Skip to content
Artwork for Zamyslenia EVS

Zamyslenia EVS

Zamyslenia EVS

biblické zamyslenia na každý deň

Play
  • 34 episodes
  • daily
  • Avg 3 min
  • Slovak

Support the show

Goes straight to the publisher. podnod takes nothing.

Counted on this page — what you have heard stays on this device, so it is not something the list can be paged by.
  • Yesterday · 1 min

    Boh ťa miluje! – 28. august

    „A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám…“ (1J 4:16) Nikdy nespochybňuj veľkú Božiu lásku, pretože je to rovnako nezameniteľná súčasť Boha ako Jeho svätosť. Ak by tu nebola Božia láska, nikto z nás by nemal žiadnu šancu na budúci život. Boh je však láska! A Jeho láska k nám je nekonečná. Zasľúbenia Božej lásky a odpustenia sú natoľko skutočné, isté a dobré, ako ich len našimi slovami dokážeme priblížiť. Ono je to podobné, ako sa snažiť opísať oceán. Jeho úplnú krásu nepochopíme, kým ho naozaj nevidíme. Takto je to aj s Božou láskou. Pokiaľ nie sme skutočne zmierení s Bohom, nedokážeme opísať Jeho veľkosť a lásku. Modlitba dňa Áno, všemohúci Bože, cítim útechu Tvojej lásky! Billy Graham

  • Thursday · 3 min

    Hlbšie poznanie Ježiša – 27. august

    „aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dal vám Ducha múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho.“ List Efezským 1:17 Mnohí kresťania len veľmi málo rozmýšľajú o Ježišovi. Vedia, že je ich Spasiteľom. Veria, že prijali odpustenie hriechov z milosti. Sú presvedčení, že jedného dňa sa s Ježišom stretnú, ale neobracajú k Nemu svoj zrak. Výsledkom je úbohý kresťanský život, pretože Ježiš nie je len Pôvodcom našej viery, ale aj jej Dokonávateľom. Všetka moc svätého života spočíva v hlbokom poznaní významu Ježišovej smrti a vzkriesenia. Bez Ducha múdrosti a zjavenia nedokážeš pochopiť, kto je Ježiš. Nedokážeš nájsť odpočinok v očisťujúcej moci Ježišovej krvi, ak Ho Duch Svätý neprestajne neoslavuje v tvojom srdci. Z vlastných síl nedokážeš neustále hľadieť na Ježiša. Slovo musí ožiť v tvojom srdci, inak stratíš radosť v Bohu. Sám od seba netúžiš po chlebe života. Hlad a smäd v tebe musí spôsobiť Duch Svätý. Pavol poznal cestu k Božiemu srdcu. Žil na modlitbách a žiada nás, aby sme nasledovali jeho príklad. Spoznal, kadiaľ vedie cesta ku všetkému dobrému. Keď ti Boh dal poznanie Ježiša, o ktoré si Ho prosil, bol si naplneným kresťanom? Je mnoho takých, čo stratili vieru v moc modlitby. Nedostávajú, lebo neprosia Boha. Nikdy nie je neskoro začať sa modliť. Nech je najdôležitejšou modlitbou tvojho života prosba, aby ti Boh dal Ducha múdrosti a zjavenia, aby si Ho mohol lepšie poznať. Boh tvoju modlitbu splní. Je to modlitba v súlade s Jeho vôľou. Umožní ti vidieť význam Ježišovej smrti a vzkriesenia a to ti prinesie iný pohľad na seba ako na Božie dieťa. Svitne ti, aký si v Ňom bohatý. Ak si ustarostený a znepokojený, utíšiš sa a naplní ťa vďaka a radosť. Uvidíš, ako ťa vyslobodí zo všetkého, čo ťa zväzuje. Srdce sa ti bude radovať z toho, že Boh počíta práve s Ježišom. To ti dá odvahu urobiť to isté. Hans Erik Nissen

  • Tuesday · 4 min

    Nie je to tvoj boj – 25. august

    „A aby sa celé toto zhromaždenie dozvedelo, že Hospodin nevyslobodzuje mečom a kopijou, lebo toto je Hospodinov boj; On vás vydá do našich rúk.“ — Prvá kniha Samuelova 17:47 Stretnutie Dávida s Goliášom patrí medzi najznámejšie príbehy v celom Písme. Je natoľko známe, že sa z neho stalo takmer klišé. Dnes sa každý súboj, v ktorom vystupuje outsider, často označuje ako „boj Dávida proti Goliášovi“. Ironické však je, že prísne vzaté, nič také ako „boj Dávida proti Goliášovi“ neexistuje. Takýto boj sa nikdy neodohral. Sám Dávid to povedal, keď vyšiel na bojisko čeliť obrovi. „A aby sa celé toto zhromaždenie dozvedelo, že Hospodin nevyslobodzuje mečom a kopijou, lebo toto je Hospodinov boj; On vás vydá do našich rúk.“ (1Sam 17:47) Nebol to Dávidov boj; bol to Hospodinov boj. Dávid neporazil Goliáša svojou vlastnou silou; víťazstvo priniesol Hospodin. Jedným z dôvodov, prečo si Boh vybral práve Dávida, bolo to, že bol dostatočne pokorný, aby túto pravdu prijal. Bol tiež dosť múdry na to, aby sa nespoliehal na vlastnú silu a schopnosti, keď čelil zdanlivo neporaziteľnému protivníkovi. Toto je dôležité ponaučenie aj pre nás, pretože žijeme v náročných časoch. Diabol pracuje usilovne. Vie, že jeho dni sú spočítané a že jeho súd je istý. Preto sa snaží spôsobiť čo najväčšiu spúšť, kým nepríde deň jeho odsúdenia. To znamená, že my, ako terče jeho útokov, musíme byť pripravení na duchovný boj. Nie však preto, aby sme bojovali vlastnou silou alebo vlastnými stratégiami, ale aby sme zostávali blízko Pánovi a čerpali z Jeho moci a múdrosti. Apoštol Pavol napísal: „Noc pokročila, deň sa priblížil. Odložme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Ako vo dne, slušne choďme; nie v hodovaní a opilstve, nie v smilstve a chlipnosti, nie vo sváre a v závisti.“ (R 13:12–13) Skôr než si oblečieme duchovnú výzbroj, musíme odložiť skutky tmy. Musíme prestať žiť kompromisným spôsobom života. Nemôžeme žiť v dvoch svetoch naraz. Sme povolaní žiť ako duchovní vojaci Krista. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa nás diabol snaží potknúť, náš Najvyšší veliteľ nás povedie k víťazstvu, ak zostaneme blízko Neho. Pamätaj: „Boj je Hospodinov.“ Nikdy sa nedostaneš do situácie, ktorá by bola nad Božie možnosti, ak Mu dovolíš bojovať tvoje duchovné boje. Bojový pokrik, výkrik víťazstva, zaznel z kríža, keď Ježiš visel medzi nebom a zemou, s klincami v rukách a nohách. V triumfe zvolal: „Je dokonané!“ Tieto tri slová sa rozliehali nebom i peklom. Pravdepodobne ich počul každý démon. A práve preto dnes môžeme stáť v sile Kristovho víťazstva. Môžeme bojovať za Neho, keď On pôsobí skrze nás, a môžeme kráčať vpred, aby sme získavali územie pre Božie kráľovstvo. Život duchovného vojaka pre Pána nikdy nebude nudný! Otázka na zamyslenie: Ako sa môžeš ubrániť pokušeniu viesť svoje duchovné boje osamote? Greg Laurie

