním nácvik simulovaných obranných operácií priamo na nízkej obežnej dráhe Zeme. Významnú časť budeme venovať spoločnosti SpaceX, ktorá si pripísala ďalší obrovský úspech. Uzavrela gigantický kontrakt v hodnote až 6,3 miliardy dolárov so startupom Reflection AI na prenájom výpočtovej kapacity s najnovšími čipmi Nvidia GB300 v dátovom centre Colossus 2 v Memphise. Rozoberieme aj ich utajovanú nákladnú kapsulu Starfall v tvare lietajúceho taniera, ktorú SpaceX úspešne vylovilo z Tichého oceánu po návrate z obežnej dráhy. Posvietime si na plány Elona Muska vybudovať 13-kilometrový plynovod Starpipe pre Starbase v Texase, aby nahradil stovky tankerov privážajúcich metán pre lety Starship. Všetky tieto megalomanské plány súkromníkov však narážajú na vážny problém – nová správa inšpektora NASA totiž varuje, že launch infraštruktúra na Cape Canaveral a Kennedyho vesmírnom stredisku starne, rozpočet na údržbu klesá a potrubia s plynným dusíkom už teraz nedokážu naraz podporovať štarty rakiet New Glenn od Blue Origin a Vulcan od ULA. Zastavíme sa aj na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Francúzska astronautka Sophie Adenot v module Columbus úspešne otestovala nový prototyp vnútrovrakového skafandra EuroSuit. Tento prototyp, vyvíjaný CNES v spolupráci s Decathlonom, Spartan Space a MEDES, má astronautom umožniť obliecť a vyzliecť sa bez cudzej pomoci za menej ako 2 minúty v podmienkach mikrogravitácie. Na záver rýchlo preletíme ďalšie dôležité udalosti. Pozrieme sa na európsku bezpečnostnú iniciatívu EU SST pre sledovanie vesmíru, ktorá sa rozrástla na 19 členských štátov. Predstavíme si úspech firmy Starfish Space, ktorej tahač Otter Pup 2 úspešne dokončil prvú fázu približovania s družicou ElaraSat od Gilmour Space, a uzavrieme to bleskovým upratovaním spoločnosti Blue Origin, ktorá po nedávnej nehode vyčistila celú rampu LC-36 za rekordných 9 dní a stále plánuje letieť ešte tento rok. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E20
June 26 · 38 min
SPEJS.space #20
V dnešnej epizóde sa pozrieme na zásadný zvrat v lunárnych plánoch NASA – rozoberieme si, prečo bol zastavený vývoj kľúčového obytného modulu HALO pre stanicu Lunar Gateway, keďže pozornosť agentúry sa výrazne presúva na vybudovanie základne priamo na povrchu Mesiaca. Posvietime si aj na gigantický obchod na poli umelej inteligencie: SpaceX po svojom megavstupe na burzu kupuje programátorský startup Cursor za neuveriteľných 60 miliárd dolárov v akciách. V raketovom segmente preskúmame, ako sa darí megakonšteláciám – kým Amazon získal dôležitý odklad od FCC, no pre dočasné uzemnenie rakiet Vulcan a New Glenn čelí vážnemu úzkemu hrdlu pri vypúšťaní satelitov, európska Ariane 6 s novými výkonnejšími pomocnými motormi P160C úspešne vyniesla doteraz najťažší komerčný náklad pre sieť Amazon Leo. Chýbať nebude ani Japonsko, ktorého hlavný nosič H3 zaznamenal úspešný štart v novej konfigurácii H3-30 úplne bez pevných urýchľovačov. Povieme si tiež, prečo spoločnosť Relativity Space pod vedením Erica Schmidta prekvapivo ohlásila súkromnú orbitálnu misiu k Marsu na rok 2028, a ako Schmidt z vlastnej nadácie zafinancuje obrí vesmírny ďalekohľad Lazuli s 3,1-metrovým zrkadlom. Pozrieme sa aj pod kapotu orbitálnej umelej inteligencie, kde model Gemma 3 od Google DeepMind na družici YAM-9 vôbec po prvýkrát autonómne identifikoval zaujímavé ciele na Zemi bez potreby pozemných analytikov. No a na záver zaostríme na domáce úspechy – oslávime historicky prvú slovenskú simulovanú misiu MarsonautiSK v Rožňave, kde študentský tím Vesmírne MARSčiatka úspešne zvládol týždennú izoláciu a dôležitý botanický výskum PHOEBE pod dohľadom Michaely Musilovej a Ivana Bellu. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E19
June 19 · 1 hr 5 min
SPEJS.space #19
