Skip to content
Artwork for Zamyslenia EVS

Zamyslenia EVS

Zamyslenia EVS

biblické zamyslenia na každý deň

Play
  • 115 episodes
  • daily
  • Avg 3 min
  • Slovak

Support the show

Goes straight to the publisher. podnod takes nothing.

Counted on this page — what you have heard stays on this device, so it is not something the list can be paged by.
  • August 8 · 2 min

    Tik tak – 8. august

    „… a jako tvoje dni, tak i tvoja sila.“ (5M 33:25) Bájka hovorí: Nový budík stál u hodinára na polici spolu so staršími hodinami, ktoré hlasite odtikávali sekundy. „No,“ povedali jedny novému budíku: „Ľutujeme ťa. Teraz statočne tikáš, ale poriadne sa unavíš, kým odtikáš tridsaťjedenmiliónov tikov.“ „Tridsaťjedenmiliónov tikov?“ zvolal zdesený budík. „To nikdy nedokážem,“ a hneď od ľaku zastal. „Ach, ty hlúpy,“ povedali druhé hodiny, „načo počúvaš také reči? Ty len pekne sprav tik za sekundu, to nič nie je a za druhú sekundu zase tik a tak ďalej.“ „A či je to všetko?“ zvolal povzbudený budík. „To je ľahké.“ A hneď zase začal statočne tikať a každú sekundu spravil tik. Do konca roka spravil tridsaťjedenmiliónov tikov, ani nevedel ako. Tak aj ty dnes konaj svoju povinnosť každú chvíľu, každú minútu a ostatné prenechaj Pánovi. Až po smrť, ó Jezu, chceme byť Tvoji; až po smrť za Tebou vždy chceme ísť! Až po smrť zotrvať v zmužilom boji, až po smrť a potom do slávy prísť! PS 186, 1 MUDr. Viera Roháčková

  • August 7 · 1 min

    Liek na naše problémy – 7. august

    „… dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista − a On je Pánom všetkých“ (Sk 10:36) Nebolo by úžasné, keby sme mohli nájsť dokonalý a spoľahlivý liek na problémy ľudstva? Povedzme, že by sme mohli všetkých ľudí zasiahnuť tak, aby boli naplnení láskou a nie nenávisťou, spokojnosťou a nie chamtivosťou. Predstavme si tiež, že by sme vedeli vyliečiť minulé chyby, zlyhania a hriechy ľudí. Alebo by sa zázračne urovnala celá minulosť, všetko pokrivené by sa narovnalo a roztrhané zacelilo. Ale pozor – tá najúžasnejšia správa na celom svete je fakt, že liek existuje! Bol nám poskytnutý! Hriech, zmätok a sklamanie zo života môžeme vymeniť za spravodlivosť, radosť, spokojnosť a šťastie. Môžeme zažívať pokoj, ktorý nie je závislý od vonkajších okolností. Modlitba dňa Pane Ježišu, daj, aby som v úplnej závislosti na Tebe vedel odovzdávať Tvoje posolstvo lásky a pokoja tým, ktorých stretávam. Billy Graham

