ŠAMANI O VEDE

DUEL Online

Pavol Šajgalík, emeritný predseda Slovenskej akadémie vied a Gregor Mareš, moderátor vedomostnej súťaže DUEL sa rozprávajú (nielen) o vede.

Play

Open in

20 episodes
Avg 43 min
Slovak

Episodes 20

Newest Oldest Longest

All20 Unplayed20 In progress0 Played0

June 5 · 34 min
Dá sa auto bez vodiča hacknúť ako počítač?
Rozhovor o tom, ako blízko sme k autám bez vodiča, prečo umelá inteligencia môže preberať ľudské predsudky a čo všetko musí zvládnuť vozidlo, mesto aj legislatíva, aby bola autonómna doprava bezpečná. Host: Ing. Ivana Budinská, PhD., bývalá riaditeľka Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa optimalizácii zložitých systémov, znalostným technológiám, riadeniu skupín robotov a pri svojej práci sa inšpiruje aj správaním hmyzu, vtákov či rojov včiel. Podľa profilu SAV pôsobí ako samostatná vedecká pracovníčka v oblasti aplikovanej informatiky, kybernetiky a automatizácie. V dnešnom dieli sa dozviete: * či by si odborníčka sadla do auta bez volantu, * ako sa môže umelá inteligencia naučiť predsudky z historických dát, * prečo autonómne autá potrebujú nielen senzory, ale aj inteligentnú infraštruktúru, * aký je rozdiel medzi prístupom Tesly a systémami ako Waymo, * kde sa už dnes testuje autonómne doručovanie na Slovensku, * prečo zlyhanie stroja vnímame citlivejšie než chybu človeka, * či sa dá auto hacknúť a kto by niesol zodpovednosť pri nehode. ---- duelonline.sk
May 29 · 56 min
Ako pomáha slovenský objav odhaľovať agresívnu rakovinu?
Host: Prof. Silvia Pastoreková, generálna riaditeľka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, jedna z najcitovanejších slovenských vedkýň a spoluobjaviteľka nádorového markera karbonickej anhydrzy 9. Rozhovor o tom, ako slovenský vedecký objav pomohol lepšie pochopiť rakovinu, prečo nádorové bunky dokážu prežiť aj v extrémnych podmienkach a čo dnes dokáže prezradiť nádorový marker CA9. V dnešnom dieli sa dozviete: •⁠ ⁠ako vznikol objav CA9 a prečo sa stal dôležitým nádorovým markerom, •⁠ ⁠prečo nádorové bunky dokážu prežiť aj v prostredí s nedostatkom kyslíka, •⁠ ⁠ako môže jedna molekula pomôcť vedcom lepšie pochopiť agresívne časti nádoru, •⁠ ⁠prečo sa špičková veda dá robiť aj zo Slovenska, aj keď to často znamená boj s horšími podmienkami, •⁠ ⁠čo robí Biomedicínske centrum SAV a prečo spája výskum rakoviny, infekčných, metabolických, imunologických aj neurologických ochorení, •⁠ ⁠prečo slovenských vedcov nebrzdí nedostatok talentu, ale byrokracia, pomalé obstarávania a zastaraná infraštruktúra, •⁠ ⁠ako sa do života vedcov premietli útoky, výhražky a verejný tlak po analýze vakcín, •⁠ ⁠prečo je pri vede, vakcínach a zdravotníctve kľúčová dôvera a čo sa stane, keď ju spoločnosť stratí, •⁠ ⁠prečo veda nie je vzdialený svet laboratórií, ale niečo, čo sa veľmi rýchlo môže týkať každého z nás. ---- duelonline.sk
May 22 · 46 min
Prečo COVID tak rozdelil Slovensko a komu sme prestali veriť?