V dnešnej epizóde rozoberieme misiu Artemis III – plánované spájanie lode Orion s pristávacím modulom od Blue Origin v roku 2027 a jednodňové zadokovanie k Starshipu. Pozrieme sa aj na novú spoluprácu Axiom Space a Prada na chladiacom odeve LCVG pre lunárne skafandre AxEMU. Pri SpaceX sa pristavíme pri očakávanom mega-IPO s cieľovou hodnotou 1,75 bilióna dolárov. Preberieme aj prípravy Ship 40 s motormi Raptor 3, novú štartovaciu vežu pre Starship na rampe LC-37 a schválené testy návratového disku Starfall. Pozrieme sa aj na konkurenciu – štartujúce satelity Amazon Leo s novým stupňom Centaur, snahu Blue Origin o nápravu po explózii New Glennu na rampe, vojenský kontrakt startupu K2 Space a čínsku megakonšteláciu Qianfan, ktorá vďaka masovej produkcii zrazila výrobné náklady satelitov o 96 %. Na záver preletíme globálny trh – rozoberieme fínske Iceye, ktoré získalo vyše 1 miliardy eur na radarové družice, blízky kvalifikačný štart nemeckej rakety Spectrum z Nórska, pád kapsuly W-4 od Varda Space nad Škótskom a rekord Falconu 9 s 35-tym úspešným letom boosteru B1067. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E18
June 5 · 38 min
SPEJS.space #18
V dnešnej epizóde si zhrnieme novinky v programe Artemis a projekte Moon Base. Rozoberieme predovšetkým masívnu explóziu rakety New Glenn, ktorá zničila štartovaciu rampu LC-36 spoločnosti Blue Origin, a zhodnotíme, ako tento incident ohrozuje misiu Artemis III plánovanú na rok 2027. Pri SpaceX sa pristavíme pri ich miliardových armádnych kontraktoch pre Pentagón na komunikačnú sieť a satelitný sledovací systém. Preberieme aj startup Starcloud, ktorý na svoje chystané vesmírne dátové centrá integruje laserové terminály Starlink Mini. Pozrieme sa aj na konkurenciu. Amazon úspešne vyniesol ďalších 29 satelitov konštelácie Leo napriek spomínanej explózii na susediacej rampe. Zhodnotíme tiež plány spoločnosti Dawn Aerospace, ktorá chce s novým štandardizovaným dokovacím portom spustiť tankovanie na obežnej dráhe už v roku 2028. Na záver rozoberieme komerčný trh a netradičnú novinku – športový gigant Decathlon vyvinul prototyp intravehikulárneho skafandra Eurosuit, ktorý v polovici mája úspešne dorazil na ISS. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E17
May 29 · 58 min
ŠPECIÁL: Prvý vesmírny cleanroom v Košiciach (Šimon Mackovjak) #17
V dnešnej epizóde si zhrnieme obrovskú novinku pre slovenský vesmírny sektor – otvorenie vôbec prvého kozmického cleanroomu na Slovensku, ktorý sa nachádza priamo v Košiciach. Rozoberieme si, čo presne tento čistý priestor s certifikáciou ISO 7 obnáša, prečo je v ňom dôležitá ochrana pred elektrostatickým nábojom a na čo všetko takýto špičkový priestor pri vývoji satelitov slúži. Pozrieme sa aj na to, ako je na tom s cleanroomami Slovensko v porovnaní s okolitými štátmi, napríklad s Českou republikou. Pristavíme sa aj pri ceste, ktorá k tomuto úspechu viedla. Preberieme, ako prebiehala výstavba a financovanie z európskych projektov TIK STEPHANIK a SAV OPEN LABS. Zistíme, čo to bol takzvaný „cleanroom pathfinder“ a aká bola hlavná motivácia na jeho vybudovanie. Neobídeme ani pripravovanú družicovú platformu v rámci projektu Štefánik, prediskutujeme jej parametre, jedinečnosť a plány na jej komerčnú dostupnosť či prvé štarty. Na záver preletíme praktické fungovanie tohto pracoviska – zistíme, kto všetko dostane možnosť cleanroom využívať, ako bude fungovať komerčný prenájom a aké špeciálne školenia či certifikáty človek potrebuje na vstup dovnútra. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E16
May 22 · 1 hr 18 min
ŠPECIÁL: Slovenské družice (Jakub Kapuš) #16
V dnešnej epizóde preletíme tými najväčšími úspechmi slovenskej kozmonautiky. Pozrieme sa na inšpiratívny príbeh Jakuba Kapuša a organizácie SOSA, ktorí to dotiahli od stratosférických balónov až k vývoju prvej slovenskej družice skCUBE. Priblížime si obrovský vedecký úspech nanosatelitu GRBAlpha, ktorý historicky zaznamenal najjasnejší gama záblesk vo vesmíre, a predstavíme si aj jeho väčšieho a pokročilejšieho nástupcu, družicu GRBBeta. V komerčnej sfére zhodnotíme úspechy firmy Spacemanic. Nevynecháme ani unikátny ružový satelit Veronika, vďaka ktorému sme získali historicky prvé slovenské fotografie Zeme z vesmíru. Na záver sa pozrieme do budúcnosti na pripravovanú piatu družicu MARINA zameranú na meranie kozmického počasia a zhodnotíme, aké dvere slovenským firmám otvára nedávne získanie štatútu pridruženého člena v Európskej vesmírnej agentúre (ESA).