  • August 6 · 3 min

    Poznať Ježiša – 6. august

    „Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje.“ Evanjelium podľa Jána 10:14 Ak si znovuzrodený, nič ti nie je také vzácne ako poznať Ježiša. Nejde o povrchnú známosť; tá nikoho nezachráni. Nie, túžiš po poznaní srdcom. Keď otvoríš Bibliu, tak skrze modlitbu môže tvoje srdce nájsť odpočinutie v tvojom Zástupcovi a Vykupiteľovi. Ak prídeš do kostola, aby si počúval Božie slovo, túžiš počuť Slovo o kríži. Cítiš to tak, lebo tvoje srdce zakúsilo Božiu milosť. Nedokážeš pochopiť, ako iných môže zamestnávať niečo iné ako kríž, pretože Ježišova krv je pre teba všetkým. Jeho dielo na Golgote znamená spásu, preto si hladný po počúvaní evanjelia. Zažil si, že to je jediné, čo ti môže priniesť pokoj. Keď máš Ježiša pred očami, máš istotu, že si Božie dieťa. Poznáš Ježiša? Áno, máš to jediné poznanie, ktoré je z Božieho hľadiska správne. Poznáš Ježiša. Preto aj Ježiš pozná teba. Keď sa na teba pozrie, vidí biedne srdce hriešnika, ktoré priľnulo k dielu spasenia z milosti. Ježiš v tebe stretáva seba. Stretáva vlastnú krv, ktorá spôsobila očistenie tvojho srdca, a to, že si biely ako sneh. Nemal by ťa teda Ježiš poznať? Musí poznať seba samého, či nie? Celý život sa Ho musíš držať. On je jediný, ktorého sa majú tvoje ruky chytiť a držať. Jeho meno je zapísané v tvojom srdci. Ježiš pozná tých, ktorí sú vykúpení Jeho krvou. Akú istotu ti to dáva pri výhľade na deň, v ktorom sa už viac nebudeš mať čoho chytiť. Ježiš ťa vtedy nepustí. Vyloží si ťa na ramená a ponesie ťa celou cestou domov. Už predtým si tam bol, keď Ježiš vyniesol všetky tvoje hriechy na drevo kríža. Teraz si tam znovu, ale tentoraz si čistý, úplne čistý. Ježiš ťa zachránil. Pozná ťa ako svojho. Vtedy všetko ostatné môže zaniknúť, ale ty máš život, lebo Ježiš ťa pozná ako svoje dieťa. Hans Erik Nissen

  • August 5 · 1 min

    Zem živých – 5. august

    „Ale oboje ma tiahne: Mám žiadosť zomrieť a byť s Kristom, lebo to by bolo o mnoho lepšie…“ (F 1:23) Veriaca pani ležala na smrteľnej posteli. Brat, ktorý býval ďaleko, sa lúčil s ňou s tým, že sa už možno neuvidia v zemi živých. Povedala: „Brat, dúfam, že sa stretneme v zemi živých. Teraz sme v zemi zomierajúcich.“ Tešíš sa na zem živých? Tešíš sa na svojho Vykupiteľa? Už len málo krokov k cieľu; smelo vpred; hľa, tu už On! Ešte jednu bitku vyhrať a zavzneje harfy tón. Ešte krátku chvíľu potrp, bolesť svoje dokoná! Neďaleko od Golgoty žiaria veže Siona! PS 67, 1 MUDr. Viera Roháčková

  • August 4 · 4 min

    Čas pohnúť sa – 4. august

    „Hospodin riekol Mojžišovi: Čo voláš ku mne? Povedz Izraelcom, aby sa pohli. Ty však zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraelci mohli prejsť stredom mora po suchu.“ Druhá kniha Mojžišova 14:15–16 Kniha Kazateľ v tretej kapitole opisuje rôzne životné obdobia: „Je čas narodiť sa i čas umierať, čas sadiť i čas vytŕhať zasadené; čas zabíjať i čas uzdravovať; čas búrať i čas stavať; čas plakať i čas smiať sa; čas horekovať i čas radovať sa “ (verše 2–4), aby sme spomenuli len niektoré. V Druhej knihe Mojžišovej 14:15–16 nachádzame ešte ďalšie dve: čas čakať a čas pohnúť sa. Keď sa Izraelci ocitli medzi faraónovou armádou a Červeným morom, zdá sa, že Mojžiš nesprávne vyhodnotil situáciu. Myslel si, že je čas čakať. Naďalej volal k Pánovi. Boh mu však ukázal, že nastal čas pohnúť sa. „Hospodin riekol Mojžišovi: Čo voláš ku mne? Povedz Izraelcom, aby sa pohli. Ty však zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraelci mohli prejsť stredom mora po suchu.“ (2M 14:15–16) Vedieť, kedy čakať a kedy sa pohnúť, je jedným z kľúčových aspektov učeníctva. Čakanie je nevyhnutné. Zahŕňa modlitbu. A apoštol Pavol napísal: „neprestajne sa modlite!“ (1Tes 5:17). Nastane však chvíľa, keď sa už nebudeme potrebovať za niečo ďalej modliť. Príde čas konať – konať tak, ako chce Boh. Predstavme si napríklad manželský pár, ktorý prežíva problémy. Manžel sa modlí, aby sa zmenila jeho žena. Možno by však mal zmeniť svoju modlitbu. Možno by mal povedať: „Pane, pomôž mi byť takým zbožným človekom, akým chceš, aby som bol. Pomôž mi plniť svoju úlohu.“ Samozrejme, aj jeho žena by sa mala modliť za to isté. Možno ti niekto ublížil alebo ťa urazil. Možno ťa zranil či ponížil. Chceš mu odpustiť. Modlil si sa za to. Teraz je čas urobiť ten krok. Nezáleží na tom, či to tak cítiš. Jednoducho to urob. Emócie pravdepodobne prídu až po kroku poslušnosti. Možno sa modlíš za spásu priateľa alebo blízkeho človeka. Modlíš sa za nich už celé roky. Podelil si sa však s nimi o evanjelium? Možno práve teraz nastal ich čas prísť ku Kristovi. Modli sa ďalej, ale urob aj svoju časť. Boh akoby Mojžišovi hovoril: „Prestaň ku mne volať. Prestaň sa za to modliť. Pohni sa. Zázrak sa blíži.“ Keď ťa vedie Pán, urob svoj krok. Je čas na modlitbu a je čas na konanie. Otázka na zamyslenie: Ako by vyzeral „tvoj krok“ v tvojom živote práve teraz? Greg Laurie