Rozhovor o tom, čo nám pandémia ukázala o vede, politike, dôvere a pripravenosti štátu. Prečo sa COVID na Slovensku stal tak silnou politickou témou, kde sa zlomila dôvera verejnosti a čo musíme urobiť, aby sme pri ďalšej pandémii neopakovali rovnaké chyby. Host: RNDr. Boris Klempa, DrSc., vedúci Oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV a predseda vedeckej rady. Vo svojom výskume sa venuje najmä molekulárnej evolúcii a ekológii zoonotických vírusov. V dnešnom dieli sa dozviete: Prečo dôsledky pandémie cítime v spoločnosti dodnes a prečo sa z odbornej témy stala politická zbraň. Ako sa menila komunikácia vedcov počas prvých mesiacov pandémie a prečo bolo také ťažké hovoriť jasne v situácii plnej neistoty. Kde sa podľa vedcov zlomila dôvera verejnosti, vrátane sporu okolo celoplošného testovania. Prečo vakcíny zásadne prispeli k ukončeniu pandémie a prečo ich princíp nie je „chémia proti prírode“, ale tréning imunitného systému. Ako kauzy ako Sputnik či útoky na odborníkov ešte viac rozdelili spoločnosť a poškodili dôveru v inštitúcie. Prečo ďalšia pandémia môže prísť kedykoľvek a prečo sa na ňu nedá pripraviť až v momente, keď už je neskoro. Čo znamená pandemická pripravenosť: od diagnostiky a výskumu vírusov až po krízové plány, autoritu úradu verejného zdravotníctva a medzinárodnú spoluprácu. Prečo je nebezpečné tváriť sa, že pandémiu zvládneme sami, bez spolupráce s Európskou úniou, WHO a vedeckými tímami. Akú úlohu môže zohrávať Biomedicínske centrum SAV pri výskume infekčných ochorení, obezity, cukrovky, rakoviny a ďalších veľkých zdravotných tém. ---- duelonline.sk
May 8 · 27 min
Prečo mozog potrebuje pohyb viac než krížovky?
Rozhovor o tom, prečo pohyb nie je len spôsob, ako „byť vo forme“, ale jeden z najúčinnejších nástrojov na ochranu mozgu, metabolizmu, svalov a kvality života v starobe. Host: Prof. Barbara Ukropcová, lekárka, vedúca vedecká pracovníčka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a profesorka fyziológie na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Vo výskume sa venuje najmä vplyvu pohybu na metabolizmus, zdravie mozgu a prevenciu chronických ochorení. V dnešnom dieli sa dozviete: •⁠ ⁠Prečo pravidelný pohyb dokáže znížiť riziko Alzheimerovej choroby a prečo je pre mozog dôležitejší, než si väčšina ľudí myslí. •⁠ ⁠Prečo nestačí len lúštiť krížovky alebo trénovať pamäť, ak telo nie je dostatočne zdatné. •⁠ ⁠Ako cvičenie zlepšuje metabolizmus, znižuje zápal, zvyšuje citlivosť na inzulín a pomáha mozgu vytvárať nové spojenia. •⁠ ⁠Či sa dá cukrovka druhého typu v niektorých prípadoch dostať do remisie zmenou životného štýlu. •⁠ ⁠Koľko pohybu týždenne naozaj potrebujeme a prečo sa hovorí o 8 000 krokoch denne, 150 minútach aeróbnej aktivity a silovom tréningu. •⁠ ⁠Prečo fyzická neaktivita globálne prispieva k miliónom úmrtí ročne, no stále ju neberieme tak vážne ako iné zdravotné riziká. •⁠ ⁠Prečo by sa pohyb mal predpisovať podobne ako liek a prečo je dôležitá správna „dávka“ aj pravidelnosť. •⁠ ⁠Prečo po tridsiatke začíname strácať svalovú hmotu, čo je sarkopénia a ako súvisí so starnutím, pádmi, cukrovkou aj kvalitou života. •⁠ ⁠Prečo silový tréning nie je len pre mladých alebo športovcov, ale aj pre seniorov, kosti, rovnováhu, mozog a samostatnosť. •⁠ ⁠Čo dnes skúma tím Barbary Ukropcovej v Biomedicínskom centre SAV a prečo sa pri cvičení v tele spúšťa celý „kokteil“ signálov, ktoré môžu zlepšovať zdravie. ---- duelonline.sk
May 1 · 40 min
Prečo cukrovka nie je len choroba cukru, ale tichá pandémia?
Rozhovor o tom, prečo cukrovka zásadne mení každodenný život pacientov, čo dnes dokážu senzory, inzulínové pumpy a moderné technológie, a prečo vedci hľadajú cesty, ako raz liečiť cukrovku nielen kontrolovaním hladiny cukru, ale aj pomocou buniek a biomateriálov.Host: **Ing. Igor Lacík, DrSc.**, vedúci Oddelenia pre výskum biomateriálov Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied, ktorý sa výskumu cukrovky venuje viac ako 30 rokov.V dnešnom dieli sa dozviete:* Aký je rozdiel medzi cukrovkou 1. a 2. typu.* Prečo je pri cukrovke nebezpečný vysoký aj príliš nízky cukor.* Ako fungujú glukózové senzory, aplikácie a inzulínové pumpy.* Prečo cukrovka nie je len zdravotný, ale aj psychologický a spoločenský problém.* Čo sú pankreatické ostrovčeky a prečo sú kľúčové pri tvorbe inzulínu.* Ako môžu polyméry a hydrogély chrániť transplantované bunky pred imunitným systémom.* Prečo bunková terapia nie je jednoduchá tabletka, ale zložitá vedecká a klinická výzva.* Prečo sa popri špičkovej vede stále musíme rozprávať aj o prevencii, obezite, diagnostike a dostupnosti liečby.----duelonline.sk
April 24 · 40 min
Môžu nové bunkové terapie zmeniť život ľudí s cukrovkou?