  • Monday · 2 min

    Hriech a milosť – 24. august

    „A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť…“ List Rímskym 5:20 Naša stará prirodzenosť bude vždy chybne používať Božie slovo. Boh to vie lepšie ako ktokoľvek iný. Napriek tomu používa najsilnejší výraz, aký existuje, aby pomohol človekovi, ktorý narieka nad svojím hriechom. Živý kresťan si myslí, že hriechy sa s pribúdajúcimi rokmi zhoršujú. „Bol som biedny a ešte sa to zhoršilo, vidím viac a viac hriešnosti srdca,“ spieva Per Nordsletten. A je to pravda. V Božom svetle sa hriech zhoršuje. Keď rozmýšľaš o priepasti skazenosti vo svojom vnútri, nepriateľ duše ti šepká: Myslíš si, že máš nádej? Kde je ovocie tvojej viery? Kde je tá jasajúca radosť? Zaujímalo by ma, či tvoje pokazené kresťanstvo neskončí zatratením. Keď znie tento hlas, treba urobiť len jedno. Musíš sa uchýliť k tomu, čo je napísané. Keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť. Je dobré, keď vidíš, aký veľký je tvoj hriech. Ale milosť je ešte väčšia ako tvoj hriech. Naše množstvo hriechov ešte viac zvyšuje milosť. Komu sa veľa odpúšťa, veľa miluje. Myseľ protestuje, že ak je to tak, môžeme smelo hrešiť ďalej. Božie slovo hovorí nie, v žiadnom prípade! Zomreli sme hriechu, ako by sme v ňom ešte mohli ďalej žiť? Navyše si tak nasiakol hriechom, že k množstvu hriechov nepotrebuješ ešte pridávať. Napriek tomu si môžeš byť istý. Ak patríš Ježišovi, neexistuje jediný hriech, ktorý by neprikryla milosť. Budeš sa môcť postaviť pred Boha v prúde milosti. Preto môžeš už tu na zemi spievať chvály Jeho milosti. Za tebou, okolo teba aj pred tebou je Božia milosť. Áno, spočinie na tebe naveky. Chvála Pánovi! Hans Erik Nissen

