SPEJS.space

Ondrej Farkas, Jaro Šupina

Vesmír už dávno nie je len o abstraktnej vede, je to reálny hardvér, inžinierstvo a rastúci biznis. Vstúpte do SPEJSu, priestoru, kde sa stretáva svet praxe so svetom teórie. Ondrej Farkas vám prinesie priamy pohľad a skúsenosti z vesmírneho priemyslu, zatiaľ čo Jaro Šupina dodá potrebnú matematickú presnosť a akademický nadhľad. Žiadne povrchné zjednodušovanie, ideme priamo do technickej hĺbky. Pravidelne rozoberáme kľúčové svetové misie, prelomové technológie éry "New Space" a odhaľujeme silnú slovenskú stopu priamo na obežnej dráhe.

✉️ redakcia@spejs.space

Play

Open in

30 episodes
weekly
Avg 51 min
Slovak

Episodes 30

Newest Oldest Longest

All20 Unplayed20 In progress0 Played0

Counted on this page — what you have heard stays on this device, so it is not something the list can be paged by.

S1 · E36
Friday · 1 hr 2 min
SPEJS.space #36
V dnešnej epizóde sa pozrieme na zásadný míľnik spoločnosti SpaceX – historický štrnásty testovací let rakety Starship, ktorá po prvýkrát v histórii dosiahla plnohodnotnú obežnú dráhu Zeme a vypustila dvadsaťšesť satelitov novej generácie Starlink V3 s prenosovou kapacitou jeden terabit za sekundu. Preberieme si však aj drámu okolo motorov Raptor 3, ktoré potrápili inžinierov pri štarte i stúpaní lode, a dôvody, prečo prišiel predčasný deorbit burn do Pacifiku. Následne sa presunieme k európskej sonde Juice, ktorá preletela len 8 640 kilometrov nad Indickým oceánom, aby využila gravitáciu Zeme na ceste k Jupiteru, pričom v chvoste zemskej magnetosféry otestovala prístroje vrátane detektora PEP s významnou slovenskou stopou z dielne košického ÚEF-SAV. Rozoberieme si aj nový plán pre Starliner – NASA a Boeing totiž naplánovali bezpilotnú misiu na prelom decembra a januára s cieľom napraviť reputáciu po problémoch s héliom a tryskami, zatiaľ čo let s posádkou odložili na rok 2028 a chystajú certifikáciu rakety Vulcan. Pozornosť budeme venovať aj bohatej misii Transporter-18, ktorá vyniesla 130 nákladov vrátane prototypu AI čipu od Googlu (Project Suncatcher), bezdrôtového prenosu energie medzi satelitmi od Star Catcher či laserového lúča na Zem od Cowboy Space. Dotkneme sa aj biotechnologického úspechu Varda Space, ktorá vyslala dve výrobné kapsuly naraz a získala obrovskú investíciu na orbitálnu produkciu liečiv, a talianskeho D-Orbitu s tromi ťahačmi ION na jedinom lete. Preletíme telekomunikačné manévre na Zemi, kde veľká trojka amerických operátorov zakladá spoločný podnik a T-Mobile potichu maže Starlink zo svojho webu, ako aj rekordný kontrakt Rocket Lab na 20 letov pred ich stým štartom. Na záver načrieme do citlivej geopolitiky: rozoberieme oficiálne priznanie USA o rozmiestnení zbraní a rušičiek na orbite a odhalíme záhadu okolo čínskych tvrdení o historickom dotankovaní satelitu BeiDou, ktoré vyvracajú nezávislé orbitálne pozorovania. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E35
October 2 · 1 hr 10 min
SPEJS.space #35
V dnešnej epizóde začneme rekordným míľnikom spoločnosti SpaceX, ktorá zaknihovala už 40. let tej istej polovice aerodynamického krytu rakety Falcon 9, a pozrieme sa na to, prečo konkurenčné raketové firmy hlásia koniec éry lacných štartov za kilogram a chystaný cenový reset trhu z dôvodu utlmovania komerčných objednávok Falconu 9. S tým súvisí aj nová dohoda spoločnosti Exolaunch so SpaceX na misiu Starfall na rakete Starship v roku 2029, ktorá otvorí dvere komerčnému výskumu v mikrogravitácii a in-space výrobe. Následne sa ponoríme do programu Artemis a nekompromisnej stratégie administrátora NASA Jareda Isaacmana, ktorý presadzuje výhradne „výhodné obchody“ pri boji o obmedzené „parkovacie miesta“ na južnom póle Mesiaca. Rozoberieme si, ako Taliansko investuje vyše 5 miliárd dolárov do vývoja obytného modulu MPH výmenou za dve miesta pre svojich astronautov na povrchu Mesiaca, prečo sa Európska vesmírna agentúra so svojím pristávacím modulom Argonaut dostáva na vedľajšiu koľaj a aké šance otvára pre NASA odklad čínskej sondy Chang'e 7. Pristavíme sa aj pri trojmesačnom meškaní testovacej misie Artemis III na obežnej dráhe Zeme. Pozrieme sa aj na spoločnosť Vast, ktorá po vzore vesmírnej stanice Haven-1 zakladá novú divíziu Lunar Programs na vývoj lunárnych elektrární, špeciálnych prechodových komôr na zvládanie mesačného prachu a vlastnej satelitnej konštelácie pre komunikáciu na južnom póle. Predstavíme si aj aktualizovaný manifest rakety Nova Pathfinder od Stoke Space na začiatok roka 2027, ktorá ponesie napríklad autonómnu AI sondu Autonomy-1 od AstroForge a otestuje opakovane použiteľné motory Zenith a Andromeda s kovovým tepelným štítom. Preletíme aj do oblasti vesmírnej bezpečnosti – Veľká Británia totiž zakladá svoju prvú špeciálnu letku RAF No. III Space Effects Squadron, určenú na aktívne rušenie a elimináciu hrozieb voči britským satelitom. Časť venujeme aj startupu Hubble Network, ktorý získal investíciu 200 miliónov dolárov a stal sa unicornom vďaka prelomovej technológii prepájania bežných Bluetooth čipov priamo so satelitmi na obežnej dráhe. Zastavíme sa pri znepokojujúcej správe Európskej vesmírnej agentúry o náraste rizika kolízií a Kesslerovho syndrómu na nízkej obežnej dráhe Zeme, kde samotná sieť Starlink od SpaceX vykonáva už takmer 35-tisíc vyhýbacích manévrov mesačne – teda jeden každých 75 sekúnd. Na záver sa dotkneme neúspešného záveru 30-miliónovej záchrannej misie robota Link od spoločnosti Katalyst Space, ktorému sa pre zlyhanie reakčných kolies nepodarilo zachrániť 22-ročný teleskop NASA Swift, a tak oba objekty po zhorení Linku v atmosfére čaká definitívny koniec. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E34
September 25 · 57 min