Rozhovor o tom, prečo cukrovka patrí medzi najväčšie zdravotné výzvy súčasnosti, čo znamená žiť s ochorením, pri ktorom môže byť nebezpečný vysoký aj nízky cukor, a ako môže výskum biomateriálov a bunkových terapií meniť budúcnosť liečby diabetu. Host: Ing. Igor Lacík, DrSc., vedúci Oddelenia pre výskum biomateriálov Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied, ktorý sa výskumu cukrovky venuje približne 30 rokov. V dnešnom dieli sa dozviete: * Prečo cukrovka nie je len „bežné“ ochorenie, ale globálny problém, ktorý sa týka stoviek miliónov ľudí. * Aký je rozdiel medzi cukrovkou 1. a 2. typu a prečo pri jednej telo ničí bunky produkujúce inzulín, zatiaľ čo pri druhej nedokáže inzulín správne využiť. * Prečo môže byť život s cukrovkou náročný nielen zdravotne, ale aj psychologicky a sociálne, najmä pri deťoch a ich rodinách. * Ako fungujú senzory, inzulínové pumpy a moderné technológie na sledovanie hladiny cukru. * Prečo vysoký cukor dlhodobo poškodzuje organizmus a môže viesť k závažným komplikáciám, ako sú problémy so zrakom, obličkami či cievami. * Čo sú pankreatické ostrovčeky, prečo sú dôležité pri produkcii inzulínu a ako súvisia s transplantáciami pri diabete 1. typu. * Ako môžu biomateriály pomôcť chrániť transplantované bunky pred imunitným systémom. * Prečo bunková terapia nie je jednoduchá „tabletka na cukrovku“, ale zložitý výskum, ktorý môže v budúcnosti priniesť veľký posun pre vybraných pacientov. * Prečo sa popri špičkovej vede stále musíme rozprávať aj o prevencii, životnom štýle, obezite a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. ---- duelonline.sk
April 17 · 43 min
Určuje dnes vývoj robotiky viac vojna než potreby bežného života?
Rozhovor o tom, ako umelá inteligencia mení robotiku, prečo vojna urýchľuje vývoj autonómnych systémov, kde sa láme vzťah medzi výskumom a priemyslom a prečo sa dnes o budúcnosti robotov nerozhoduje len v laboratóriách, ale aj v politike, ekonomike a bezpečnosti. Host: prof. ing. František Duchoň, phd., riaditeľ Ústavu robotiky a kybernetiky Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V dnešnom dieli sa dozviete: • Prečo je robotika podľa mnohých v inflexnom bode a ako ju nástup AI mení rýchlejšie než doterajšie inžinierske prístupy. • Prečo vojna na Ukrajine urýchlila vývoj dronov, elektronického boja a autonómnych systémov viac než mnohé civilné programy. • Prečo má Európa silný výskum a množstvo publikácií, ale stále slabšie prenáša robotické inovácie do reálneho priemyslu. • Ako sa líši prístup Európy a Ázie k automatizácii a prečo Čína dokázala za krátky čas dramaticky zvýšiť robotizáciu výroby. • Kde má automatizácia skutočný zmysel a prečo nie je rozumné „zrobotizovať“ všetko len preto, že to technológia umožňuje. • Aké otázky otvárajú autonómne systémy, keď urobia chybu, a prečo za nimi zaostáva legislatíva aj spoločenská debata. • Prečo sú humanoidní roboti zatiaľ skôr veľkou témou konferencií než hotovým riešením pre bežnú prax. • Kde by však roboti mohli reálne pomáhať už čoskoro, od priemyslu až po starostlivosť o starších ľudí. ---- duelonline.sk
April 10 · 46 min
Ako politici vyrábajú strach z menšín a prečo to funguje?