  • August 3 · 4 min

    Kráľovské vyhlásenie – 3. august

    „Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávajte všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ Evanjelium podľa Matúša 28:18 — 20 Daná je mi všetka moc. Tak znie Ježišovo kráľovské vyhlásenie. Existujú aj iní, ktorí majú moc, ale nemajú všetku moc. Preto nemôžu prekročiť hranice toho, čo im Ježiš dovolí. Môže dovoliť, aby zašli ďaleko a dovoliť aj zneužitie moci na výchovu svojich detí, aby pokľakli a pokorili sa. Ale Ježiš zostáva všemohúci a skloní sa pred Ním každé koleno na nebi, na zemi aj pod zemou. „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy.“ To je Ježišov kráľovský rozkaz. Vždy vyzeral ako beznádejne veľká úloha. Prvýkrát ju dostala malá skupinka jedenástich učeníkov. Tento príkaz počuli ľudia v najrôznejších situáciách. Tisícky ľudí ho počuli a poslúchli. Vydal ho zároveň Boh aj človek, pretože Ježiš je Boh. A my s Ním nediskutujeme. Musíme Ho poslúchať. Zahraničná misia je súčasťou života každého kresťana. Pre nás všetkých platí Ježišov príkaz. Zúčastňujeme sa na tom rôznymi spôsobmi, ale všetci sme k tomu povolaní. Spievame: „Mám nádherného Spasiteľa, všetci, všetci Ho musia uzrieť!“ A myslíme to vážne. Mladí zápasia s týmto povolaním. Rodičia hovoria s Bohom o povolaní svojich detí. Zápasíme spolu s tými, ktorí bojujú v bojových líniách Božieho kráľovstva. S údivom sledujeme, ako Božie kráľovstvo postupuje. S vďačnosťou rozmýšľame o tých, ktorí poslúchli a priniesli evanjelium nám. Dnes nasledujeme ich šľapaje. Nie vždy je to ľahké, no vieme, že tí, čo rozsievajú s plačom, žať budú s plesaním. A vtedy zisťujeme, že Ježišov kráľovský sľub platí. Ježiš je s nami po všetky dni a za každých okolností. Skrze našu službu sme k Nemu stále viac pripútaní. A On nás neopustí. Kráča popri nás, a práve Ježiš v nás spôsobuje, že naše dielo má úspech na Jeho slávu. Neexistuje hlbšia radosť, ako vedieť, že Ježiš za svoje utrpenie dostane plnú odmenu. Hans Erik Nissen