  • Sunday · 6 min

    Teraz ide o mňa… – 23. august

    Dve veci žiadam od Teba, neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem: Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem… (Pr 30,7-8) Stretávame tu človeka, pre ktorého sú životne dôležité dve veci. „Neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem,“ hovorí. Ide tu o človeka, ktorý vie, že jeho čas je ohraničený. Veci, za ktoré sa modlí, sú poznačené perspektívou večnosti. Ako hovorí kazateľ: „Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc…“ (Kaz 3,11) Pozrime sa ale na toho muža, pre ktorého dve veci znamenajú viac než všetko ostatné. Môžeme sa spýtať sami seba: „O čo by som v modlitbe prosil, keby som mohol dostať dve veci? Keby som mal možnosť, že dve želania sa mi splnia?“ O čo by si prosil v modlitbe? Aké túžby sú v tvojom srdci? Čo dúfaš, že sa stane, kým si tu na zemi? Čo je pre teba dôležité? O čom snívaš? Na čo myslíš…? Pozrime sa najskôr na prvú vec, ktorú žiada muž v prísloviach. Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa. Prvá prosba sa týka jeho charakteru. Vnútorného života. Ide tu o to, kto som. Jednoducho sa modlí, aby mal milosť byť čestným človekom. Ide tu o človeka, ktorý sa viac zamestnáva tým, aby bol pravdivý, ako tým, čo všetko má. Potvrdzuje to aj tou druhou prosbou. Ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem… Druhá prosba sa týka vonkajších vecí. Ale východiskom pre obidve prosby je viera, že Božie slovo je čisté a On je štítom. Každá reč Božia je prečistená, On je štítom tým, čo sa k Nemu utiekajú. (Pr 30,5) Každá Božia reč je prečistená, dve veci žiadam od Teba. Vysiela modlitbu k Bohu, lebo Jeho čistota stojí ako kontrast k jeho vlastnému charakteru, vlastným slovám a životu. Ten, kto žije v Božom slove, kto denne kráča vo svetle a pije z čistého prameňa, býva odhalený. Veď vo svetle vidí človek všetku svoju špinu a úbohosť. Ja som vyrastal pri cukrárni s terasou, fontánami, kvetmi a labuťami. Ale keďže v severnom Švédsku je pre vtáky v zime príliš chladno, mali sme v pivnici miestnosť pre vtáky. Ako šesťročný chlapec som ich často chodieval kŕmiť. Otec im pripravil jedlo a ja som mal tú česť niesť ho. V jeden jarný deň, keď sme prišli dole ku vtákom, cez malé okno svietilo slnko. Jasné slnečné lúče odhalili koľko prachu je v izbe. Bál som sa a neodvážil som sa dýchať. V jednej ruke som držal jedlo pre vtáky, druhou som si držal nos a prebehol som cez lúč svetla. Otec zakričal: „Čo to robíš?“ „Zadržiavam dych, aby som sa nenadýchal toho všetkého prachu!“ „A prečo teraz zrazu už dýchaš?“ „Na tomto mieste je už čisto.“ Kam lúče slnka nedopadli, tam som prach nevidel. Podobným spôsobom človek, ktorý nedovolí Božiemu slovu presvetliť svoj život, nemá problém s hriechom. Je to ale falošná istota. Aj keby si sa pred Bohom skrýval celý život, jedného dňa budeš pred Ním aj tak stáť. Keď mi svetlo Biblie zasvietilo do života, uvidel som svoj hriech. Zbadal som, že som stratený a potrebujem spásu, odpustenie a milosť. Keď vidíme, že je hriech hriechom, vtedy voláme na čistého Boha. Voláme o čistotu. Teraz ide o mňa, Bože. Ak si vo svojom živote prišiel do tohto bodu, mám pre teba dobré správy. Boh môže a aj chce odpustiť tvoj hriech. Rosenius hovorí: „Boh skrze svoje Slovo a svojho Svätého Ducha upne tvoj pohľad na niečo, čo je mimo teba. Totiž na Boha, na všetko, kým Boh je a na Jeho sľuby a slovo. Takže už nepozeraj na svoju polomŕtvu vieru, ale na Božiu vernosť. Nepozeraj na svoju polomŕtvu lásku, ale na Kristovu lásku. Nie na svoju chladnú a nedokonalú modlitbu, ale na Božie pevné zasľúbenia. Nie na svoj bezmocný zápas s pokušeniami, ale na Božiu moc, vernosť, lebo nedovolí pokúšať ťa nad tvoje možnosti.“ Teraz ide o mňa, Bože. Mám dve veci, za ktoré sa modlím. Zasiahni do môjho života a splň moju modlitbu, kým zomriem. Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem… Každá Božia reč je prečistená – dve veci žiadam od Teba. Curt Westman

  • August 22 · 1 min

    Najväčšie prianie – 22. august

    „Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.“ (2Tes 1:2) Profesor Tholuck rozprával, že keď cestoval po Taliansku, vozil ho starý kočiš, ktorý robil dojem verného človeka. Keď sa s kočišom lúčil, spýtal sa ho, po čom najviac túži. Nerozmýšľal dlho, ale chvejúcim sa hlasom a so zaslzenými očami povedal: „Zomrieť v pokoji s Bohom.“ Tholuck povedal, že zo všetkých pekných vecí, ktoré v Taliansku videl, najväčší dojem na neho urobili slová starého kočiša. A čo je tvojím najväčším prianím? Až ja prídem k Pánu, Pánu Ježiši, On mňa neodstrčí, On mňa vyslyší. On, Baránok Boží, zomrel za hriech môj; On ďalej opatrí, dodrží sľub svoj! PS 234, 2 MUDr. Viera Roháčková

  • August 21 · 2 min

    Prečo máme Bibliu – 21. august

    „Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží…“ (J 20:31) Boh dal napísať Bibliu takým spôsobom, aby nám jasne predstavila Jeho plán spásy. On viedol ľudí pri písaní Knihy, aby cez ňu mohol svojim deťom jasne zjaviť svoje večné zákony, poskytnúť im múdrosť, ktorá by ich viedla, a nekonečnú lásku, aby ich utešovala na ich ceste životom. Bez Biblie by svet bol temným a desivým miestom bez smerových tabúľ či výstražných svetiel. Jedine Biblia je tou knihou, ktorá obsahuje Božie zjavenie. Existuje mnoho biblií iných náboženstiev. Máme islamský Korán, súbor budhistických posvätných textov, Avesty v zoroastrizme, brahmanské Védy a podobne. Všetky začínajú zábleskami pravého svetla a končia úplnou tmou. Každý, aj úplne obyčajný a povrchný čitateľ rýchlo objaví, že Biblia je radikálne iná. Je to jediná Kniha, ktorá nám ponúka spásu a ukazuje nám východisko z našej situácie. Modlitba dňa Pane Ježišu, ako čítam Tvoje Slovo, vidím, že Tvoja pravda prežaruje a osvetľuje temný svet. Billy Graham

  • August 20 · 3 min

    Ježišova sláva – 20. august

    „A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) piné milosti a pravdy.“ Evanjelium podľa Jána 1:14 Ježišova sláva je iná ako akákoľvek iná sláva. Je nekonečná. Keď sa nebo a zem pominú, nebude už ani ľudská sláva — áno, väčšina z nej zmizla už dávno. Na cintoríne ležia mnohí, ktorých uctievali, kým žili, a teraz sú iní na ich mieste. Naša sláva je ako poľný kvet. Ale Ježišova sláva je iná. Väčšina ľudí na Ježišovi nevidela žiadnu slávu. Nemal nič. Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. Napriek tomu Ježišovi najbližší priatelia videli slávu, ktorú predtým nevideli. Nemala nič spoločné so svetským bohatstvom, ale bola plná milosti a pravdy. Počas ich cesty s Ježišom sa stal zázrak: Duch Svätý im zjavil realitu. Bola to sláva samého Boha, ktorá spočívala na Ježišovej tvári. Keď si sa stal kresťanom, videl si Ježiša v premenenom svetle. Všetka sláva sveta vybledla. Spoznal si slávu, ktorá sa nedá s ničím porovnať. Najväčšia zo všetkého bola Ježišova sláva na kríži a pri vzkriesení. Miloval tak vrúcne, že láska Ho držala na mieste hriešnikov pod Božím rozsudkom hnevu. Takáto láska zjavuje slávu, ktorá je božská. Je plná milosti. Ježiš ju nikdy nepoužil, aby upriamil pozornosť na seba. Teší sa z tvojho spasenia. Boh ťa nezachraňuje preto, že by ignoroval, kto si. Pozná ťa dokonale. Ale pozná aj tvojho Zástupcu. Vie, že Ježiš je platnou obeťou za všetky tvoje hriechy. Byť kresťanom znamená vidieť veci tak, ako ich vidí Boh. Byť kresťanom znamená mať radosť v tom, v čom ju má Boh. Boh vidí svojho Syna a teší sa z Neho. Tiež vidíš Ježiša a tešíš sa z Neho. Božie aj tvoje srdce napĺňa Ježišova sláva. Tak je to dnes a bude tak aj navždy. Hans Erik Nissen