SPEJS.space #34
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o zásadných posunoch v pilotovaných letoch – pozrieme sa na to, prečo NASA zachraňuje problematický Boeing Starliner ďalšími zákazkami a spolufinancovaním vývoja, zatiaľ čo SpaceX plánuje do roku 2030 penzionovať lode Crew Dragon a presunúť kapacity na Starship a orbitálne dátové centrá. Rozoberieme si nadchádzajúci let Starship Flight 14 s 26 satelitmi Starlink V3 a prvým opätovným použitím dlaždíc tepelného štítu, ako aj smelú víziu SpaceX vybudovať výpočtovú infraštruktúru priamo vo vesmíre. Pozrieme sa aj na to, ako sa začína rozbiehať priemyselná výroba na obežnej dráhe – od jednotonovej vesmírnej továrne Space Cargo Unlimited na palube lode Starfall až po startup Besxar, ktorý chce vyrábať kľúčové komponenty pre čipy vo vákuu vesmíru na stupňoch rakiet Falcon 9 a Starship. Nahliadneme do Číny, kde spoločnosť LandSpace úspešne vypustila raketu ZhuQue-2E s prvou veľkou konšteláciou internetových satelitov SpaceSail a firma Space Pioneer ukázala motor Tianhuo-21 – vernú kópiu Raptora 3, pred ktorej zradnou vnútornou zložitosťou varuje samotný Elon Musk. Zastavíme sa aj pri európskom New Space: nemecký Isar Aerospace získal kontrakt na ďalších 5 štartov rakety Spectrum, talianske Avio dokončilo letový demonstrátor FD1 s metanoxovým motorom MR10 a SES s Elveo Mobile pripravujú európsku výrobu satelitov pre Direct-to-Device služby. Neprehliadneme ani trable konzorcia ULA, ktorého raketa Vulcan zostáva uzemnená pre opakované poruchy trysiek pomocných motorov, čo vedie k reassignovaniu armádnych misií SpaceX-u a špekuláciám o možnom predaji firmy. Na záver sa dotkneme aj ďalších významných správ – Turecko dokončilo výrobu kozmickej lode pre svoju prvú mesačnú misiu v roku 2027 a austrálsky HEO prevzal družicu NewSat-34 na inšpekciu necooperatívnych objektov a raketových stupňov priamo na obežnej dráhe. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E33
September 18 · 51 min
SPEJS.space #33
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o rušnom geopolitickom dianí okolo Medzinárodného vesmírneho summitu v Paríži, ktorý zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, no poznačil ho bojkot amerických firiem pod tlakom Bieleho domu aj neúčasť nemeckého kancelára a talianskej premiérky. Pozrieme sa na to, ako Európa napriek tomu vyhlásila cez Parížsku deklaráciu odvážne ciele – nákladnú kapsulu Nyx na ISS v roku 2028, pristátie pristávacieho modulu Argonaut na Mesiaci v roku 2031 a let vlastnej európskej posádky z Kourou v roku 2036. Preberieme obrovský rozbeh európskeho startupu The Exploration Company pod vedením Hélène Huby, ktorý získal rekordné financovanie, lukratívny kontrakt od ESA na misiu Nyx s raketou Ariane 6 a urýchľuje vývoj vlastného superťažkého motora Storm. Zastavíme sa v Španielsku pri spoločnosti PLD Space, ktorú navštívil premiér Pedro Sánchez – firme, čo dokončuje finálne testy rakety MIURA 5 pred štartom z Kourou a zároveň predstavila novú raketu MIURA 9 pre európske satelitné konštelácie. Rozoberieme si aj americký Stoke Space, ktorý vyzbieral 1 miliardu dolárov na plne znovupoužiteľné rakety, chystá let demonstrátora Nova Pathfinder a odhalil detaily 15-tonovej rakety Nova Block 2 s motormi Zenith a Andromeda s aktívne chladeným tepelným štítom. Vydáme sa aj k európskej satelitnej suvarenite: Airbus a Thales Alenia Space začínajú stavbu prvej vrstvy pre konšteláciu IRIS², zatiaľ čo Eutelsat investuje do rozširovania siete OneWeb a dvoch letov rakety Ariane 6. Na záver si preberieme novinky od Rocket Lab – od nového solárneho článku IMM Apex bez použitia nedostatkového germánia až po oficiálny protest proti rozhodnutiu NASA – a pozrieme sa na úspešný manéver dvoch družíc Mira od Impulse Space, ktoré sa na obežnej dráhe priblížili na vzdialenosť iba 200 metrov. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E32
September 11 · 1 hr 9 min
SPEJS.space #32
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o zmenách v programe Artemis – rozoberieme si, ako NASA upravuje požiadavky na lunárne skafandre a v spolupráci s Axiom Space vyvíja zjednodušený „Sortie Suit“, aby urýchlila pristátie astronautov na Mesiaci už v roku 2028. Pozrieme sa na výborné výsledky dátového preskúmania tepelného štítu lode Orion z misie Artemis II a pomieme si, prečo Bezpečnostný poradný panel (ASAP) neskrýva nadšenie zo smerovania agentúry pod vedením Jareda Isaacmana. Presunieme sa aj do Európy, kde nemecký startup Isar Aerospace prepísal históriu prvým úspešným komerčným letom rakety Spectrum z kontinentálnej Európy, a pozrieme sa na španielsku PLD Space, ktorá výrazne navyšuje svoje financovanie na vývoj a výrobu rakety MIURA 5. Neobídeme ani misiu BepiColombo, od ktorej sa po rokoch úspešne oddelil preletový modul MTM na ceste k Merkúru – pričom si pripomenieme slovenskú stopu na prístroji PICAM z dielne SAV a firmy Q-Products. Pri slovenských vedcoch zostaneme aj pri unikátnej leteckej kampani ROSIE, v ktorej experti z Univerzity Komenského zachytili ohnivý zánik satelitov Samba a Tango z misie Cluster. V ázijskom prehľade rozoberieme nepríjemný rozpad horného stupňa čínskej rakety CZ-6C na obežnej dráhe, ale aj úspešný prvý let rakety Pallas-1 na kvapalné palivo od spoločnosti Galactic Energy. Zastavíme sa v Indii, kde ISRO pripravuje štart satelitu GISAT-1A s rekordným rozlíšením na geostacionárnej dráhe a chystá odchod rakety GSLV-Mk II do dôchodku. Na záver sa dotkneme veľkých komerčných milníkov: NASA si vybrala spoločnosť Blue Origin na vybudovanie telekomunikačnej siete okolo Marsu, operátor SES pripísal miliardovú zákazku firme OHB pre európsku konšteláciu IRIS2, a rozoberieme si aj rekordné výsledky spoločnosti Rocket Lab okolo Petera Becka či odklad prvej súkromnej misie k Venuši kvôli čakaniu na raketu Neutron. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E31
