SPEJS.space #35

V dnešnej epizóde začneme rekordným míľnikom spoločnosti SpaceX, ktorá zaknihovala už 40. let tej istej polovice aerodynamického krytu rakety Falcon 9, a pozrieme sa na to, prečo konkurenčné raketové firmy hlásia koniec éry lacných štartov za kilogram a chystaný cenový reset trhu z dôvodu utlmovania komerčných objednávok Falconu 9. S tým súvisí aj nová dohoda spoločnosti Exolaunch so SpaceX na misiu Starfall na rakete Starship v roku 2029, ktorá otvorí dvere komerčnému výskumu v mikrogravitácii a in-space výrobe. Následne sa ponoríme do programu Artemis a nekompromisnej stratégie administrátora NASA Jareda Isaacmana, ktorý presadzuje výhradne „výhodné obchody“ pri boji o obmedzené „parkovacie miesta“ na južnom póle Mesiaca. Rozoberieme si, ako Taliansko investuje vyše 5 miliárd dolárov do vývoja obytného modulu MPH výmenou za dve miesta pre svojich astronautov na povrchu Mesiaca, prečo sa Európska vesmírna agentúra so svojím pristávacím modulom Argonaut dostáva na vedľajšiu koľaj a aké šance otvára pre NASA odklad čínskej sondy Chang'e 7. Pristavíme sa aj pri trojmesačnom meškaní testovacej misie Artemis III na obežnej dráhe Zeme. Pozrieme sa aj na spoločnosť Vast, ktorá po vzore vesmírnej stanice Haven-1 zakladá novú divíziu Lunar Programs na vývoj lunárnych elektrární, špeciálnych prechodových komôr na zvládanie mesačného prachu a vlastnej satelitnej konštelácie pre komunikáciu na južnom póle. Predstavíme si aj aktualizovaný manifest rakety Nova Pathfinder od Stoke Space na začiatok roka 2027, ktorá ponesie napríklad autonómnu AI sondu Autonomy-1 od AstroForge a otestuje opakovane použiteľné motory Zenith a Andromeda s kovovým tepelným štítom. Preletíme aj do oblasti vesmírnej bezpečnosti – Veľká Británia totiž zakladá svoju prvú špeciálnu letku RAF No. III Space Effects Squadron, určenú na aktívne rušenie a elimináciu hrozieb voči britským satelitom. Časť venujeme aj startupu Hubble Network, ktorý získal investíciu 200 miliónov dolárov a stal sa unicornom vďaka prelomovej technológii prepájania bežných Bluetooth čipov priamo so satelitmi na obežnej dráhe. Zastavíme sa pri znepokojujúcej správe Európskej vesmírnej agentúry o náraste rizika kolízií a Kesslerovho syndrómu na nízkej obežnej dráhe Zeme, kde samotná sieť Starlink od SpaceX vykonáva už takmer 35-tisíc vyhýbacích manévrov mesačne – teda jeden každých 75 sekúnd. Na záver sa dotkneme neúspešného záveru 30-miliónovej záchrannej misie robota Link od spoločnosti Katalyst Space, ktorému sa pre zlyhanie reakčných kolies nepodarilo zachrániť 22-ročný teleskop NASA Swift, a tak oba objekty po zhorení Linku v atmosfére čaká definitívny koniec. Pripútajte sa, ideme pod kapotu Space 4.0.