  • August 2 · 5 min

    Viera má ovocie – 2. august

    Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. ( Jk 1,22) Jakubov list mnohí skutočne nepochopili. Jakubov list je podobne dôležitý ako Pavlov list do Ríma. Ak niekto len počúva a nepraktizuje čo vie, klame, keď hovorí, že verí svedectvu Božieho slova. Je len poslucháčom, ktorý pritakáva, súhlasí so svedectvom Písma, ale aj tak klame seba. Vo švédčine a iných jazykoch je veľa prekladov a diskutuje sa o mnohých veciach, ale o jednom preklade sa diskutuje príliš málo. O tvojom preklade. Počuj, čo Pavol píše do Korintu: „Vy ste naším listom, vpísaným nám do srdca, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. Veď je zjavné, že ste listom Kristovým, ktorý sme my písali svojou službou a napísali nie černidlom, ale Duchom Boha živého, nie na kamenné dosky, ale na mäsité dosky sŕdc.“ (2Kor 3,2-3) Dúfam, že si činiteľ slova. Si možno jediným prekladom, ktorý tvoj sused alebo kolega v práci číta. Som naplno presvedčený, že len Božie slovo samo môže znovuzrodiť človeka k novému životu. Otázkou ale je, či žijeme život, ktorý ukazuje na Slovo, alebo život, ktorý Božie slovo zahmlieva. Odzrkadľuje spôsob, akým žijeme, Božie hodnoty? Ak niekto kríva a nežije v atmosfére viery, môže buď počúvnuť Ježišove slová o tom, aby činil pokánie, alebo sa skrývať a obviňovať Jakuba zo zákonníctva. Ale to nie je pravda. Nie je zákonnícke povedať, že viera musí prinášať ovocie. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. ( J 3,16) „Pokánie čiňte a verte v evanjelium,“ hovorí Ježiš. Je to Božie nariadenie, nie pozvanie. Ovocím pokánia, toho, že sa obrátiš na Ježiša, je večný život. Nový život označuje to, že ten, kto verí, aj koná, ako Ježiš hovorí. „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.“ ( J 14,15) Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. ( Jak 1,22) Niekedy sa správame ako cyklista, ktorý išiel do Vrútok. Po tom, čo prešiel cez Martin, uvidel značku, na ktorej stálo Vrútky, a tak mal istotu, lebo bol na správnej ceste. Na značke bola šípka doľava, ale on šiel aj tak rovno. Tešil sa, že vidí značku. Urobil aj niekoľko fotiek tejto značky. Dokonca vedel koľko kilometrov sú Vrútky od značky vzdialené. Zabudol ale na jednu vec. Zabudol sa podľa tejto značky riadiť v praxi. Nikto nemal rád tú značku ako tento muž. Často o nej rozprával a všetkým, čo cestovali, hovoril, aká je dôležitá. Nepochopil však, že nestačí len to, že značka ukazuje správny smer, ale treba sa podľa nej aj riadiť. Cyklista do Vrútok nikdy nedorazil. Myslel si, že dôveruje značkám, ale klamal sám seba. Viera, ktorá nevedie ku skutkom, nie je vierou. Sú to len vedomosti. Samotné vedomosti nás nedovedú do cieľa. Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. ( Jk 1,22) Verím, že Božie slovo hovorí pravdu? Verím, že má čo povedať o tom, ako budem žiť? Čo v Písme čítam a čo počúvam na kázňach, aké dôsledky to do môjho života prináša? Rozmýšľaj nad tým najbližšie, keď budeš čítať Bibliu. Curt Westman

  • August 1 · 1 min

    Odkiaľ pochádza tvoja nádej? – 1. august

    „A teraz, čo očakávať, Pane? K Tebe sa nesie moja nádej.“ (Ž 39:8) More udieralo na skaly veľkými, mohutnými vlnami. Blesky osvecovali oblohu, hromy burácali, fúkal silný vietor. Malý vtáčik však tuho spal uprostred trhliny v skalách s hlavou schovanou pohodlne pod svojim krídlom. Toto je pokoj − vedieť spať v búrke! V Kristovi môžeme žiť uvoľnení a v pokoji napriek nástrahám, zmätku a spletitosti života. I keď zúri búrka, naše srdcia môžu byť pokojné. Napriek okolnostiam nakoniec nachádzame pokoj. Modlitba dňa Ďakujem, drahý Pane, za nádej, ktorú mám v tvojej pretrvávajúcej láske, ktorá ma obklopuje. Billy Graham