September 8 · 52 min
SPEJS.space #31
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o úspešnom štarte nového vlajkového ďalekohľadu NASA, Nancy Grace Roman, ktorý do vesmíru veľkolepo vyniesla raketa Falcon Heavy. Rozoberieme si jeho recyklované špionážne zrkadlo od armády, no najmä bizarnú momentku z poštartovej tlačovky, kde administrátorovi Jaredovi Isaacmanovi zazvonil mobil a priamo do éteru prehovoril prezident Donald Trump, aby všetkým osobne pogratuloval. Posvietime si aj na gigantické plány SpaceX, ktoré berú dych – spoločnosť plánuje v štáte Louisiana vybudovať monštruózny kozmodróm Starbase Louisiana za 100 miliárd dolárov s viac než tuctom štartovacích rámp pre Starship. Táto nová kapitola ide ruka v ruke s koncom jednej veľkej éry na Floride, kde uplynulý týždeň odštartovala posledná plánovaná raketa Falcon 9 so satelitmi Starlink z východného pobrežia a odovzdala žezlo práve Starshipu. Pozrieme sa aj na európsky trh, kde Európska vesmírna agentúra podpísala historické kontrakty v hodnote vyše 540 miliónov eur v rámci programu European Launcher Challenge pre troch kľúčových hráčov – Isar Aerospace, RFA a PLD Space. Kým Európa naberá na sile, Čína zažíva nečakaný odklad – vysvetlíme si, prečo musela kvôli tajfúnu Narra a extrémnym svetelným podmienkam presunúť štart svojej kľúčovej sondy Chang’e 7 na južný pól Mesiaca až na rok 2027, čím sa otvárajú dvere pre americký lander Blue Moon od Blue Origin. Na záver preberieme úspešný deštrukčný míľnik misie Draco od ESA, ktorá úspešne prešla finálnym hodnotením dizajnu pred svojím ohnivým koncom v atmosfére, a neobídeme ani napínavé správy z ruského vojenského kozmodrómu Pleseck, na ktorý vôbec prvýkrát zaútočili ukrajinské drony, a to priamo uprostred príprav na štart rakety Sojuz s vojenským satelitom Glonass. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E30
September 4 · 57 min
ŠPECIÁL: Kozmonautika o 20, 50 či 100 rokov (Jaro a Ondro) #30
V dnešnej epizóde vymeníme klasické rozoberanie aktualít za letný špeciál na podnet našej skalnej poslucháčky. Prezradíme vám naše osobné, „praveké“ zážitky, ktoré nás k vesmíru vôbec priviedli, a podelíme sa o globálne odhady a dlhodobé vízie o tom, ako bude kozmonautika vyzerať o 20, 50 či 100 rokov. Rozoberieme tiež, či sa lety na Mesiac stanú bežnou záležitosťou, na čo bude slúžiť lunárna základňa a či budú mobilní operátori fungovať výlučne cez satelity. Na záver sa pozrieme na to, či sa vojenské konflikty presunú výhradne do vesmíru, ako nám pohľad z obežnej dráhy môže pomôcť vyriešiť klimatickú krízu, a prinesieme nielen seriózne analýzy, ale aj poriadne uletené futuristické úvahy. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E29
August 28 · 57 min
SPEJS.space #29
V dnešnej epizóde rozoberieme nečakaný ukrajinský útok riadenými strelami FP-5 Flamingo na kľúčový ruský závod Progress v Samare, kde sa vyrábajú nosné rakety Sojuz-2. Zásah dvoch kľúčových hál na montáž palubnej elektroniky a motorov môže vážne ochromiť celú ruskú kozmonautiku a výrazne spomaliť budovanie ich satelitnej siete Rassvet, ktorá mala slúžiť ako ruská odpoveď na Starlink. Pozrieme sa aj na smutný koniec plánovanej záchrany röntgenového a gama teleskopu Swift. Záchranná družica Link od startupu Katalyst Space Technologies pre zlyhanie dvoch zotrvačníkov stratila kontrolu nad svojou orientáciou, čo pre 22-ročného vesmírneho veterána znamená neodvratný ohnivý zánik v zemskej atmosfére ešte v priebehu tohto roka. Veľké správy prichádzajú aj z Číny, kde spoločnosť LandSpace oslavuje prelomový úspech so svojou raketou Zhuque-3 (ZQ-3) Y2, ktorej oceľový prvý stupeň úspešne pristál na nožičkách v púšti Gobi – hoci sa to po dosadnutí nezaobišlo bez menšieho požiaru v motorovom priestore. A keď sme pri Mesiaci, Peking sa už o pár dní chystá odpáliť ambicióznu misiu Chang'e 7 s orbiterom, landerom, roverom a unikátnym skákajúcim modulom priamo k Shackletonovmu kráteru na južnom póle. Ukážeme si, prečo táto misia vyvoláva vrásky vo Washingtone a či hrozí, že si Čína na najlukratívnejších miestach s vodným ľadom vykolíkuje vlastné zakázané zóny. Kým Čína napreduje, Európa cúva. Európska vesmírna agentúra (ESA) definitívne zmietla zo stola vylepšenia Block 3 pre raketu Ariane 6 vrátane odľahčeného karbónového horného stupňa ICARUS. To nielenže núti vedcov prepísať plány na misiu k Saturnovmu mesiacu Enceladus, ale tiež ukazuje narastajúcu neochotu ministrov dotovať každý komerčný let sumou až do 38 miliónov eur. Satelitní operátori navyše prepadajú panike z hroziacej globálnej krízy nosičov. SpaceX totiž plánuje poslať Falcon 9 do komerčného dôchodku už po roku 2028 a plne sa sústrediť na Starship (ktorý ale mieni prioritne využívať pre svoje vlastné potreby), kým konkurenčný New Glenn od Blue Origin je po výbuchu na rampe uzemnený a ULA Vulcan bojuje s meškaním pomocných motorov. Na záver preletíme ďalšie fascinujúce novinky. SpaceX plánuje v Louisiane na 130 000 akroch postaviť úplne nový multibiliónový kozmodróm pre lode Starship, čomu nahráva aj nová vesmírna politika podpísaná Donaldom Trumpom s cieľom dosiahnuť 1 000 štartov ročne do roku 2030. V reakcii na to navyše Elon Musk oznámil plán lietať so Starshipom až 30-krát denne. No a mimoriadny úspech hlási vesmírny startup Starcloud, ktorý získal ďalších 250 miliónov dolárov, pričom medzi ich hlavnými investormi je aj Nvidia. Spoločne totiž na obežnej dráhe testujú čip H100 a vyvíjajú revolučný vesmírny AI čip Vera Rubin Space-1 pre budovanie orbitálnych superpočítačov.