S1 · E15
May 15 · 48 min
SPEJS.space #15
V dnešnej epizóde zistíme, ako sa umelá inteligencia sťahuje na obežnú dráhu. Rozoberieme si dohodu medzi Anthropicom a SpaceX o budovaní gigawattových vesmírnych dátových centier a plány Googlu s orbitálnym AI cloudom Suncatcher. NVIDIA navyše buduje vlastné vesmírne AI impérium s novým modulom Space-1 Vera Rubin, zatiaľ čo startup Cowboy Space vyvíja vlastné rakety, ktorých druhý stupeň poslúži priamo ako megawattové dátové centrum. Pri SpaceX sa zameriame na blížiacu sa misiu Flight 12 a na masívny zoznam inovácií pre generáciu Starship V3. Tá prinesie bezprecedentnú výšku 124 metrov, silnejšie motory Raptor 3 a revolučné systémy pre tankovanie vo vesmíre. V rámci konkurencie zhodnotíme rekordný štvrťrok Rocket Labu, ich vstup do vývoja hypersonických technológií s Andurilom a akvizíciu spoločnosti Motiv Space Systems. Pozrieme sa aj na to, ako sa servisná loď LINK od Katalyst Space pokúsi už v júni zachrániť klesajúce observatórium Swift. Na záver preletíme globálny trh: čínska loď Tianzhou 10 dopravila na stanicu Tiangong rekordný náklad, vrátane programu na výskum vesmírnych embryí. Nevynecháme ani pravdepodobný odklad misie Starliner-1, úspech LEO internetu spoločnosti Eutelsat po akvizícii OneWebu a miliardové kontrakty pre orbitálne stíhače rakiet v americkom obrannom programe Golden Dome. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E14
May 8 · 50 min
SPEJS.space #14
V dnešnej epizóde si zhrnieme novinky v programe Artemis – rozoberieme detaily misie Artemis III, ktorá by mala v lete 2027 odštartovať na nízku obežnú dráhu Zeme. Pozrieme sa aj na to, prečo NASA hľadá nový systém na prenos živého 4K videa z lode Orion a či prísne požiadavky nespĺňa práve Starlink. Pri SpaceX sa pristavíme pri uniknutých dokumentoch, ktoré odhalili viac ako 15-miliardové investície do vývoja rakety Starship. Preberieme aj chystaný dvanásty let Starshipu s novou trajektóriou, prípravy Lode 40 na let číslo 13 a plány na vynášanie satelitov Starlink V3 v druhej polovici roka 2026. Neobídeme ani pretrvávajúce výzvy v podobe extrémnej spotreby vody na rampe a zatiaľ neotestovaného tankovania na obežnej dráhe. Pozrieme sa aj na konkurenciu. Amazon za prvý rok vyniesol už vyše 300 satelitov konštelácie Leo, zatiaľ čo Blue Origin testuje lunárny modul Endurance a chystá výkonnejší druhý stupeň „Quattro“ pre raketu New Glenn. Zhodnotíme úspech startupu K2 Space s misiou Gravitas a ich strategický kontrakt s Pentagónom, ale aj zlyhanie prvej rakety Eris od austrálskej Gilmour Space pre problémy s čerpadlami. Na záver preletíme globálny trh – rozoberieme prvý testovací let rusko-kazašskej rakety Sojuz-5, demoláciu starej veže pre ruské Sojuzy vo Francúzskej Guyane a bohatú rideshare misiu Falconu 9. Tá vyniesla prvý indický SAR/EO satelit, kvantový satelit QUBE-II či historicky prvú švédsku vojenskú družicu. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E13