  • August 19 · 2 min

    Peniaze – 19. august

    „Lebo koreňom všetkého zlého je milovať peniaze, po čom niektorí zatúžili a tak zablúdili od viery…“ (1Tim 6:10) Poriadna žena, ktorá však viac milovala peniaze ako Boha, ochorela. Vo svojej izbe mala skrinku s priečinkami, kde mala vo vrecúškach peniaze, na ktoré sa chodievala dívať s rozkošou. Lekár povedal vo dverách neteri, ktorá ju ošetrovala, že nedožije do rána. Chorá to počula. Po hodine povedala ticho: „Vezmi tento kľúč a vyber peniaze.“ Urobila tak. „A teraz ich povyhadzuj von oblokom. Sú to diablove peniaze. Stáli ma moju dušu.“ A nemala pokoja, pokým nevyletelo oknom niekoľko hrstí peňazí. Veľké vzrušenie spôsobilo, že sa spotila, a tým aj uzdravila. Ráno sa cítila lepšie a povedala svojej neteri: „Hádam si nepovyhadzovala všetky peniaze? Daj ostatné do priečinkov.“ S uzdravením vtiahol do jej srdca znova démon lakomstva a s ním sedem ďalších. Nie je aj tvoja duša priviazaná na peniaze? Ó, nech ťa nezvodí pokušenia hlas! Hriech sklame, kým zbadáš, si v okovách zas. Buď, bratu, vždy silným a vášne moc zlom! Hľaď len na Ježiša; ver spása je v Ňom! PS 194, 1 MUDr. Viera Roháčková

  • August 18 · 4 min

    Máš na to srdce? – 18. august

    „Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy; tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ — Prvá kniha Samuelova 16:7 Súčasťou našej ľudskej prirodzenosti je uprednostňovať hrdinov a vodcov, ktorí vyzerajú ako z filmového plátna – vysokých; silných a príťažlivých ľudí s výraznou čeľusťou a hustou hrivou vlasov. Boh však používa iné kritériá. V Písme znovu a znovu narúša ľudské predstavy o tom, koho si vyberá na naplnenie svojej vôle. Keď Boh poslal Samuela, aby pomazal jedného z Izajových synov za izraelského kráľa, Izaj predstavil prorokovi všetkých svojich synov okrem jedného. Ani mu nenapadlo zavolať Dávida, pretože si nevedel predstaviť, že by si Boh vybral obyčajného pastiera, aby viedol Jeho ľud. Mýlil sa. Boh zjavil Samuelovi svoje kritérium v Prvej knihe Samuelovej 16:7: „Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy… Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ O kapitolu neskôr, keď Dávid prišiel na bojisko, kde Izraelci bojovali s Filištíncami, neprišiel bojovať s obrom Goliášom. Prišiel odniesť jedlo svojim bratom na front. Boj s filištínskym bojovníkom mal byť úlohou pre kráľa Saula alebo niektorého zo skúsených vojakov jeho armády. Boh mal však iný plán. Poslal mladého pastiera, ktorého pobúrili Goliášove výsmechy a ktorý si uvedomoval, že obor nie je pre Boha žiadnym problémom. Poslal človeka, ktorého neovládol strach. Poslal človeka, pre ktorého nebola najdôležitejšia zbraň, ale dôvera v Boha. Poslal človeka, ktorý chcel, aby všetka sláva za víťazstvo patrila Bohu. Boh videl Dávidovo srdce. A vidí aj naše srdcia – a podľa toho nás používa. Ak chceš, aby ťa Boh mohol mocne používať, pracuj na svojom srdci. Uchovávaj v ňom Božie slovo. Vylievaj ho pred Bohom v modlitbe. Miluj svojho blížneho, svojich nepriateľov aj svojich bratov a sestry v Kristovi celým svojím srdcom. Ak máš vieru v Boha, ak veríš, že ťa môže použiť, a ak si ochotný robiť kroky viery, potom Boh môže a bude skrze teba konať neuveriteľné veci. Jedna pravda, ktorú som počas rokov často opakoval, znie: Boh nehľadá schopnosti, ale ochotu byť k dispozícii. Schopnosti ti môže dať v pravý čas. Boh však hľadá človeka, ktorý povie: „Pane, chcem byť užitočný tam, kde som. Som Ti k dispozícii.“ Ak to urobíš, len sleduj, čo Boh vykoná. Otázka na zamyslenie: Čo chceš, aby Boh videl v tvojom srdci? Greg Laurie