S1 · E28
August 21 · 45 min
SPEJS.space #28
V dnešnej epizóde sa pozrieme na dramatické momenty na čínskom nebi – rozoberieme si nečakané zlyhanie čínskej rakety Larga Marcha CZ-7A Y16 z 10. augusta 2026, ktorá sa po prechode oblasti Max-Q rozpadla vo výške 10 kilometrov. Ukážeme si, prečo išlo o prvú takúto haváriu nízko nad zemou pre rodinu Dlhý pochod od roku 1996 a aké dôsledky to môže mať pre blížiacu sa ambicióznu mesačnú sondu Chang'e 7. Ďalšiu veľkú časť budeme venovať európskemu megaprojektu IRIS², ktorý dostal definitívne zelenú so zásadným navýšením rozpočtu na viac ako 15,6 miliardy eur. Povieme si, prečo šéf ESA Josef Aschbacher bije na poplach pred kritickým nedostatkom európskych nosičov okolo roku 2030, a rozoberieme si novú štúdiu, podľa ktorej je Európa kvôli astronomickým cenám štartov v porovnaní so znovupoužiteľným Falcononom 9 doslova chytená medzi dvoma mlynskými kameňmi. Pozrieme sa aj na veľké pokroky na poli nosičov v USA, kde spoločnosť ULA úspešne zvládla Wet Dress Rehearsal rakety Vulcan s druhým stupňom Centaur V pre družice Amazonu. Spoločnosť Relativity Space naplno rozbehla testy druhého stupňa pre svoju Terran R na základni NASA Stennis a montáž motorov Aeon R. Pozadu nezostáva ani Rocket Lab – tá si zabezpečila kľúčový kontrakt na štart rakety Neutron pre Kepler Communications, predstavila mobilný kontajnerový štartovací systém GHOST pre rakety Electron a HASTE, a po akvizícii spoločnosti Mynaric zakladá nemeckú pobočku, s ktorou mieri na trh európskej vesmírnej suverenity. Na záver sa pozrieme na prelomové úspechy v Indii a vesmírnu medicínu. Predstavíme si prvý indický súkromný motor EVEREST s ťahom 800 kilonewtonov s pokročilým cyklom FFSC na metán od Astrobase, ktorý stavia Indiu po bok svetových kozmických veľmocí. Oslavovať môže aj startup Serendipity Space, ktorý pomocou stratosférického balóna úspešne otestoval v blízkom vesmíre autonómnu farmaceutickú továreň „Alchemy“ na kryštalizáciu cenných liečiv v mikrogravitácii. A nakoniec si rozoberieme, ako radiačná vesta AstroRad od startupu StemRad úspešne obletela Mesiac pri misii Artemis I a ako sa inžinierom podarilo znížiť jej hmotnosť z pôvodných 26 na oveľa pohodovejších 16 kilogramov bez straty účinnosti.
August 14 · 53 min
SPEJS.space #27
V dnešnej epizóde sa pozrieme na najnovšie správy z hlbín vesmírneho biznisu a technológií. Na úvod rozoberieme prvé štvrťročné finančné výsledky SpaceX po ich historickom IPO – hoci vykazujú čistú stratu 541 miliónov dolárov, ich tržby vďaka masívnemu rastu Starlinku, ktorý má už 12 miliónov platiacich predplatiteľov, vystrelili o 92 % na 7,8 miliardy dolárov. Elon Musk navyše sebavedomo vyhlásil problém s dlaždicami tepelného štítu lode Starship za definitívne vyriešený vďaka úspešnému letu Flight 13. Prezradil tiež, že už koncom mesiaca sa pri letovom teste Flight 14 pokúsia o zachytenie samotnej kozmickej lode Starship a vypustia gigabitové družice Starlink V3 priamo na operačnú obežnú dráhu. Rozoberieme si aj kuriózny a mediálne sledovaný incident, pri ktorom druhá etapa rakety Falcon 9 po vyše poldruha roku od štartu nekontrolovateľne narazila do odvrátenej strany Mesiaca rýchlosťou 2,43 km/s, pričom jej náraz a vytvorený kráter rýchlo zdokumentovala juhokórejská sonda Danuri. Pozrieme sa aj na obrovský úspech spoločnosti AST SpaceMobile, ktorej sa podarilo úspešne vypustiť družice BlueBird 11, 12 a 13 – tieto najväčšie komunikačné antény s plochou štvorhry v tenise boli dokonca zapísané do Guinessovej knihy rekordov. Časť budeme venovať spoločnosti Rocket Lab, ktorá získala masívnu zákazku za 397 miliónov dolárov na vývoj flatelitov pre systém SB-AMTI amerických Space Force, ktoré plánuje vynášať pomocou svojej pripravovanej rakety Neutron. Kým súkromný sektor v USA letí vpred, povieme si o vyšetrovaní anomálie motora BE-4 od Blue Origin, kde riaditeľ Dave Limp potvrdil poruchu na hlavnom kyslíkovom ventile. Pozrieme sa aj na plány francúzskej vesmírnej agentúry CNES, ktorá test prototypu nového znovupoužiteľného raketového motora pre superťažké nosiče plánuje až na rok 2028. Zastavíme sa aj pri projekte NASA s názvom Moon Base, kde štyria komerční partneri vyvíjajú nákladné landery pre pristátia plánované do roku 2028. Medzi nimi vyniká najmä stacked konfigurácia Blue Ghost Mission 2 od Firefly Aerospace, ktorá má uskutočniť prvé americké pristátie na odvrátenej strane Mesiaca. Na záver sa dotkneme dohody dcérskej spoločnosti Redwire na vôbec najväčšiu dedikovanú komerčnú misiu s farmaceutickým mikrogravitačným výskumom na palube nového návratového korábu Starfall od SpaceX, a nakoniec rozoberieme, prečo chce Kanadská vesmírna agentúra preorientovať svoje investície z robotickej ruky Canadarm3 priamo na podporu lunárnych operácií programu Artemis. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E26
August 7 · 48 min
SPEJS.space #26