Rozhovor o tom, ako vznikajú predsudky voči menšinám, prečo sa ľudia v časoch neistoty upínajú na jednoduché vysvetlenia a ako politický jazyk, sociálne siete a autoritárske nastavenie spoločnosti prehlbujú rozdelenie medzi „nami“ a „nimi“. Host: Barbara Lášticová, riaditeľka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje predsudkom voči menšinám, ich zmierňovaniu prostredníctvom cielených intervencií a tiež presahu psychológie do rôznych foriem politického správania. V dnešnom dieli sa dozviete: • Ako politický diskurz o menšinách ovplyvňuje to, ako ich vnímajú samotní občania a ako sa potom voči nim správajú. • Prečo nenávistný jazyk nefunguje len ako „reč politikov“, ale môže legitimizovať predsudky a správanie voči Rómom, LGBT ľuďom, ľuďom z Ukrajiny či ďalším menšinám. • Čo je paternalistický diskurz a prečo môže znieť „pomáhajúco“, aj keď v skutočnosti slúži na kontrolu a potláčanie práv. • Prečo sa v časoch krízy, vojny, covidu či ekonomickej neistoty ľudia ľahšie prikláňajú ku konšpiračným teóriám a autoritárskym lídrom. • Ako sociálne siete, informačné bubliny a konfirmačné skreslenie posilňujú pocit ohrozenia, frustrácie a relatívnej deprivácie. • Prečo časť mladých ľudí odchádza zo Slovenska nielen kvôli ekonomike, ale aj kvôli rozdeľujúcej atmosfére a nepriateľstvu voči menšinám. • Ako súvisí výchova detí, autoritárske hodnoty a poslušnosť s tým, ako neskôr premýšľame o menšinách, solidarite a ľudských právach. • Kedy kontakt medzi skupinami naozaj pomáha zmierňovať predsudky a prečo v niektorých konfliktných prostrediach táto predstava jednoducho nestačí. ---- duelonline.sk
March 27 · 47 min
Kto nesie zodpovednosť, keď umelá inteligencia človeku uškodí?
Rozhovor o tom, prečo si ľudia k chatbotom vytvárajú dôveru a vzťah, kde sa pri umelej inteligencii končí pohodlie a začína manipulácia a kto nesie zodpovednosť, keď technológia zasiahne do života viac, než by mala. Host: Danila Vacek, filozofka umelej inteligencie z Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorá sa venuje etike AI, zodpovednosti inteligentných technológií a tomu, ako tieto systémy menia naše správanie, vzťahy a spoločnosť. V dnešnom dieli sa dozviete: • Prečo si ľudia k chatbotom vytvárajú dôveru, intimitu a niekedy aj ilúziu skutočného vzťahu. • Prečo je komunikácia s AI taká lákavá a čo ju robí jednoduchšou než reálne medziľudské vzťahy. • V čom je nebezpečné, keď sa z AI nástroja stane kamarát, partner alebo dôverník. • Kto nesie zodpovednosť, keď chatbot dá zlú radu alebo človeku priamo uškodí. • Prečo dnešná legislatíva a pravidlá zatiaľ nestíhajú tempo vývoja inteligentných technológií. • Čo sa deje s naším súkromím, keď s AI zdieľame citlivé, osobné a intímne informácie. • Ako AI mení dôveru v obsah na internete, čo robia deepfakes a prečo sa čoraz ťažšie rozlišuje medzi realitou a manipuláciou. • Prečo sa podľa filozofie AI stále musíme vracať k človeku, jeho vzťahom, hodnotám a zodpovednosti, aj keď technológie pôsobia čoraz „ľudskejšie“. ---- duelonline.sk
March 20 · 28 min
Prečo Alzheimer nezačína až v starobe, ale už oveľa skôr?
Rozhovor o tom, prečo Alzheimerova choroba nevzniká zo dňa na deň, ale roky sa vyvíja potichu v pozadí, čo sa pri nej deje v mozgu a prečo nezasahuje len samotného pacienta, ale aj jeho rodinu, blízkych a napokon celú spoločnosť. host: norbert žilka, riaditeľ Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa Alzheimerovej chorobe venuje viac ako 26 rokov a dlhodobo pracuje aj na vývoji liečby. v dnešnom dieli sa dozviete: • prečo je Alzheimerova choroba jednou z najväčších zdravotných výziev súčasnosti a prečo jej prípadov v najbližších rokoch výrazne pribudne, • čo sa deje v mozgu ešte predtým, než sa objavia prvé klinické príznaky, a prečo choroba nezačína až v starobe, ale často už oveľa skôr, • prečo Alzheimer nie je prirodzenou súčasťou starnutia a ako sa odlišuje od „bežného“ zabúdania, • aké sú prvé prejavy ochorenia a prečo to nemusí byť len strata pamäti, ale aj zmeny správania, orientácie či osobnosti, • prečo môže byť až približne polovica prípadov spojená s ovplyvniteľnými rizikovými faktormi a akú úlohu zohráva vzdelanie, pohyb, obezita, alkohol, fajčenie či sociálna izolácia, • ako fungujú nové prístupy k liečbe Alzheimerovej choroby, čo dokáže imunoterapia a prečo sa dnes hovorí aj o vakcíne, • prečo Alzheimer nikdy nepostihuje len jedného človeka a čo býva na starostlivosti o blízkeho psychicky aj prakticky najťažšie, • prečo sa z Alzheimerovej choroby stáva nielen medicínsky, ale aj obrovský ekonomický a spoločenský problém. ---- duelonline.sk
March 13 · 35 min
Prečo ľudia veria konšpiráciám, aj keď im môžu škodiť?