  • August 17 · 3 min

    Dať podľa možnosti – 17. august

    „Lebo keď je ochota, vítaná je podľa toho, koľko kto má, a nie podľa toho, čo nemá…“ Druhý list Korintským 8:12 Duchovná lenivosť a neopatrnosť sú hroziacim nebezpečenstvom pre celý duchovný život. Nie je to však jediné nebezpečenstvo. Kresťan môže od seba alebo od druhých ľudí vyžadovať niečo také veľké, až z toho ochorie. Je pravda, že by sme sa navzájom mali povzbudzovať k dobrým skutkom. Zároveň musíme pochopiť, že nie každý je rovnako ochotný. Pre Boha je dôležité, aby človek ochotu mal a aby dal, koľko môže. V Božom kráľovstve sú aj prepracovaní pracovníci. Dávajú viac, než sú schopní, a Boh v tom nemá záľubu. Boh nechce, aby sme Mu dávali viac než to, čo nám zveril v službe pre Neho. Niektorí kresťania dali niečo celkom mimoriadne. Výzva prichádza od tých, čo sa celkom odovzdali. Nemáme túto výzvu ignorovať. Súčasne musíme chápať, že pri vydávaní počtu sa naše šafárenie nebude porovnávať s darmi a schopnosťami iných. Musíme vydať počet z toho, čo Boh zveril každému z nás. Je to úľava, že sme oslobodení od požiadaviek, ktoré si kladieme my alebo ich na nás kladú iní. Smieš stáť pred zrakom Hospodina. Dokonale ťa pozná. Vie o silných stránkach a intelektuálnej výbave, ktorú ti dal. Chce, aby si Mu tým slúžil. Tiež vie, že silné stránky starého človeka sú iné ako u mladého. Byť Bohu k dispozícii s vedomím, že som len časťou celku, vedie kresťana k radosti zo služby. Boh mi nedal všetko, ale ostatní dostali to, čo chýba mne. Boh odo mňa neočakáva, že musím byť schopný urobiť všetko. Pre mňa je šťastím, byť Mu k dispozícii taký, aký som. Nik z nás nedokáže pokryť všetky výdavky svojho zboru, ale sme ochotní dať podľa svojich možností. Vtedy sme v živote aj službe pod Božím požehnaním, a On spôsobí, aby dielo malo úspech. Hans Erik Nissen

  • August 16 · 5 min

    Buď blahoslavený vo svojom konaní! – 16. august

    Ale kto sa zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako činiteľ skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní. ( Jk 1,25) Biblia je najpredávanejšou knihou. Zároveň však možno neexistuje kniha, ktorú by mnohí čítali tak povrchne. Človek zabúda v živote praktizovať čo číta. Znamená to na každodennej ceste konať všetko, čomu rozumiem. Posolstvo Biblie dnes nie je populárne práve preto, lebo odhaľuje, akí v skutočnosti sme a hovorí nám, čo Boh očakáva od toho, kto Mu chce patriť. Čo dnes nazývame kresťanstvom, je často len zahmleným kresťanstvom bez požiadaviek, ktoré je nekonečne vzdialené viere, akú vyznávali nekompromisní nasledovníci, o ktorých čítame v Novej zmluve. Kultúra, susedia, kolegovia, ani tvoje deti, alebo rodičia, manžel, či manželka, nedokážu korigovať tvoj život. Pozri sa do zrkadla! Pozri do zrkadla Božieho slova. Pozeraj sa tam každý deň. Nech ťa k Spasiteľovi Ježišovi Kristovi vedie čo vidíš, k Tomu, ktorý na kríži dal za teba svoju krv, aby ťa očistil od hriechov a oslobodil ťa. Ježiš sám hovorí: „Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ ( J 8,36) Nech ťa Kristus svojou mocou zhora vystrojí, aby si bol Jeho svedkom uprostred doby, keď je tak mnoho ľahostajných ľudí. Zahľaď sa do dokonalého zákona slobody a nechaj nech tvoje myšlienky a skutky ovplyvňuje to, čo vidíš, aby si mohol kráčať aj proti prúdu. Len sa riadne dlho do zrkadla pozeraj! Pamätaj, Slovo nemáme len študovať, ale dovoliť mu meniť naše srdce a konanie. Ide tu o perspektívu, ktorá siaha až za Mojžišov zákon. Ide tu o evanjelium milosti v jeho plnosti, zvesť o Božom dokonalom pláne záchrany človeka. Ide o odpustenie hriechov, o vystrojenie Svätým Duchom, o moc, ktorá mení náš život a dáva nám podiel na Božskej prirodzenosti. Ako nám Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť, obdarujúc nás vzácnymi a veľkými zasľúbeniami, aby sme nimi mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť. (2Pt 1,3-4) Nečítaj len vybrané odseky Biblie. Študuj zaradom a všímaj si, čo Boh hovorí. Zahľaď sa do dokonalého zákona slobody a zostaň tam chvíľu. Nezačni byť zábudlivým poslucháčom, ale skutočným konateľom. Tak budeš blahoslavený vo svojich skutkoch. To hovorí Božie slovo. Boh svoje deti povolal k lepšiemu životu! Nestačí, keď zvesť príde k naším ušiam, musí dosiahnuť k nášmu srdcu a spraviť tam zmenu. Inak to budú len skutky podľa zákona. Obraz v zrkadle musí na nás spraviť taký hlboký dojem, že skutočne budeme premýšľať nad všetkými pravdami spôsobom, že zvesť Biblie nás povedie, bude nás formovať a vyučovať. V neposlednej miere bude určovať naše konanie. Aj keď je tvoja viera slabá, tak vedz, že kým sa drží Krista, tak je taká silná, aký je silný On. Keď dovolíš, aby tvoju vieru formovalo svedectvo Biblie, tak máš skrze vieru podiel na tom istom kráľovstve ako Abrahám, Eliáš, Peter alebo Pavol. Pamätaj, že Božie slovo o nás nielen odhaľuje pravdu, ale zjavuje nám tiež všetky božské možnosti a moc, ktorá spočíva v evanjeliu pravdy. Ale kto sa zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako činiteľ skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní. Dovoľ Bohu, aby z teba spravil človeka, ktorý je blahoslavený vo svojom konaní! Curt Westman