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o zlomových momentoch znovupoužiteľnosti – detailne rozoberieme dramatický let Starship Flight 13. Hoci vrchná loď Ship 40 predviedla doteraz najhladšie pristátie v histórii programu a zostala nečakane plávať neporušená na hladine Indického oceánu, odkiaľ ju momentálne zachraňuje flotila na čele s nórskymi remorkérmi, booster pri pokuse o pristávací zážih explodoval. Pozrieme sa aj na tvrdú kritiku expertov ako Dan Rasky, podľa ktorých je súčasný dlaždicový tepelný štít z keramických dlaždíc pre rýchlu znovupoužiteľnosť len „slepou uličkou“. Naznačíme si tiež, či sa už na prelome augusta a septembra dočkáme plne orbitálneho reparátu s Flight 14. Kým SpaceX testuje limity ocele, Európa sa snaží držať krok – rozoberieme si úspešné simulované odpočítavanie znovupoužiteľného demonštrátora Themis vo Švédsku, kde kryogénnymi nádržami namiesto paliva pretekal tekutý dusík s teplotou až -200 °C. Pozrieme sa na dôležité strategické rozhodnutie dcérskej firmy MaiaSpace, ktorá škrtá suborbitálne testy a mieri rovno na orbitu z bývalej rampy pre rakety Sojuz vo Francúzskej Guyane, a neobídeme ani európskeho rivala SpaceX, startup The Exploration Company, ktorý pre svoju nákladnú loď Nyx hľadá masívnu 300-miliónovú investíciu. Zastavíme sa aj v Indii, kde štátna agentúra ISRO prechádza ťažkou krízou. Séria dvoch po sebe idúcich zlyhaní spoľahlivých rakiet PSLV spolu s preťahovaním prác na pilotovanom programe Gaganyaan spustila vlnu odchodov mladých vedcov do rýchlo rastúceho súkromného sektora. Ten v krajine zažíva nevídaný boom, čo potvrdil aj nedávny úspešný štart prvej súkromnej rakety Vikram-1 od startupu Skyroot. Na záver sa dotkneme ďalších zásadných noviniek. Odhalíme ambiciózny plán Jeffa Bezosa a jeho Amazon Leo, ktorý požiadal o povolenie pre viac než 5 100 satelitov pre priame satelitné pripojenie smartfónov (D2D) v úzkej spolupráci s Apple. Pozrieme sa na drámu okolo družice LINK od Katalyst Space, ktorá sa po nekontrolovateľnom spinedžirovaní pokúša stabilizovať pomocou elektrických motorov, aby zachránila misiu na postrčenie observatória Swift. A nakoniec preletíme aj novú misiu NASA CAPSTONE 02, ktorá vyšle k Mesiacu dvojicu identických družíc na tréning autonómneho stretávania v cislunárnom priestore. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E25
July 31 · 58 min
SPEJS.space #25
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o rekordnom 13. testovacom lete Starshipu – rozoberieme si úspešný let kozmickej lode Ship 40, ktorá po vypustení reálnych satelitov Starlink V3 úspešne otestovala zážih motora vo vesmíre a nakoniec, napriek všetkým očakávaniam, prežila pristátie do oceánu v jednom kuse. Pozrieme sa však aj na to, prečo Super Heavy Booster 20 nezvládol pristávací manéver, keď sa mu nepodarilo zapáliť dostatok motorov a plnou rýchlosťou narazil do vôd Mexického zálivu. Preberieme tiež brutálnu a riskantnú hru SpaceX, ktorá po roku 2028 odmieta prijímať rezervácie na dedikované lety Falcon 9, aby prinútila zákazníkov prejsť na zatiaľ neoverený Starship. Časť budeme venovať aj gigantickému kontraktu spoločnosti Foxconn, ktorá pre Elona Muska vyrobí AI servery s čipmi Nvidia GB300 za odhadovaných 52 miliárd dolárov. Kým súkromný sektor naberá šialené tempo, americké Space Force bije na poplach – generál Chance Saltzman varuje, že bez ďalších investícií do infraštruktúry budú musieť obmedziť ročný počet štartov z preťažených národných kozmodrómov. Napriek tomu armáda masívne investuje a tripluje rozpočet na vybrané štarty v programe NSSL Phase 3 až na 17 miliárd dolárov. Zastavíme sa aj pri projekte IRIS², kde Poľsko navyšuje svoj príspevok na 656 miliónov eur, aby pomohlo vybudovať európsku satelitnú suverenitu a znížilo závislosť od Starlinku. Na Mesiac sa navyše chystá úplne prvé GPU v histórii – čip Nvidia Jetson poletí na palube roveru od Lunar Outpost, aby tam v extrémnych podmienkach riadil pokročilú fyzickú AI. Na záver sa dotkneme aj ďalších významných udalostí – pozrieme sa na novú štúdiu v časopise PNAS Nexus, podľa ktorej ceny za vynesenie nákladu do vesmíru klesli od roku 1960 o neuveriteľných 96 %. Preletíme aj globálny raketový trh: americký Stratolaunch oslavuje míľnik viac ako desiatich úspešných hypersonických letov autonómneho lietadla Talon-A, a čínska raketa Gravity-1 – najsilnejší nosič na tuhé palivo na svete – úspešne zvládla svoj tretí štart a prechádza do plnej komerčnej prevádzky. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E24
July 24 · 57 min
SPEJS.space #24
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o ambicióznych plánoch programu Artemis III, v rámci ktorého NASA zverejnila nové vizualizácie obrovskej lode Starship V3 spojenej s Orionom. Rozoberieme si túto vysoko choreografovanú vesmírnu misiu plánovanú na rok 2027, počas ktorej budú tri najvýkonnejšie rakety sveta nacvičovať zložité stretávacie a dokovacie manévre na nízkej obežnej dráhe Zeme. Pozrieme sa na to, ako sa líši dokovanie zboku pri module Blue Moon od nosového dokovania Starshipu, a prečo astronauti tentokrát do Starshipu vôbec nevstúpia, zatiaľ čo do testovacieho landeru od Blue Origin áno. Zostaneme aj pri spoločnosti SpaceX a ich chystanom lete Starship Flight 13, ktorý museli počítače v poslednej sekunde prerušiť pre anomáliu pri spúšťaní motorov. Povieme si, prečo musia inžinieri na boosteri Super Heavy vymeniť dva motory Raptor 3, a aké vylepšenia má tento let otestovať po problémoch s predchádzajúcim štartom – od upraveného manévru