Rozhovor o tom, prečo sú konšpiračné teórie také príťažlivé, čo s nami robí neistota a strach a prečo cieľom dezinformácií často nie je presvedčiť nás o jednej „pravde“, ale skôr rozbiť dôveru vo vedu, inštitúcie aj ľudí okolo nás. Host: Doc. Mgr. Vladimíra Čavojová, PhD., vedúca organizačnej zložky Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje vedeckému mysleniu, nepodloženým presvedčeniam, kognitívnym omylom a intuitívnemu usudzovaniu. V dnešnom dieli sa dozviete: • Čo je intuícia, kedy nám vie pomôcť a prečo sa dá rozvíjať najmä tam, kde dostávame spätnú väzbu. • Prečo sú konšpiračné teórie psychologicky príťažlivé a čo ľuďom dávajú v čase chaosu, neistoty a strachu. • Prečo cieľom dezinformácií často nie je len presvedčiť nás o „alternatívnej pravde“, ale najmä vyvolať pocit, že sa nedá veriť nikomu a ničomu. • Ako konšpiračné naratívy oslabujú dôveru v štát, vedu, médiá, zdravotníctvo a demokratické inštitúcie. • Prečo si ľudia často nesprávne identifikujú príčiny svojich problémov a potom bojujú proti chiméram namiesto reality. • Prečo nestačí ľudí zasypať faktami a čo je dôležitejšie, ak sa chceme rozprávať s niekým, kto verí konšpiráciám. • Čo znamená intelektuálna skromnosť a prečo je dôležité pripustiť, že ani naše vlastné presvedčenia nemusia byť vždy správne. • Ako viesť rozhovor bez nátlaku, hľadať spoločné hodnoty a znižovať napätie namiesto toho, aby sme druhého človeka ešte viac zatlačili do obrany. ---- duelonline.sk
March 6 · 56 min
Môže byť veda istotou vo svete chaosu, algoritmov a dezinformácií?
Rozhovor o tom, prečo je dnes čoraz ťažšie udržať spoločnú realitu, ako sociálne siete a algoritmy menia naše vnímanie pravdy a prečo veda zostáva jedným z mála nástrojov, ktoré nám pomáhajú orientovať sa v zložitom svete. Host: Docent Samuel Kováčik, teoretický fyzik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, popularizátor vedy a zakladateľ projektu Vedátor. Vo svojej vedeckej práci sa venuje mikroskopickým čiernym dieram a kvantovej štruktúre priestoru. V dnešnom dieli sa dozviete: • Ako vznikol projekt Vedátor a prečo je popularizácia vedy na sociálnych sieťach dôležitá práve v čase informačného chaosu. • Prečo sa verejná diskusia tak ľahko láme pod tlakom algoritmov, komentárov a publika, ktoré chce počuť najmä to, čo už verí. • Čo robí s ľuďmi pocit neistoty, prečo sú náchylnejší veriť jednoduchým vysvetleniam a ako sa rodí alternatívna verzia reality. • Prečo vedecký konsenzus neznamená slepú zhodu, ale dlhý proces overovania, spochybňovania a postupného zbierania dôkazov. • Ako sa menilo naše chápanie čiernych dier a prečo dnes vieme oveľa istejšie povedať, že nejde len o matematický výmysel. • Čo sú mikroskopické čierne diery, ako súvisia s kvantovou štruktúrou časopriestoru a prečo by mohli súvisieť aj s tmavou hmotou. • Prečo je veda viac než len metóda pokus omyl a ako dokáže z rovníc predpovedať javy, ktoré sa neskôr potvrdia pozorovaním. • Či môže byť veda pevným bodom v dobe, keď sa ľudia strácajú v zložitosti sveta, emóciách a informačnom pretlaku. ---- duelonline.sk
February 25 · 57 min
Opakuje sa história vojen, alebo je Ukrajina úplne iný typ konfliktu?