May 1 · 31 min
SPEJS.space #13
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o treťom štarte rakety New Glenn od Blue Origin. Rozoberieme si, ako sa im síce podarilo úspešne zachrániť už letený prvý stupeň, no zlyhanie jedného z motorov na hornom stupni nechalo satelit BlueBird 7 od AST SpaceMobile na prinízkej a neudržateľnej orbite. Časť budeme venovať spoločnosti SpaceX, ktorá naplno testuje svoju tretiu generáciu lode Starship – Ship 39 a Booster 19 už majú za sebou úspešné statické zážehy všetkých 33 motorov pred blížiacim sa letom s poradovým číslom 12. Pristavíme sa aj pri ich gigantickom a nečakanom kroku – SpaceX a xAI sa chystajú pohltiť AI startup Cursor v masívnej dohode v hodnote 60 miliárd dolárov pre vývoj pokročilých modelov umelej inteligencie. Zastavíme sa aj pri spoločnosti Rocket Lab, ktorá nepoľavuje v nákupoch a inováciách – za vyše 155 miliónov dolárov oficiálne prebrala spoločnosť Mynaric, aby ovládla trh s laserovou komunikáciou. Popritom predstavila svoj úplne nový, interne vyvinutý elektrický pohon Gauss, ktorým chce vyriešiť úzke hrdlo v dodávkach pre globálne satelitné konštelácie. Na záver sa dotkneme aj ďalších významných udalostí z orbity a biznisu – povieme si o ambicióznom startupe Starcloud, ktorý získal 170 miliónov dolárov na budovanie dátových centier priamo vo vesmíre s využitím rakiet Starship. Preletíme aj zúfalý krok Amazonu, ktorý kupuje sieť Globalstar za 11,6 miliardy dolárov pre svoj projekt satelitného internetu. Zistíme, čo odhalili unikátne snímky spoločnosti HEO, ktorá detailne odfotila rotujúce trosky poškodeného satelitu Starlink na obežnej dráhe, a pozrieme sa na úspešné testy čínskej robotickej lode Qingzhou, ktorá na orbite cvičí zachytávanie a ťahanie nespolupracujúceho vesmírneho odpadu. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E12
April 24 · 15 min
SPECIAL: Shelli Brunswick (Výťah 2026) #12
Shelli Brunswick recently took the stage as a speaker at the Výťah 2026 conference. She is the founder and current CEO of SB Global, LLC, a company focused on helping leaders, organizations, and communities apply space-inspired innovation and strategic thinking to real-world challenges and opportunities. She is an expert in how space technology drives economic and societal impact, space and technology policy, and leveraging global networks for resources, mentorships, and smart finance for entrepreneurs and startups. Previously, she was the COO of the Space Foundation and served in the U.S. Air Force as a congressional liaison advocating for space programs on Capitol Hill. Currently, she is a contributing member of the Forbes Technology Council and serves as the executive director for the BIED Society’s Center for International Space Policy. Buckle up, we're going under the hood of Space 4.0.