otočenia až po kontrolované pristátie stupňa do vody. Kým SpaceX ladí motory, konkurencia čelí odkladom. Rozoberieme si, ako nedávna havária rakety New Glenn od Blue Origin zasiahla plány spoločnosti AST SpaceMobile. Tá musela posunúť spustenie svojej satelitnej mobilnej siete až na rok 2027. Pozrieme sa na to, ako sa situáciu snažia zachrániť aspoň letmi na Falcone 9 a prečo teraz zháňajú miliardovú investíciu na diverzifikáciu rizík. Veľký historický míľnik si pripísalo Indicko, kde súkromná firma Skyroot Aerospace úspešne dostala na orbitu svoju prvú raketu Vikram-1. Rozoberieme si úspech tohto mladého tímu, ich celokarbónovú konštrukciu a 3D tlačené motory, ale aj kuriózny moment, kedy počas separácie došlo k nečakanej kolízii tretieho a štvrtého stupňa. Na záver sa pozrieme na úspech startupu Reditus Space, ktorý predstavil svoje 200-kilogramové znovupoužiteľné návratové teleso ENOS určené pre výskum v mikrogravitácii. Povieme si, ako tento stroj navrhnutý len dvanástimi ľuďmi za pätnásť mesiacov zvládne ohnivý návrat do atmosféry rýchlosťou Mach 29 vďaka vlastnému inovatívnemu tepelnému štítu RHEA. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E23
July 17 · 45 min
SPESJ.space #23
V dnešnej epizóde sa pozrieme na historický triumf Číny, ktorej sa 10. júla podarilo úspešne vypustiť a zachytiť prvý stupeň novej rakety CZ-10B. Čína sa tak stala len druhou krajinou na svete, ktorá dokázala zachrániť prvý stupeň orbitálneho nosiča, no prvenstvo drží v použití unikátneho systému visiacich záchytných káblov na lodi Linghangzhe. Rozoberieme si, ako štátna CALT týmto úspechom vyhrala napínavé interné preteky a ako táto raketa ako vôbec prvá na svete skombinovala petrolej v prvom stupni s metánom v druhom stupni na dosiahnutie obežnej dráhy. Zablúdime aj do hlbokého vesmíru, kde sa odohralo mimoriadne tesné ázijské dvojrande s asteroidmi. Čínska sonda Tianwen 2 dorazila k obežnej dráhe záhadného quasi-satelitu Zeme Kamo‘oalewa. Ten sa však ukázal byť oveľa menší, než sme predpokladali – s priemerom iba okolo 20 metrov ide o najmenšie teleso, aké kedy navštívila ľudská sonda. Len o niekoľko hodín neskôr preletela japonská sonda Hayabusa 2 okolo asteroidu Torifune závratnou rýchlosťou 5,3 km/s. Povieme si, prečo bol tento prelet pre JAXA obrovskou výzvou a ako sa museli vysporiadať s postupným opotrebovaním svojich iónových motorov. Obrovskú radosť máme aj z domácej scény, keďže Slovensko má na obežnej dráhe už svoju piatu družicu! Do vesmíru úspešne odštartoval súkromný nanosatelit Marína, ktorý už nadviazal spojenie s Technickou univerzitou v Košiciach a poslal prvé unikátne zábery našej planéty. Pozrieme sa na detektor MiniPix SPACE na monitorovanie vesmírneho počasia, no prezradíme si aj romantické pozadie názvu družice a to, prečo sú na jej plošných spojoch vytlačené verše od Sládkoviča. V druhej polovici epizódy preberieme hromadný štart Transporter-17 od SpaceX, ktorý úspešne doručil 81 satelitov vrátane konštelácie FireSat na včasnú detekciu lesných požiarov. Zastavíme sa pri fascinujúcom satelite BOHR – historicky prvom komerčne postavenom CubeSate s jadrovým mikropohonom na báze trícia od City Labs, ktorý úspešne prešiel schvaľovacím procesom FAA. Spomenieme aj ambiciózny startup Besxar Space Industries, ktorý na suborbitálnom lete Falconu otestoval svoje testovacie boxy „Clipper Class“ s cieľom vyrábať ultračisté polovodiče priamo vo vákuu vesmíru. Čaká nás však aj poriadny vesmírny thriller. Posvietime si na znepokojivý manéver, pri ktorom sa štyri ruské vojenské satelity Kosmos priblížili k fínskemu radarovému satelitu Iceye-X36 na vzdialenosť necelých 13 kilometrov. Keďže dáta z družíc Iceye aktívne využíva Ukrajina na monitorovanie ruských inváznych síl, vysvetlíme si, prečo sa odborníci obávajú, že Moskva vo vesmíre testovala technológie na rušenie či obmedzovanie západných aparátov. Na záver rýchlo preletíme ďalšie dôležité míľniky: SpaceX dostala od FAA zelenú na let Starship Flight 13 po tom, čo bolo oficiálne uzavreté vyšetrovanie anomálie letu 12. Na Starbase navyše budujú obrovskú fabriku na vlastnú separáciu vzduchu a lokálnu produkciu kyslíka a dusíka. A v skratke sa pozrieme aj do Japonska, kde si úspešný premiérový skok a pristátie zapísala experimentálna znovupoužiteľná raketa RV-X od agentúry JAXA a Mitsubishi Heavy Industries. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E22
July 10 · 58 min
SPEJS.space #22