  • July 31 · 1 min

    Tlačené slovo – 31. júl

    „… slovo vyšlo z úst spravedlivosti, ktoré sa nevráti zpäť.“ (Iz 45:23) Luther napísal úvahu o Liste Galatským. Úvaha sa dostala do rúk Johna Bunyana, ktorý sa obrátil a napísal Cestu kresťana. Táto kniha bola preložená do viac než sto jazykov. Ranený francúzsky vojak siahol po traktáte pri posteli, čítal ho a obrátil sa. Jeho pomník ako stojí s Bibliou v ruke je v Paríži. Admirál Coligny bol vedúci reformácie vo Francúzsku. Jeho traktát čítala aj jeho ošetrovateľka, milosrdná sestra. Tá ho kajúcne odovzdala svojej abatiši, ktorá sa tiež obrátila a utiekla z Francúzska. Stretla mladého Holanďana a stala sa jeho ženou. Vplyv, ktorý mala na tohto muža, sa odrazil v celej Európe, lebo to bol Viliam Oranský, ktorý sa stal bojovníkom za oslobodenie protestantov v Holandsku. Tlačené slovo má veľký vplyv. Podáš ho dnes niekomu pre záchranu jeho duše? Hospodine, nie je treba Tebe vojska veľkého, keď Ty slabým chceš pomáhať mocou Ducha Svojeho. PS 64, 2 MUDr. Viera Roháčková

  • July 30 · 4 min

    Dlhá cesta viery – 30. júl

    „Izraelci prešli stredom mora po suchu, zatiaľ čo vody na pravej i ľavej strane stáli ako múry!“ Druhá kniha Mojžišova 14:22 Nie nadarmo sa verš Druhej knihy Mojžišovej 14:22 končí výkričníkom: „Izraelci prešli stredom mora po suchu, zatiaľ čo vody na pravej i ľavej strane stáli ako múry!“ Predstav si, aké vzrušujúce to muselo byť pre Izraelcov, keď prechádzali stredom Červeného mora po suchej zemi a nasledovali Božie vedenie. Možno videli ryby plávať vo vodných stenách po oboch stranách, akoby boli v tom najlepšom akváriu na svete. Izraelský ľud kráčal celé hodiny. Cesta cez Červené more trvala celú noc. Ale Pán bol s nimi na každom kroku. Nikto z tých, ktorí v ten deň prekročili more, nemohol tušiť, ako dlho bude ich cesta trvať ani kam ich zavedie. Ich skúsenosť je výborným obrazom kresťanského života. Aj ten je len putovaním s Pánom. A učeníctvo je to, čo sa deje po ceste, keď tomuto putovaniu dávame prioritu. Začiatok kresťanskej cesty býva často naplnený vzrušením a úžasom, keď si uvedomujeme, čo pre nás Boh urobil. Avšak tak, ako to bolo v prípade Izraelcov počas ich štyridsaťročného putovania púšťou, vzrušenie a úžas časom začnú opadať. Začíname brať veci ako samozrejmosť. Stávame sa apatickými. To sa stalo s ľuďmi, ktorí prichádzali za Ježišom počas Jeho pozemskej služby. Keď počiatočné nadšenie a novosť opadli, ľudia sa začali postupne vzďaľovať. Z rôznych dôvodov odmietli Ježiša a Jeho učenie (pozri Mt 8:34; Mk 6:3; L 4:28–29). Voči svojmu putovaniu s Ním sa stali apatickými a začali hľadať niečo nové na inom mieste. Ak bojuješ s apatiou na svojej ceste s Kristom, potom si musíš stanoviť priority, ktoré nazývam „Č.M.CH.Z.“: (1) Čítaj Bibliu každý deň. Nikdy z nej nevyrastieš a nikdy ju neprekonáš. Božie slovo sa nikdy nestane irelevantným. (2) Modli sa. Predkladaj svoje veci Pánovi. Potrebuješ mať modlitebný život. (3) Chodievaj do kostola. Potrebuješ byť pravidelnou súčasťou cirkvi. (4) Zdieľaj svoju vieru s ostatnými. Mnohí veriaci prestanú robiť tieto veci a potom sa čudujú, prečo do ich života preniká duchovná apatia. Je to preto, že zanedbávajú základné veci. Ak sa rozhodneš prestať jesť, stane sa toto: začne sa ti točiť hlava, budeš mať závraty a ak to bude trvať dlhšie, začneš umierať. Takto sa žiť nedá. Musíš jesť, aby si prežil. Rovnako je to aj duchovne – ak zanedbáš duchovné disciplíny, nebude trvať dlho a začneš chradnúť. Friedrich Nietzsche povedal: „Podstatnou vecou ‚na nebi i na zemi‘ je dlhodobá a jednosmerná poslušnosť.“ Ako kresťania kráčame cestou viery. A na tejto ceste musíme vytrvať. Otázka na zamyslenie: Ako sa môžeš vyhnúť apatii na svojej ceste s Pánom? Greg Laurie