  • August 15 · 1 min

    Ja mám len modlitbu – 15. august

    „… budete mi svedkami…“ (Sk 1:8) Pri jednom veľkom autodafé (hromadnom upaľovaní) vo Valladoline 24. decembra 1559 bol upálený kazateľ Gonzales so svojimi dvomi sestrami a ešte osemnástimi inými kresťanmi. Koly, ku ktorým boli priviazaní, boli blízko seba. Keď bolo drevo zapálené, bolo počuť sestry, ako sa posilňujú odriekaním vyznania viery. Brat mal dovtedy v ústach kolík. Teraz mu ho vybrali. Tých niekoľko minút, ktoré mu ešte ostali, použil na to, aby povzbudzoval svojich spolutrpiteľov a spieval s nimi 109. žalm, kde v štvrtom verši stojí: „Za moju lásku útočia na mňa a ja mám len modlitbu.“ Keby sa malo znova trpieť pre Pána Ježiša, bol by si tiež ochotný položiť svoj život za Neho? Oj, áno! Tam nad horami chystá Ježiš krásny dom! Sladký pokoj po únave i koruna čaká v ňom. Skončilo sa premáhanie, bolesť, krivda, odriekanie navždy v slávnom mieste tom! PS 268, 5 MUDr. Viera Roháčková

  • August 14 · 1 min

    Boha nedokážeme prekonať v dávaní – 14. august

    „Všetky desiatky zo zeme,… patria Hospodinovi;“ (3M 27:30) Máme byť správcami našich peňazí. Ak ich investujeme a šírime na slávu Božiu, môže to byť prínosom a požehnaním. Poznám podnikateľa v Detroite, ktorý Bohu sľúbil, že bude odvádzať desiatok zo svojho zisku na Pánovu prácu. Povedal mi, že obrat jeho podniku sa strojnásobil a že Boh spravil ďaleko viac, ako bolo len splnenie Jeho časti dohody. Pred nejakým časom som dostal správu od človeka z mesta San Joaquin Valley v Kalifornii. Napísal mi, že sa so svojou manželkou dohodli, že budú desatinu svojho príjmu odvádzať Pánovi. V čase, keď urobili dané rozhodnutie, mal prácu len na sedem mesiacov v roku. Momentálne ale má už trvalú prácu a zarába takmer dvojnásobok toho, čo predtým. Tento fakt jednoducho nemôžeme ignorovať. Ľuďom, ktorí sú štedrí a dávajú Bohu, Písmo sľubuje materiálne a duchovné dobro. Modlitba dňa Pane, odpusť mi časy, keď som si chcel udržať to, čo Ti právom patrí. Billy Graham

  • August 13 · 3 min

    Synovské právo – 13. august

    „Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi…“ Evanjelium podľa Lukáša 15:29 Staršiemu synovi chýbala radosť. Vyzeralo to tak, že keby mal správne podmienky, tak by sa radoval. Patrilo mu všetko, čo mal otec. Pokiaľ šlo o neho, zdá sa, že to bol tvrdo pracujúci muž a mal zorganizovaný život. Napriek tomu nebol šťastný To platí aj pre mnohých kresťanov. Je to preto, že plné práva synov vystriedalo otroctvo. Ľahko skĺzneme do zákonníckeho vzťahu s Bohom. Dokážeme dlho diskutovať o tom, čo kresťan môže a čo nemôže robiť, ale nedávame mnoho priestoru pre rozhovor o Ježišovi a Jeho diele. Ježiš nenaplňuje srdce a myseľ, a preto Ním neprekypujú ani ústa. Chudák starší syn! Myslí si, že teľa by ho spravilo šťastným. Radosť sa pre neho spája s veselým večerom. Nerozmýšľa o tom, že čoskoro bude opäť pracovný deň. Cesta do kresťanskej radosti nie je žiadnou strhujúcou skúsenosťou. Mnohí si to mysleli, ale sami na sebe zistili, že prešlo pár týždňov a nič sa nezmenilo. No cesta k radosti je cestou k plným synovským právam. Pre mladšieho syna sa otcovo objatie stalo požehnaním. A práve to potrebuje aj starší syn. Kedy si sa naposledy vrhol do náručia svojho Spasiteľa? Kedy si naposledy videl Otca, ako ti beží v ústrety, roztvára náruč a bozkáva ťa? Skutočný a živý kresťan navždy zostane zo vzťahu k Bohu ako dieťa. Sám osebe vždy budeš stratený. Vždy budeš potrebovať milosť — nezaslúženú milosť. A nádherné je, že budeš šťastný, keď za nič dostaneš všetko. Musíš zabudnúť na všetko, čo si a čo si urobil. Potom sa môžeš pozrieť do tváre svojho Otca. Musíš nechať prúdiť Jeho lásku cez teba. Si Jeho milované dieťa. Hans Erik Nissen

  • August 12 · 1 min

    Poslúchaj, môj synu – 12. august

    „Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.“ (Pr 1:8) Farár Büchsel sa okolo polnoci vracal od zomierajúceho. Cesta ho viedla popri cintoríne a mocne ho tiahlo k hrobu jeho nedávno zomretého dieťaťa. Tu počul žalostné zastonanie a pri jasnom mesačnom svetle uvidel ženu, ktorá sa hodila na hrob svojho otca a srdcervúcim hlasom volala: „Ach, keby som bola počúvala svojho otca! Ako veľmi som ho zarmucovala!“ Napriek otcovmu napomínaniu sa vydala za mládenca, ktorý sa stal opilcom a teraz ju vyhnal. Počúvni, keď ti radia tí, ktorí chodia pred Božou tvárou. Kto zastane mi k boku, keď každý opustil? Na čiom sa zhrejem srdci, keď šťastie mráz spálil? V hodinách tvrdej skúšky na koho zavolám? Kto privinie ma k sebe? Môj ženích, Ježiš sám. PS 86, 2 MUDr. Viera Roháčková