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o prelomových novinkách z programu Moon Base, v rámci ktorého NASA prerozdelila takmer 600 miliónov dolárov trom komerčným partnerom na doručenie štyroch nových vedeckých misií na Mesiac koncom roka 2028. Rozoberieme si aj mimoriadne odvážny nápad administrátora Jareda Isaacmana, ktorý vážne zvažuje poslať na mesačný južný pól Promise – plnohodnotný marťanský testovací model rovera Perseverance, ktorý by vďaka jadrovému pohonu MMRTG dokázal hravo prežiť mrazivú mesačnú noc. Pozrieme sa aj na to, ako sa spoločnosť Blue Origin rýchlo spamätáva z májovej explózie rakety New Glenn na rampe LC-36. Generálny riaditeľ Dave Limp oznámil radikálnu zmenu stratégie – prechod na horizontálno-vertikálnu hybridnú konfiguráciu s využitím obrieho žeriavu, vďaka čomu chcú stihnúť prvý štart ešte tento rok. Preberieme tiež, prečo NASA zatiaľ nepanikári, no varuje, že prípadné posuny štartu do polovice roka 2027 by už mali vážne dôsledky pre misiu Artemis III. Časť budeme venovať spoločnosti Rocket Lab, ktorá oznámila historický obchod v hodnote 8 miliárd dolárov – akvizíciu satelitného giganta Iridium, čím chce vybudovať vertikálne integrovanú vesmírnu superveľmoc. Peter Beck hovorí o spojení, kde „jedna plus jedna sú tri“, no prekážkou na tejto ceste môže byť ich pripravovaná stredne ťažká raketa Neutron, ktorej debut sa kvôli problémom pri testovaní zrejme posunie na rok 2027. Zastavíme sa aj pri napínavej záchrannej akcii teleskopu Swift. Z tichomorského atolu Kwajalein úspešne odštartovala raketa Pegasus XL na svoju pravdepodobne poslednú misiu, aby na orbitu vyniesla robotický satelit LINK od startupu Katalyst Space. Ten má za úlohu zachytiť teleskop v degradujúcej dráhe a pomocou elektrických motorov ho vytiahnuť do bezpečnej výšky. Na záver sa dotkneme aj ďalších významných udalostí. Japonský startup BULL ohlásil plný úspech svojej orbitálnej demonštrácie HORN, pri ktorej úspešne rozvinul obrie plachty na zachytávanie vesmírneho odpadu. Čínska spoločnosť LandSpace úspešne zvládla statický zážih znovupoužiteľnej rakety Zhuque-3. Nemecká Rocket Factory Augsburg predstavila svoje plány od ľahkého nosiča RFA ONE až po ťažkú znovupoužiteľnú raketu RFA TWO, a ULA úspešne dokončila poslednú misiu Atlas V pre satelitnú sieť Amazon Leo, pričom štafetu teraz definitívne preberá nová raketa Vulcan. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E21
July 3 · 50 min
SPEJS.space #21
V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o radikálnych zmenách a škrtoch v lunárnom programe Artemis. Rozoberieme si zásadné rozhodnutie administrátora NASA Jareda Isaacmana zrušiť alebo pretransformovať kľúčové hardvérové prvky, ako sú Exploration Upper Stage, Mobile Launcher 2 či stanica Gateway. Pozrieme sa na šokujúce detaily správy generálneho inšpektora, podľa ktorej mal pomerne jednoduchý prechodový adaptér Universal Stage Adapter od Dynetics stáť namiesto pôvodných 131 miliónov dolárov až neskutočných 497 miliónov a jeho vývoj mal trvať dlhých 13 rokov. Ukážeme si tiež, prečo meškanie modulu HALO od Northrop Grumman posúva sprevádzkovanie stanice Gateway najskôr na rok 2032 a ako na tento vývoj reaguje Európska vesmírna agentúra (ESA), ktorá nateraz pokračuje vo vývoji modulu I-Hab, no spomaľuje práce na module Lunar View. Bližšie sa pozrieme aj na prelomovú vojenskú misiu Victus Haze pre americké Space Force. V nej spoločnosť Rocket Lab prepísala históriu, keď dokázala odštartovať s raketou Electron len neuveriteľných 16 hodín a 42 minút od doručenia príkazu na štart, pričom ich tímu trvala kalkulácia presného času štartu iba 4 hodiny. Povieme si, ako ich družica Puma na obežnej dráhe bleskovo dobehla satelit Jackal-0004 od True Anomaly, ktorý odštartoval už v máji na Falcone 9, a začala s ním nácvik simulovaných obranných operácií priamo na nízkej obežnej dráhe Zeme. Významnú časť budeme venovať spoločnosti SpaceX, ktorá si pripísala ďalší obrovský úspech. Uzavrela gigantický kontrakt v hodnote až 6,3 miliardy dolárov so startupom Reflection AI na prenájom výpočtovej kapacity s najnovšími čipmi Nvidia GB300 v dátovom centre Colossus 2 v Memphise. Rozoberieme aj ich utajovanú nákladnú kapsulu Starfall v tvare lietajúceho taniera, ktorú SpaceX úspešne vylovilo z Tichého oceánu po návrate z obežnej dráhy. Posvietime si na plány Elona Muska vybudovať 13-kilometrový plynovod Starpipe pre Starbase v Texase, aby nahradil stovky tankerov privážajúcich metán pre lety Starship. Všetky tieto megalomanské plány súkromníkov však narážajú na vážny problém – nová správa inšpektora NASA totiž varuje, že launch infraštruktúra na Cape Canaveral a Kennedyho vesmírnom stredisku starne, rozpočet na údržbu klesá a potrubia s plynným dusíkom už teraz nedokážu naraz podporovať štarty rakiet New Glenn od Blue Origin a Vulcan od ULA. Zastavíme sa aj na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Francúzska astronautka Sophie Adenot v module Columbus úspešne otestovala nový prototyp vnútrovrakového skafandra EuroSuit. Tento prototyp, vyvíjaný CNES v spolupráci s Decathlonom, Spartan Space a MEDES, má astronautom umožniť obliecť a vyzliecť sa bez cudzej pomoci za menej ako 2 minúty v podmienkach mikrogravitácie. Na záver rýchlo preletíme ďalšie dôležité udalosti. Pozrieme sa na európsku bezpečnostnú iniciatívu EU SST pre sledovanie vesmíru, ktorá sa rozrástla na 19 členských štátov. Predstavíme si úspech firmy Starfish Space, ktorej tahač Otter Pup 2 úspešne dokončil prvú fázu približovania s družicou ElaraSat od Gilmour Space, a uzavrieme to bleskovým upratovaním spoločnosti Blue Origin, ktorá po nedávnej nehode vyčistila celú rampu LC-36 za rekordných 9 dní a stále plánuje letieť ešte tento rok. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E20
June 26 · 38 min
SPEJS.space #20