Rozhovor o tom, prečo ruskú inváziu na Ukrajinu nemožno nazývať „špeciálnou operáciou“, ako sa podobné konflikty porovnávajú s vojnami 20. storočia a čo v skutočnosti rozhoduje o tom, či sa vojna rýchlo skončí alebo sa zmení na dlhé vyčerpávanie. Host: Docent Pavol Štajner, archeológ, vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorý sa venuje aj historickému a archeologickému výskumu bojov druhej svetovej vojny. V dnešnom dieli sa dozviete: • Čo historicky znamená „špeciálna operácia“ a prečo sa ruská invázia na Ukrajinu nedá týmto pojmom seriózne opísať. • Aké paralely a rozdiely vidíme medzi rusko-ukrajinským konfliktom a vojnami 20. storočia, vrátane druhej svetovej vojny. • Prečo zlyhávajú plány na rýchle víťazstvo a ako sa z „bleskovej“ predstavy stáva dlhá opotrebovacia vojna. • Akú úlohu vo vojne zohrávajú logistika, velenie, technická prevaha, priemyselné zázemie a morálka obyvateľstva. • Prečo propaganda a politické zámienky sprevádzajú vojny naprieč dejinami a ako sa opakujú podobné vzorce ospravedlňovania agresie. • Či sa vojny „vyvíjajú rovnako“ a kde sa historické skúsenosti dajú použiť opatrne bez lacných analógií. • Prečo sa front niekedy zasekne na mesiace či roky a aké historické príklady nám to pomáhajú pochopiť. • Prečo oslobodzovanie Slovenska počas druhej svetovej vojny trvalo tak dlho a čo o bojoch na našom území hovoria archívy a archeologický výskum bojísk. • Ako archeológia moderných konfliktov pomáha dopĺňať „suché“ historické fakty o konkrétne dáta z terénu. ---- duelonline.sk
February 6 · 48 min
Sú bioplasty naozaj ekologické, alebo je to len marketing?
Rozhovor o tom, prečo „eko“ obal ešte neznamená eko riešenie, ako sa v plastoch (a bioplastoch) orientovať bez sebaklamu a čo je v praxi lepšie: recyklovať, kompostovať, alebo radšej vôbec nevyrábať zbytočný odpad. Host: Pavel Alexy (prof. Ing., PhD.), vedúci oddelenia plastov, kaučuku a vlákien na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenská technická univerzita v Bratislave, ktorý sa dlhodobo venuje vývoju biodegradovateľných plastov a bioplastov. V dnešnom dieli sa dozviete: • Čo presne znamená „bioplast“ a prečo „bio“ môže znamenať len pôvod suroviny, nie rozložiteľnosť v prírode. • Aký je rozdiel medzi priemyselne kompostovateľným a „home“ kompostovateľným materiálom a prečo na podmienkach záleží viac než na nálepke. • Prečo sa niektoré „rozložiteľné“ plasty len rozpadajú na menšie plastové kúsky, namiesto toho, aby sa skutočne biodegradovali. • Prečo recyklácia nie je magické riešenie, kde sú jej limity a prečo sa časť odpadu aj tak končí ako energetické zhodnotenie. • Prečo môže papierový obal vyzerať lepšie na pohľad, ale po započítaní výroby a dopravy nemusí vyhrať nad plastom (na príklade obalov na vajíčka). • Odkiaľ prichádzajú mikroplasty a prečo to zďaleka nie je len téma slamiek, ale aj textilu, dopravy a priemyslu. • Prečo sa „najlepšie predáva nádej“ a ako sa z ekologických tém ľahko stane boj slogánov namiesto riešení. ---- duelonline.sk
February 1 · 37 min
Dá sa úzkosť zmerať? Čo vieme o duševnom zdraví po pandémii
Epizóda o tom, ako sa dajú čísla o COVIDe ohýbať do strašidelných titulkov, prečo ľudia veria „šokujúcim“ grafom bez kontextu a ako pandémia zasiahla aj duševné zdravie.Host: Alexandra Bražinová (prof. MUDr., PhD., MPH), profesorka na Lekárskej fakulte UK (Univerzita Komenského v Bratislave), prednostka Ústav epidemiológie LF UK. Vo výskume sa venuje epidemiológii infekčných aj neprenosných ochorení a dlhodobo prepája dáta s tým, ako ich ľudia v realite prežívajú. V dnešnom dieli sa dozviete: • Prečo tvrdenia typu „Zomierali najmä očkovaní“ môžu znieť presvedčivo, aj keď bez kontextu klamú (a aké otázky treba položiť, kým niečo z dát vyvodíte). • Ako správne čítať štatistiky: Percentá vs. absolútne počty, vek, rizikové skupiny a prečo „najviac“ nie je to isté ako „najrizikovejšie“. • Prečo sa z pandémie stala aj kríza dôvery a ako sa dá dôvera rozbiť rýchlejšie, než sa dá znovu postaviť. • Čo je epidemiológia duševného zdravia: Ako sa v populácii meria úzkosť a depresívne príznaky a prečo to nie je len „pocit z internetu“. • Prečo je príbeh Johna Snowa a pumpy na Broad Street stále učebnicový príklad toho, ako epidemiológia hľadá príčiny a súvislosti. • Čo si z toho odniesť prakticky: Ako sa nenechať opiť „grafom“, keď nabudúce príde ďalšia vlna paniky alebo manipulácie.——duelonline.sk
January 25 · 30 min
Ako sa z čínskej „dediny“ stane megamesto za 30 rokov?