  • August 11 · 5 min

    Hospodin bol s ním – 11. august

    „Samuel rástol a Hospodin bol s ním, takže ani jednému jeho slovu nedal padnúť na zem.“ — Prvá kniha Samuelova 3:19 Prvá kniha Samuelova 3:19 obsahuje dve mimoriadne ocenenia proroka Samuela: „Hospodin bol s ním“ a „ani jednému jeho slovu nedal padnúť na zem“. Tieto slová však vyvolávajú dôležité otázky: Prečo práve Samuel? Prečo sa Pán rozhodol byť s ním? Prečo sa postaral o to, aby sa všetko, čo Samuel povedal, ukázalo ako spoľahlivé? Biblia na tieto otázky neodpovedá priamo, no ponúka nám niekoľko náznakov. Skôr v tejto kapitole sa dozvedáme, že Samuel ako chlapec slúžil Pánovi tým, že pomáhal kňazovi Élimu v stánku. Jednej noci, keď spal, počul, ako ho niekto volá po mene. Predpokladal, že ho volá Éli, a preto sa ponáhľal za kňazom, aby zistil, ako mu môže poslúžiť. Nebol to však Éli, kto ho volal. Samuel počul ten hlas trikrát – a trikrát sa ponáhľal za Élim. Keď Samuel počul svoje meno po štvrtýkrát, jednoducho a pokorne povedal: „Hovor, lebo Tvoj služobník počúva.“ (1Sam 3:10) Prečo Boh použil Samuela takým mocným spôsobom? Pravdepodobne preto, že bol k dispozícii – nielen počas dňa, ale aj uprostred noci, uprostred hlbokého spánku. Bol pripravený slúžiť zakaždým, keď ho Boh zavolal. Aj dnešní veriaci sa môžu od Samuela veľa naučiť. Mali by sme byť vždy k dispozícii, aby nás Boh mohol použiť. Naša modlitba by mohla znieť: „Pane, použi ma kedykoľvek, kdekoľvek a na akýkoľvek účel – či už mám voľno, alebo nie. „Možno budem práve surfovať, hrať golf alebo jazdiť na snowboarde, ale chcem, aby si ma povolal. Som pripravený zastupovať Ťa. Prosím, zavolaj ma.“ Každý kresťan by mal byť pripravený zopakovať slová Samuela: „Hovor, tvoj služobník počúva.“ Boh nehľadá až tak schopnosti, ako skôr ochotu byť k dispozícii. Možno si myslíš: „Boh používa len naozaj talentovaných ľudí. Mňa nikdy nepoužije. Nemám mu čo ponúknuť.“ Boh však hľadá človeka, ktorý bude jednoducho k dispozícii a dovolí Mu pôsobiť svojou silou skrze neho. Boh nehľadá silných ľudí. Hľadá slabých ľudí, prostredníctvom ktorých môže ukázať svoju silu. To znamená, že každý človek môže byť Bohom použitý. Znamená to, že Boh môže použiť aj teba. Nikto nevie, akým spôsobom ho Boh použije. Existujú však spôsoby, ako sa Mu stať dostupným. Jedným z nich je byť čo najčastejšie na správnom mieste v správnom čase. Nemôžeš zdieľať svoju vieru s ostatnými, ak s nimi netráviš čas alebo s nimi neprichádzaš do kontaktu. Ďalším spôsobom je zostať citlivý na príležitosti, ktoré ti Boh posiela do cesty. Si Bohu k dispozícii? Ak nie, prečo Mu nedáš vedieť, že túžiš po tom, aby ťa použil? Ak nás Samuelov príbeh niečo učí, tak to, že Boh môže zavolať ešte pred koncom noci. Otázka na zamyslenie: Ako sa môžeš pripraviť na chvíľu, keď ťa Boží plán postaví na správne miesto v správnom čase? Greg Laurie

  • August 10 · 3 min

    Ježišove slová – 10. august

    „od Ježiša Krista, verného svedka…“ Zjavenie Jána 1:5 Mnohé slová nestoja za nič. Môžu sa zdať správne, ale v skúške neobstoja. Nie je v nich žiadna sila. S Ježišovými slovami to tak nie je. Sú dosvedčené krvou. Ježiš nekričal ani verejne nevykrikoval. Nebolo treba. Hovoril ticho a úprimne a Jeho slová zachraňujú generáciu za generáciou. Ak si znovuzrodený skrze Božie živé, večné slovo, tak si to zažil sám na sebe. Keď ti žiadny iný hlas nedokázal pomôcť, začul si hlas dobrého Pastiera. Stala sa úžasná vec: Boh ťa zdvihol z bahna a blata a nohy ti postavil na skalu. Od toho dňa už zaznelo mnoho hlasov. Žiješ vo svete, kde sa nedá vyhnúť tomu, aby si počul ten či onen hlas. Možno ťa niekedy zviedli z cesty. Vstúpil si na cestu, po ktorej si nemal kráčať, a musel si za to draho zaplatiť. Ježiš však nestíšil svoj hlas. Zavolal ťa späť. Spoľahlivé Slovo, ktoré nikdy nestráca svoju zachraňujúcu moc, ťa znovu uchopilo. Keď ťa iní ľudia sklamú svojimi slovami, vždy je tu niečo, k čomu sa môžeš vrátiť. Je to Slovo verného svedka. Uprostred skúšok a tmy sa môže zdať, že Ježišovo slovo nepreniká dovnútra. Ale to trvá iba určitý čas. V Božej hodine závoj padá a ty si s údivom uvedomuješ, že stojíš na večnom pevnom základe Božieho slova. Vtedy sa môžeš tešiť, že Ježiš je verný svedok. Jeho slovo je neotrasiteľná skala uprostred búrlivého mora časov. Nastáva pre teba deň, kedy Ježišove slová budú vystavené skúške. Je to deň súdu. Ak sa v ten deň ukážu ako pravdivé, si zachránený. Ak nie sú hodnoverné, si stratený. Ty však nemusíš mať pochybnosti. Ak sa pevne držíš Ježiša, si zachránený. Jeho slová stoja pevne v nebesiach. Sú dosvedčené krvou, ktorá tam platí. Hans Erik Nissen