S1 · E11
April 17 · 46 min
SPEJS.space #11
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o kľúčových diskusiách ohľadom misie Artemis III – rozoberieme si vyjadrenia administrátora NASA Jareda Isaacmana, ktorý potvrdil zvažovanie zmeny profilu letu pre stretnutie lode Orion s lunárnymi modulmi Starship a Blue Moon. Pozrieme sa na to, aké výhody pre posádku a rakety prináša nízka verzus vysoká obežná dráha Zeme a prečo chce NASA testovať oba moduly. Pozrieme sa aj na to, čo sa stalo na orbite so satelitom Starlink 34343, za ktorého nečakaným zničením stál podľa analýzy radarov spoločnosti LeoLabs „vnútorný energetický zdroj“, čo naznačuje vážne zlyhanie tlakových nádob či pohonného systému. Časť budeme venovať spoločnosti SpaceX, ktorá úspešne odštartovala už 16. zdieľanú misiu Transporter a vyniesla naraz až 119 nákladov. Detailne preberieme obrovský úspech spoločnosti K2 Space, ktorej masívny, dvojtonový satelit Gravitas s extrémnym výkonom 20 kilowattov nielen prežil oddelenie, ale okamžite začal komunikovať a zmenil hru vo vývoji lacnejších super-satelitov. Kým spoločnosť CAS Space oslavuje obrovský úspech čínskeho New Space sektora s novou stredne ťažkou raketou Lijian-2 (Kinetica 2), ktorá vyniesla na orbitu dôležitý prototyp nákladnej lode Qingzhou pre čínsku vesmírnu stanicu, konkurenčná firma Space Pioneer má obrovské problémy – rozoberieme si, prečo dlho očakávaný štart ich rakety Tianlong 3 skončil fiaskom a čo to pre nich znamená na domácom trhu. Zastavíme sa aj pri spoločnosti Amazon, ktorá s raketou Atlas V úspešne vyniesla svoj najťažší náklad 29 satelitov pre sieť Leo (bývalý Kuiper) a ambiciózne ohlásila štart svojich satelitných internetových služieb už na polovicu roka 2026. Rozoberieme aj horúcu správu o tom, prečo má Amazon v pláne odkúpiť satelitnú sieť Globalstar v hodnote 9 miliárd dolárov. Na záver sa dotkneme aj ďalších významných udalostí – odhalíme novú technológiu Air Pioneer od Blue Origin, s ktorou chcú z mesačného prachu vyrábať dýchateľný kyslík pre astronautov. Preletíme aj na domácu slovenskú pôdu: historicky prvýkrát ESA BIC Slovakia vybrala šesť špičkových domácich vesmírnych startupov, ktoré do svojho rozvoja získajú podporu 60-tisíc eur, a pozrieme sa aj na úpravu licencie od úradu FCC, podľa ktorej by mala už 13. testovacia loď Starship konečne dosiahnuť orbitálnu obežnú dráhu. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E10
April 13 · 37 min
ŠPECIÁL: Artemis II (Dušan Majer) #10
Špeciálnym hosťom epizódy je Dušan Majer, ktorý je český publicista, popularizátor kozmonautiky a šéfredaktor webu kosmonautix.cz. V dnešnej epizóde nás čaká finálne zhodnotenie extrémne úspešnej misie Artemis II. Pozrieme sa na jej najväčšie míľniky a zhrnieme si, čo táto výprava znamená pre ľudstvo. Preberieme aj kontroverzný inžiniersky kompromis pri návrate – strmšiu trajektóriu „loft entry“, ktorú NASA zvolila po problémoch s tepelným štítom z prvej misie, a nevynecháme ani zatiaľ nepotvrdené zábery naznačujúce jeho možné lokálne poškodenie. Vžijeme sa do kože astronautov počas ohlušujúceho zostupu do atmosféry pri teplotách presahujúcich 2700 °C, kedy sa do rachotu plazmy ozýva len cvakanie solenoidov aktivujúcich orientačné trysky, a opýtame sa, či majú astronauti v tomto pekle vôbec nejakú šancu prejsť na manuálne riadenie. Rozoberieme tiež technické anomálie, ktoré misiu sprevádzali – od úniku hélia v európskom servisnom module, ktorý si pravdepodobne vyžiada redizajn pre Artemis III, až po kuriózny softvérový problém, pri ktorom musel veliteľ letu riešiť s Houstonom dve zamrznuté inštancie programu Microsoft Outlook. Zhodnotíme aj to, či bol problém so zaseknutou toaletou a zápachom horenia len dve hodiny po štarte skutočným ohrozením, alebo skôr len vďačnou témou pre médiá. Zameriame sa tiež na psychológiu stiesneného priestoru, keďže posádka do seba v mikrogravitácii podľa vlastných slov „neustále narážala“, čo otvára dôležité otázky pre dizajn budúcich dlhodobých habitatov. A na záver sa pozrieme na fenomén použitej fototechniky – prečo dala NASA pri snímaní tých najdôležitejších historických záberov prednosť 10-ročným zrkadlovkám Nikon D5 s extrémnym ISO pred najmodernejšími iPhonmi a GoPro-čkami, a čo pre budúcnosť lunárnej fotografie znamená bezzrkadlovka Nikon Z9, ktorú si posádka údajne pribalila na poslednú chvíľu. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

Showing 1–20 of 23 episodes