  • July 29 · 1 min

    Môj Pán je tu vždy – 29. júl

    „Vždy si predstavujem Hospodina pred sebou, lebo je po mojej pravici, aby som sa nepohnul.“ (Ž 16:8) Mladý kupec, kresťan, ostal niekoľko hodín sám v obchode, lebo jeho pán odišiel. Priateľ, zákazník, ktorý si kupoval súkno, povedal: „Teraz mi dobre odmeraj, keď tvoj pán tu nie je.“ Mládenec múdro odpovedal: „Môj Pán je tu vždy.“ Budeš aj ty dnes verný vo veciach, ktoré ti zverili? Pamätaj, že Pán všetko vidí a všetko vyjde skôr či neskôr na svetlo. Buď verný, ó, ľud Boží. Oddeľ sa od všetkého, čo ťa poškvrňuje, čo ťa s tvojím Ježišom, s tvojím nebeským svetlom vrúcne, pevne nespojuje! Buď verný, ľud Boží! PS 178, 2 MUDr. Viera Roháčková

  • July 28 · 1 min

    Zanedbanie duše – 28. júl

    „Blahoslavený človek, ktorý vždy zostáva v bázni, kto si však zatvrdzuje srdce, upadá do nešťastia.“ (Pr 28:14) Všetci kresťania veria v Boha, ale mnohí z nich majú na Neho veľmi málo času. Na to, aby sa začali venovať čítaniu Biblie, modlitbe a láskavému správaniu sa k svojim blížnym, sú príliš zaneprázdnení každodennými vecami. Mnohí z nich stratili zápal a horlivosť v nasledovaní Pána Ježiša. Ak sa ich spýtame, či sú kresťania, pravdepodobne odpovedia: „Myslím, že som,“ alebo „Dúfam.“ Možno chodia do kostola na Veľkú noc, Vianoce a počas ďalších špeciálnych príležitostí, ale inak majú na Boha veľmi málo času. Boha zo svojho života vytlačili. Biblia nás varuje pred zanedbávaním duchovného života. Môžeme si zatvrdiť srdce a uškodiť sami sebe, ak slabne náš hlad po Božích veciach. Takýto hlad by sme mali pociťovať neustále, pretože nás vedie k túžbe mať spoločenstvo s Bohom. Len v Ňom nájdeme pokoj pre svoje srdce. Modlitba dňa Aj dnes mám hlad a túžim Ťa poznať viac, Pane. Billy Graham