  • August 9 · 6 min

    Do zrkadla nestačí pozerať… – 9. august

    Viera má dôsledky. Biblia je iná ako ostatné knihy. Môžeš si prečítať kuchársku knihu, ale to ešte neznamená, že musíš uvariť jedlo. Môžeš si listovať v katalógu dovoleniek, bez toho, aby si navštívil miesta na obrázkoch. Božie slovo je však úplne iné. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. ( Jk 1,23-24) Určite sa ti už stalo, že si išiel popri zrkadle a zrazu si si na tvári zbadal špinu. Vtedy nejdeš jednoducho ďalej, ale zájdeš do kúpeľne a umyješ si tvár. Keď však Božie slovo odhaľuje chyby v našom živote, nie vždy to prinesie konkrétny dôsledok. Možno v modlitbe prosíme Boha o odpustenie, ale potešujeme sa tým, že sme hriešnici a žijeme ako predtým. Veríme svedectvu Písma o Kristovi, že zomrel za naše hriechy, ale už tak nahlas nehovoríme o tom, že Pán nás oslobodil z moci hriechu. Keď si podčiarkujeme verše v Biblii, nie mnohí si podčiarknu slová: Lebo Boh nás nepovolal k nečistote, ale v posvätení. (1Tes 4,7) Alebo: … s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie. (F 2,12) Voči Božiemu slovu a voči hriechu máme úplne iný postoj než k ostatným veciam v živote. Keď ideme na hostinu a zistíme, že máme na oblečení fľak, tak sa prezlečieme alebo očistíme. Nejdeme v špinavých šatách a neospravedlňujeme sami seba tým, že veď každý má určite niekde na sebe niekedy špinu. Nie, niečo spravíme. Často vnímame len to, čo je vidno. Keby sme verili Božiemu slovu, zamestnávali by sme sa viac vlastným vnútrom a nezabúdali na to, čo sme v zrkadle videli. Keby sme sa tak často pozerali do zrkadla Božieho slova, ako sa pozeráme do bežného zrkadla, malo by to obrovské dôsledky na náš život. Jakub používa obraz zrkadla, keď hovorí o Božom slove. Neponáhľaj sa, keď sa do zrkadla pozeráš a dovoľ, aby to, čo vidíš, prinieslo praktické dôsledky do tvojho života. Lebo keď rastieme v poznaní bez toho, aby sme konali v súlade s tým, čo vieme, naše poznanie vedie k ospalému svedomiu a ľahostajnosti voči Bohu. Ľudia, ktorí neradi počúvajú, že sú hriešni, rýchlo takéto odseky v Biblii preskakujú. O Jakubovom liste rozprávajú s pohŕdaním a hovoria, že List Rímskym je ten pravý pokrm. Zreteľne chcem povedať, že ak o niektorom odseku Biblie rozprávaš s opovrhnutím, mal by si mať jasno v tom, že rozprávaš o Božom slove. Máš na to právo len preto, lebo svetlo Božieho slova osvecuje niečo v tvojom živote a tebe sa to nepáči? Medzi Pavlom a Jakubom je absolútna harmónia. Potrebujeme celé svedectvo Písma tak, ako je zaznamenané. Božie svedectvo Starej a Novej zmluvy odhaľuje pravdu o Bohu a o nás samých. Boh ti dal svoje Slovo a je tvojou zodpovednosťou dovoliť Slovu, aby v tebe konalo tak, že prinesie ovocie. Boh prehovoril a očakáva odpoveď. Odpoveď musí byť niečo viac, ako len slová. Ak nebudeš konať podľa Slova, si za to zodpovedný pred Bohom. Ak niekto hovorí niečo iné, klame. A ak si uveril skrze evanjelium a si zrodený z Ducha, Pán ti hovorí: „Prebuď sa! Aby si rástol! Opustil si prvú lásku!“ Boh používa svoje Slovo, aby poukázal na seba, aby nás pozval späť do svojej blízkosti, aby sme kráčali vo svetle. K radosti, pokoju, obnove, posväteniu a rastu. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. Každý deň sa pozri do zrkadla Božieho slova. Dovoľ obrazu, ktorý vidíš, priniesť ovocie do svojho života. Pozri sa a nezabudni ako vyzeráš. Neutekaj pred bolesťou tak, že sa do zrkadla nepozrieš. Pravda, ktorej sa vyhýbaš, ťa aj tak raz v živote doženie. Falošná nádej je ľahká, ale netrvá dlho a stojí viac, než sa zdá. Kradne totiž život. Nepozri sa len tak letmo na svoj obraz v Božom slove raz začas, ale pozeraj sa každý deň. Konaj ako Slovo hovorí. Pán hovorí, že budeš blahoslavený vo svojom konaní! Curt Westman

  • August 8 · 2 min

    Tik tak – 8. august

    „… a jako tvoje dni, tak i tvoja sila.“ (5M 33:25) Bájka hovorí: Nový budík stál u hodinára na polici spolu so staršími hodinami, ktoré hlasite odtikávali sekundy. „No,“ povedali jedny novému budíku: „Ľutujeme ťa. Teraz statočne tikáš, ale poriadne sa unavíš, kým odtikáš tridsaťjedenmiliónov tikov.“ „Tridsaťjedenmiliónov tikov?“ zvolal zdesený budík. „To nikdy nedokážem,“ a hneď od ľaku zastal. „Ach, ty hlúpy,“ povedali druhé hodiny, „načo počúvaš také reči? Ty len pekne sprav tik za sekundu, to nič nie je a za druhú sekundu zase tik a tak ďalej.“ „A či je to všetko?“ zvolal povzbudený budík. „To je ľahké.“ A hneď zase začal statočne tikať a každú sekundu spravil tik. Do konca roka spravil tridsaťjedenmiliónov tikov, ani nevedel ako. Tak aj ty dnes konaj svoju povinnosť každú chvíľu, každú minútu a ostatné prenechaj Pánovi. Až po smrť, ó Jezu, chceme byť Tvoji; až po smrť za Tebou vždy chceme ísť! Až po smrť zotrvať v zmužilom boji, až po smrť a potom do slávy prísť! PS 186, 1 MUDr. Viera Roháčková

Showing 1–20 of 34 episodes