V dnešnej epizóde sa pozrieme na zásadný zvrat v lunárnych plánoch NASA – rozoberieme si, prečo bol zastavený vývoj kľúčového obytného modulu HALO pre stanicu Lunar Gateway, keďže pozornosť agentúry sa výrazne presúva na vybudovanie základne priamo na povrchu Mesiaca. Posvietime si aj na gigantický obchod na poli umelej inteligencie: SpaceX po svojom megavstupe na burzu kupuje programátorský startup Cursor za neuveriteľných 60 miliárd dolárov v akciách. V raketovom segmente preskúmame, ako sa darí megakonšteláciám – kým Amazon získal dôležitý odklad od FCC, no pre dočasné uzemnenie rakiet Vulcan a New Glenn čelí vážnemu úzkemu hrdlu pri vypúšťaní satelitov, európska Ariane 6 s novými výkonnejšími pomocnými motormi P160C úspešne vyniesla doteraz najťažší komerčný náklad pre sieť Amazon Leo. Chýbať nebude ani Japonsko, ktorého hlavný nosič H3 zaznamenal úspešný štart v novej konfigurácii H3-30 úplne bez pevných urýchľovačov. Povieme si tiež, prečo spoločnosť Relativity Space pod vedením Erica Schmidta prekvapivo ohlásila súkromnú orbitálnu misiu k Marsu na rok 2028, a ako Schmidt z vlastnej nadácie zafinancuje obrí vesmírny ďalekohľad Lazuli s 3,1-metrovým zrkadlom. Pozrieme sa aj pod kapotu orbitálnej umelej inteligencie, kde model Gemma 3 od Google DeepMind na družici YAM-9 vôbec po prvýkrát autonómne identifikoval zaujímavé ciele na Zemi bez potreby pozemných analytikov. No a na záver zaostríme na domáce úspechy – oslávime historicky prvú slovenskú simulovanú misiu MarsonautiSK v Rožňave, kde študentský tím Vesmírne MARSčiatka úspešne zvládol týždennú izoláciu a dôležitý botanický výskum PHOEBE pod dohľadom Michaely Musilovej a Ivana Bellu. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E19
June 19 · 1 hr 5 min
SPEJS.space #19
V dnešnej epizóde rozoberieme misiu Artemis III – plánované spájanie lode Orion s pristávacím modulom od Blue Origin v roku 2027 a jednodňové zadokovanie k Starshipu. Pozrieme sa aj na novú spoluprácu Axiom Space a Prada na chladiacom odeve LCVG pre lunárne skafandre AxEMU. Pri SpaceX sa pristavíme pri očakávanom mega-IPO s cieľovou hodnotou 1,75 bilióna dolárov. Preberieme aj prípravy Ship 40 s motormi Raptor 3, novú štartovaciu vežu pre Starship na rampe LC-37 a schválené testy návratového disku Starfall. Pozrieme sa aj na konkurenciu – štartujúce satelity Amazon Leo s novým stupňom Centaur, snahu Blue Origin o nápravu po explózii New Glennu na rampe, vojenský kontrakt startupu K2 Space a čínsku megakonšteláciu Qianfan, ktorá vďaka masovej produkcii zrazila výrobné náklady satelitov o 96 %. Na záver preletíme globálny trh – rozoberieme fínske Iceye, ktoré získalo vyše 1 miliardy eur na radarové družice, blízky kvalifikačný štart nemeckej rakety Spectrum z Nórska, pád kapsuly W-4 od Varda Space nad Škótskom a rekord Falconu 9 s 35-tym úspešným letom boosteru B1067. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E18
June 5 · 38 min
SPEJS.space #18
V dnešnej epizóde si zhrnieme novinky v programe Artemis a projekte Moon Base. Rozoberieme predovšetkým masívnu explóziu rakety New Glenn, ktorá zničila štartovaciu rampu LC-36 spoločnosti Blue Origin, a zhodnotíme, ako tento incident ohrozuje misiu Artemis III plánovanú na rok 2027. Pri SpaceX sa pristavíme pri ich miliardových armádnych kontraktoch pre Pentagón na komunikačnú sieť a satelitný sledovací systém. Preberieme aj startup Starcloud, ktorý na svoje chystané vesmírne dátové centrá integruje laserové terminály Starlink Mini. Pozrieme sa aj na konkurenciu. Amazon úspešne vyniesol ďalších 29 satelitov konštelácie Leo napriek spomínanej explózii na susediacej rampe. Zhodnotíme tiež plány spoločnosti Dawn Aerospace, ktorá chce s novým štandardizovaným dokovacím portom spustiť tankovanie na obežnej dráhe už v roku 2028. Na záver rozoberieme komerčný trh a netradičnú novinku – športový gigant Decathlon vyvinul prototyp intravehikulárneho skafandra Eurosuit, ktorý v polovici mája úspešne dorazil na ISS. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.
S1 · E17
May 29 · 58 min
ŠPECIÁL: Prvý vesmírny cleanroom v Košiciach (Šimon Mackovjak) #17
V dnešnej epizóde si zhrnieme obrovskú novinku pre slovenský vesmírny sektor – otvorenie vôbec prvého kozmického cleanroomu na Slovensku, ktorý sa nachádza priamo v Košiciach. Rozoberieme si, čo presne tento čistý priestor s certifikáciou ISO 7 obnáša, prečo je v ňom dôležitá ochrana pred elektrostatickým nábojom a na čo všetko takýto špičkový priestor pri vývoji satelitov slúži. Pozrieme sa aj na to, ako je na tom s cleanroomami Slovensko v porovnaní s okolitými štátmi, napríklad s Českou republikou. Pristavíme sa aj pri ceste, ktorá k tomuto úspechu viedla. Preberieme, ako prebiehala výstavba a financovanie z európskych projektov TIK STEPHANIK a SAV OPEN LABS. Zistíme, čo to bol takzvaný „cleanroom pathfinder“ a aká bola hlavná motivácia na jeho vybudovanie. Neobídeme ani pripravovanú družicovú platformu v rámci projektu Štefánik, prediskutujeme jej parametre, jedinečnosť a plány na jej komerčnú dostupnosť či prvé štarty. Na záver preletíme praktické fungovanie tohto pracoviska – zistíme, kto všetko dostane možnosť cleanroom využívať, ako bude fungovať komerčný prenájom a aké špeciálne školenia či certifikáty človek potrebuje na vstup dovnútra. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.

Showing 1–20 of 30 episodes