Rozhovor o tom, ako sa Čína za pár desaťročí zmenila na technologickú veľmoc, čo stojí za jej raketovým rastom a čo sa z toho dá (aj nedá) preniesť do Európy a na Slovensko. Hosť: Pavol Šajgalík, ktorý chodil do Číny na konferencie a dlhodobo sledoval jej premenu od 90. rokov až po dnešné „AI mestá“. V dnešnom dieli sa dozviete: • Ako vyzeral Šanghaj v roku 1994 a čo znamená vidieť jeho zmenu po troch dekádach. • Čo je Foshan, kde leží a prečo sa o ňom hovorí ako o technologickom centre zameranom na AI a robotiku. • Ako mohli mestá ako Shenzhen vyrásť z malej „dediny“ na gigantické metropoly a čo to hovorí o čínskej stratégii rozvoja. • Prečo Čína tlačila na aplikovaný výskum, čo sú „Key State Laboratories“ a prečo museli projekty končiť reálnym produktom. • Ako fungovali programy na získavanie talentov zo sveta a čínskej diaspóry a prečo to bol prelom pre univerzity a výskum. • Ako sa v Číne prepája štát, univerzity, výskum a priemysel, vrátane gigantov a start-upov. • Čo si z čínskeho prístupu môžeme vziať ako inšpiráciu, a kde sú hranice toho, čo sa u nás jednoducho okopírovať nedá.
January 16 · 50 min
Prečo sa na Slovensku tak hádame, chudobnieme a mladí odchádzajú?
Rozhovor o tom, prečo sa Slovensko rozdeľuje na tábory, prečo rastie pocit zhoršovania života aj v rokoch, keď štatistiky hovoria opak, a prečo mladí ľudia odchádzajú (a nie vždy sa vracajú). Host: MILOSLAV BAHNA, riaditeľ Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa dlhodobo venuje migrácii zo Slovenska po vstupe do EÚ, odchodu mladých ľudí a migrácii na Slovensko. V dnešnom dieli sa dozviete: Prečo odborníci čítajú dnešný „chaos“ vo svete ako logiku veľmocenského súperenia v multipolárnom svete. Prečo je motorom polarizácie politika, ako sa „vyprázdňuje stred“ a prečo tým mizne schopnosť kompromisu. Prečo radikálne výroky fungujú lepšie než dohody a ako to tlačí ľudí na jednu alebo druhú stranu. Ako sa z pandémie stala politická téma a prečo sa tým oslabila dôvera v očkovanie aj všeobecne, nielen pri covide. Kto zo Slovenska najčastejšie odchádza, kam najviac smeruje štúdium (a prečo práve Česko) a čo hovoria dáta o návratoch po škole. Prečo sa popri odchode Slovákov čoraz viac rieši aj migrácia na Slovensko, vrátane rastúceho počtu študentov z Ukrajiny. Čo znamená „chudoba pracujúcich“ a prečo ľudia očakávajú, že keď pracujú, musia byť každý rok bohatší. Ako do pocitu nespravodlivosti vstupujú mzdy, odvody, inflácia, nerovnosti a efekt minimálnej mzdy na platové rozdiely a motiváciu ľudí.
January 13 · 52 min
Čo sa naozaj deje v CERN-e, keď zrážajú častice takmer rýchlosťou svetla?