  • July 27 · 3 min

    Tiahni ma za sebou – 27. júl

    „Tiahni ma za sebou!“ Veľpieseň 1:4 „Aj tie najmenšie veci, čo ti prídu do cesty, ó, prines k Ježišovi, On ti pomôže!“ spieva sa v jednej piesni a je to pravda. So všetkým smieme prísť k Ježišovi. On musí viesť naše kroky a pomáhať nám na púti, ktorá je často ťažká a drsná. Napriek tomu je dôležité, aby v našom duchovnom živote bola rovnováha. Je nesprávne, ak sa modlitbou snažíme vtiahnuť Boha do nášho sveta. V prvom rade sa máme modliť, aby nás On viedol do svojho sveta. Tiahni ma za sebou! Ježiš má bolesť, o ktorú sa chce s tebou podeliť. Je to potrebné pre tých, čo žijú bez nádeje a bez Boha na svete. Rozlial svoju lásku v tvojom srdci, aby si miloval tých, ktorých miluje On. Byť Božím nástrojom je požehnaním a bohatstvom. Samozrejme, že táto služba môže byť náročná a plná ťažkostí. Nikto nemôže konať Božie dielo bez vytrvalosti. Ale keď sa obzrieš späť, nepochybuješ, že najbohatšie momenty života sa spájajú s poslaním, ktoré si dostal od samotného Hospodina. Tiahni ma za sebou! Táto modlitba je vlastne prosba o hlbšie poznanie Ježiša. Tvoje kresťanstvo je predovšetkým sám Ježiš. Tvoje myšlienky a túžby sa upierajú na Neho. On je Ten, koho miluješ. Preto Ho chceš uzrieť v Jeho sláve. Predstav si, že by si hlbšie porozumel, čo je to vykúpenie. Predstav si, že by si pochopil, koľko Boh musel zaplatiť za spásu. Žiadna ľudská myseľ to nedokáže pochopiť. Je to tajomstvo, ktoré Boh vyjavil vo svojom Slove prostredníctvom Ducha Svätého. Je to srdce, ktoré Boh osvieti. Nedokážeš slovami plne vyjadriť, čo ti Boh v hĺbke tvojho srdca vyjavil. Ak si však pochopil čo i len kúsok tohto tajomstva, posilní ťa to v modlitbe. Tiahni ma za sebou! Veď ma do svojich svätýň! Daj mi poznať svoje sväté myšlienky! Pomôž mi žasnúť nad Tvojou slávou, ktorá je plná milosti a pravdy! S touto modlitbou na perách máš žízniť po Bohu. On jediný dokáže uhasiť tento smäd. Urobí to svojou milosťou. Hans Erik Nissen

  • July 26 · 6 min

    Jakub alebo Pavol…? – 26. júl

    Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? (Jk 2,20) Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. (R 3,28) Keď tieto dva biblické verše vytrhneme z kontextu, tak sa môže zdať, že si odporujú. Keď ale čítame Pavlov a Jakubov list vo svetle celého svedectva Biblie, tak vidíme, že u Jakuba nie sú témou skutky, ale viera. Podobne ako u Pavla. Pavol sa pozerá na základ viery a Jakub na jej dôsledky. Obidvaja hovoria veľa o viere a skutkoch a dávajú nám dvojakú perspektívu na ospravedlnenie z viery. Túto dvojakú perspektívu nachádzame zreteľne všade aj u Pavla, keď pozorne čítame. Pozrime sa teda na tieto dve veci, ktoré sú životne dôležité pre život viery. Dve veci, ktoré nie je možné oddeliť: viera a skutky. Viera je základom spasenia – na to sa zameriava Pavol. Skutky sú ovocím viery – na to sa zameriava Jakub. Keby sme chceli oddeliť tieto dve veci od seba, bolo by to akoby sme sa hádali, či ide vlak po ľavej koľajnici, alebo po pravej. Keď je niekde položená len jedna koľajnica, vieme s istotou povedať, že vlak nepríde. Vlak závisí na tom, že sú koľajnice dve a idú paralelne vedľa seba. Keď Pavol v Liste Rímskym hovorí, že skutky nespasia človeka, myslí tým na skutky ako na cestu spásy. Skutky zákona. Keď Jakub hovorí o tom, že skutky sú dôležité, rozpráva o skutkoch ako o ovocí viery, nie ako o skutkoch zákona. Ale povie niekto: „Ty máš vieru a ja mám skutky! Ukáž mi svoju vieru bez skutkov! Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru.“ ( Jak 2,18) Pre Jakuba je evanjelium dôležité! Tu však rozpráva o ovocí viery. Keď niekto hovorí, že Jakub odporuje Pavlovmu učeniu o ospravedlnení z viery, tak nepochopil ani Jakuba, ani Pavla. Témou Jakuba je kresťanská etika, nie doktríny. Vedie nás k praktickým dôsledkom viery. Robí tak na základe viery. Viera je hlavnou témou aj u Jakuba. Náš pohľad zameriava na ovocie, ktoré prináša viera, ak je živá a nie len vedomosť o Bohu. Rozpráva o dobrých skutkoch, ktoré viera produkuje. Ježiš hovorí: „Každý strom zaiste poznať po ovocí…“ (Lk 6,44) Niektorí teológovia nemajú radi Jakubov list a hovoria, že je veľmi ovplyvnený jeho židovskými koreňmi. Určite je to pravda, to nie je nič negatívne. Ale takto hovoria tí, ktorí zabúdajú na naše duchovné korene. Ježiš hovorí: „Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov…“ ( J 4,22) Jakub nezvestuje židovstvo! Nepopiera ale ani duchovné korene, ktoré má, ktoré máme aj my, čo veríme v Ježiša Biblie. Jakub nám vysvetľuje, že viera v Boha a život s Bohom, je niečo viac ako teória. Pánov opätovný príchod je inšpiráciou k listu. Vyzýva nás, aby sme boli trpezliví, kým čakáme na veľký Pánov deň. Jakubov list je dôležitý pre všetkých Ježišových nasledovníkov, vo všetkých kultúrach a časoch. Zvlášť v posledných časoch, kedy mnohí považujú za pravdu, že Ježiš je Spasiteľom sveta, ale Jeho slová vo svojom živote nepraktizujú. Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? (Jak 2,20) Reformátor Luther povedal: „Mŕtva viera je taká viera, ktorá si bez skutočného obrátenia a polepšenia prisvojuje potešenie Božích zasľúbení milosti.“ Ježiš hovorí: „Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem.“ (J 15,14) Je zjavné, že Ježiš mieni, že viera prináša konkrétne dôsledky do nášho života. Nie je to otázka toho, či sme aktívni, alebo nie. Je to o tom, čo nás poháňa ku konaniu. Aký zdroj leží v pozadí nášho života? Viac ide o to, čo nás poháňa, než o výsledok a do toho Božie slovo hovorí jasne. Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. ( Jak 1,22) Curt Westman

  • July 25 · 2 min

    Duchovná ríša – 25. júl

    „… horlil za mňa…“ (4M 25:11) Je zvláštne, že svet pripúšťa horlivosť v každej oblasti, len nie v duchovnej. Svet uznáva a chápe emócie a zápal pre niečo, pokiaľ sa to netýka náboženstva − v takom prípade sa človek stáva podozrivou osobou. Vzťah k Pánovi Ježišovi nám dáva slobodu konať veci, ktoré v očiach iných vyzerajú zvláštne, hoci si títo budú myslieť, že sme sa zbláznili a „zašli sme príliš ďaleko.“ Z histórie misie poznáme ľudí, ako napríklad William Carey, Hudson Taylor, John Paton, David Livingstone. Všetkých z nich považovali ich súčasníci za bláznov. Pohodlie života nedokáže pochopiť a prijať skutočnú oddanosť k Pánu Bohu, pretavenú do praktického života a skutkov. Ak ale uvažujeme ďalej – kto je skutočne blázon? A predsa, keď vezmeme všetko do úvahy, kto je bláznom? Nie sú to práve tí samoľúbi, do seba zahľadení a pohodlní ľudia, ktorí sú v konečnom dôsledku vyčerpaní a unavení pôžitkárstvom, pohodlím a samými sebou? Modlitba dňa Dovoľ mi znovu sa Ti oddať Pane Ježišu, chcem Ti byť úplne odovzdaný. Billy Graham

Showing 101–115 of 115 episodes