Výlet do CERN-u a do útrob LHC: ako vyzerá výskum najmenších častíc, čo sa dá zo zrážok vyčítať o ranom vesmíre a prečo má táto „čistá veda“ dopad aj na technológie, ktoré používame každý deň.Host: Peter Chochula, časticový fyzik v CERN-e (od roku 1997). Od roku 2012 je zástupcom koordinátora pre riadiaci systém detektora ALICE a zároveň zastáva diplomatickú funkciu ako šéf vzťahov s členskými krajinami CERN.V dnešnom dieli sa dozviete:- Čo je CERN a prečo vznikol ako európsky projekt špičkovej vedy a spolupráce.- Ako funguje LHC a čo presne znamená „zrážka častíc“ v praxi.- Prečo sa pri niektorých experimentoch hovorí o podmienkach podobných tým krátko po Veľkom tresku.- Čo je experiment ALICE, na čo slúži a prečo sú riadiace systémy a infraštruktúra rovnako dôležité ako samotná fyzika.- Čo znamenal objav Higgsovho bozónu a prečo veľké objavy trvajú roky až desaťročia.- Aké „vedľajšie efekty“ prináša CERN svetu, vrátane World Wide Webu, a prečo sa z fundamentálneho výskumu rodia praktické technológie.- Prečo sa v CERN-e riešia aj témy bezpečnosti, geopolitiky a vzťahov medzi krajinami, nielen rovnice a detektory.--duelonline.sk
Dec 19, 2025 · 34 min
Vianočný špeciál: Veda za vôňou koláčov, darčekmi a rodinnou nostalgiou
Vianoce, koláče, darčeky, rodinné stretnutia, nostalgia a pocit, že by sme mali byť šťastní na povel. Vianočný špeciál Šamanov o vede sa pozerá na sviatky očami fyziky, chémie, psychológie aj osobných príbehov. Moderujú Pavol Šajgalík a Gregor Mareš. V dnešnom dieli sa dozviete: Prečo vôňa pečených koláčov a vianočného jedla tak spoľahlivo spúšťa pocit pohody a domova. Čo je Maillardova reakcia v kuchyni, ako súvisí so zhnednutou kôrkou na pečive a prečo vďaka nej chutia sviatočné jedlá „správne“. Prečo sú pre niekoho Vianoce najkrajšie obdobie roka a pre iných zdroj stresu, úzkosti a osamelosti. Ako sa menili Vianoce naprieč generáciami, čo pre nás znamenajú rodinné rituály a čo spraví rozdelenie rodín s vianočnými spomienkami. Ako funguje vianočný stres z darčekov a peňazí, prečo dávanie darov často prináša väčšiu radosť než ich dostávanie a kde si nastaviť zdravé limity. Akú úlohu hrá nostalgia, prečo pri sviatkoch tak silno vystupuje a ako nám môže pomôcť zvládať aj ťažšie obdobia v živote.
Dec 12, 2025 · 53 min
Profesorka BIELIKOVÁ: Ako nám umelá inteligencia mení hlavy, školy aj sociálne siete
Rozhovor o tom, ako umelá inteligencia preniká do všetkých oblastí života, prečo ju nevieme „vypnúť“ na hranici obrazovky a čo s tým môžeme urobiť my, školy, firmy aj politici. Host: Profesorka Mária Bieliková, slovenská informatička, pedagogička a riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT), ktorá sa dlhodobo venuje umelej inteligencii, odporúčacím systémom a dopadom technológií na spoločnosť. V dnešnom dieli sa dozviete: - Prečo je táto vlna AI iná než všetky predchádzajúce technológie a ako zasahuje priamo do toho, ako rozmýšľame, komunikujeme a prijímame informácie, - Čo robí Kempelenov inštitút inteligentných technológií, prečo vznikol ako nezávislý výskumný a vzdelávací inštitút a ako spolupracuje so slovenskými firmami, - Ako fungujú algoritmy na sociálnych sieťach, prečo nás zatvárajú do bublín a čo znamená, že KInIT pracuje na platforme na auditovanie sociálnych sietí s cieľom chrániť demokraciu, - Čo sa skrýva za reguláciami typu „zákon o digitálnych službách“, ako sa na umelú inteligenciu pozerá Európska únia a kde sú limity toho, čo dokáže politika v oblasti technológií, - Prečo nestačí len zakazovať alebo prikazovať ChatGPT v školách, ale potrebujeme učiť deti aj dospelých rozumieť algoritmom, dátam a manipulácii, - Ako môžu rodičia, učitelia a mladí ľudia prakticky pracovať s AI tak, aby ju využívali ako nástroj, nie ako niečo, čo im potichu kradne pozornosť a sebavedomie, - Aké zručnosti budú dôležité pre generáciu, ktorá vyrastá s TikTokom, personalizovanými feedmi a generatívnou AI a prečo sa oplatí kombinovať technické aj humanitné myslenie.

Showing 1–20 of 20 episodes