Skip to content
Sign in
Artwork for Zvedavosť
ScienceSociety & CultureNews

Zvedavosť

Denník N

Zvedavosť (bývalý Vedecký podcast n2) je seriál rozhovorov Zuzany Vitkovej o vede, technológiách a svete okolo nás. Prináša zrozumiteľné a pútavé diskusie s odborníkmi, ktoré odpovedajú na otázky, čo hýbu našou zvedavosťou. Nové diely vychádzajú približne každé týždne. Ako bonus v tomto kanáli zdieľame aj ukážky z najnovších kníh nášho vydaveteľstva, aby si každý zvedavec našiel to svoje. 

Play
Open in
  • 22 episodes
  • Avg 32 min
  • Slovak

Episodes 22

NewestOldestLongest
All20Unplayed20In progress0Played0
Counted on this page — what you have heard stays on this device, so it is not something the list can be paged by.
  • #1478
    Yesterday · 1 hr 22 min

    Verejné financie v rozklade, rozhádaná šľachta a slabý panovník. Historik opisuje, ako Uhorsko pred 500 rokmi prehralo bitku pri Moháči

    Bitka pri Moháči trvala menej ako dve hodiny, čo je kratšie ako dĺžka priemerného vojnového filmu. Rýchla porážka uhorského vojska 29. augusta 1526 pravdepodobne prekvapila aj samotných Osmanov. „Na bojisku zostali hlboko do noci a ešte aj na ďalší deň tam nastúpená armáda čakala, či po úvodnej fáze náhodou nepríde to skutočné uhorské vojsko,“ hovorí vedec z Vojenského historického ústavu Michal Duchoň. Pri bitke a následnom osmanskom plienení zahynul panovník Ľudovít II. Jagelovský, približne 50-tisíc ľudí a 100-tisíc ľudí bolo odvlečených do otroctva. „Znie to hrozne, ale pre krajinu bolo väčším problémom úmrtie vysokopostavených cirkevných hodnostárov a šľachticov. V priebehu zvyšku roka 1526 vlastne došlo v celej krajine k rozpadu moci. Už bezprostredne po bitke zavládla totálna anarchia a žoldnierske vojská, ktoré sa na bojisko ešte len blížili, začali po ceste späť lúpiť, lebo vedeli, v akej situácii sa ocitli,“ opisuje situáciu spoluautor publikácie Osudový Moháč, ktorá vychádza pri príležitosti 500. výročia udalosti.

  • #1477
    August 22 · 53 min

    Infúzie na opicu, kalciový sirup na kašeľ. Farmaceutka a influencerka Karin Marček o trendoch, ktoré nefungujú

    Instagram je miesto, kde dokážete získať radu na všetko. Problém je, že keď hľadáte informácie o zdraví alebo životnom štýle, často narazíte na protichodné informácie, na rady, ktoré veda dávno vyvrátila, či na promo drahých a zbytočných produktov. Farmaceutka a vedkyňa Karin Marček na svojom profile s názvom karin_science mnohé populárne fámy z oblasti farmácie, vedy a medicíny vyvracia. „Určite by som sa pozrela na to, či daný človek netvorí obsah len na základe emócií,“ hovorí o tom, ako sa dá identifikovať zodpovedný influencer. „Ak sú niektoré jeho reelska nudné, je to dobré znamenie. No ak sú všetky jeho príspevky a videá len veľmi emočné a kontroverzné, je to pre mňa tak trochu výstražný signál,“ dodáva Marček, ktorú tento rok časopis Forbes zaradil medzi top 32 influencerov Slovenska. V podcaste sa dozviete: na čo si dať pozor pri výživových produktoch propagovaných na Instagrame; že niektoré štúdie za výživovými doplnkami a kozmetikou sú iba reklamou v prestrojení; prečo neodporúča „detské kiahňové párty“; ako sa správne starať o lieky počas horúčav; prečo je problém, keď lekárnikov berieme len ako predavačov.

  • #1476
    August 2 · 58 min

    Mozog má rád pohyb a pozitivitu. Polovica ľudí s demenciou by sa príznakom vyhla zmenou životného štýlu, hovorí odborník

    Neuroimunologický ústav SAV spolurealizoval prvú slovenskú epidemiologickú štúdiu demencií. Z dát vyplýva, že v roku 2023 žilo na Slovensku viac ako 84 000 pacientov s demenciou a podľa odhadov môže toto číslo do roku 2040 stúpnuť o približne 84 %. Neurovedec a imunológ Norbert Žilka však hovorí, že tieto čísla máme stále vo veľkej miere vo svojich rukách. Zhruba 50 percent pacientov by sa totiž príznakom demencie, ktorú tvorí najmä Alzheimerova choroba, vedelo vyhnúť. „Výsledky zmeny životného štýlu sú jednoznačné a človeku sa až rozum zastavuje, ako môže byť v biológii niečo tak výrazne efektívne,“ hovorí vedec, ktorý je riaditeľom Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied. V podcaste sa dozviete: prečo Alzheimerova choroba postihuje častejšie ženy, aký typ pohybu prospieva mozgu najviac, že kľúčový vek pri Alzheimerovej chorobe je obdobie po 40-ke, ako vplýva na rozvoj ochorenia herpes.

  • #1475
    August 2 · 12 min

    Prípad Pelicot. Od mobilu pod sukňami k 53 mužom v spálni

    Žila v presvedčení, že má dokonalé manželstvo, kým jej vyšetrovateľ neukázal zábery z vlastnej spálne. Prípad Gisèle Pelicot, ktorú jej vlastný muž roky ponúkal desiatkam cudzích mužov, šokoval celý svet a prepísal vnímanie sexuálneho násilia. Prinášame vám exkluzívnu ukážku z jej knihy s názvom Óda na život. Gisèle Pelicot v nej minútu po minúte opisuje moment, keď sa na policajnej stanici dozvedela, že v jej posteli sa bez jej vedomia vystriedalo 53 násilníkov.

  • #1473
    July 8 · 44 min

    Vtáčatká v horúčavách vyskakujú z hniezd, zabiť ich môžu aj silné búrky. Zoológ radí, ako vtákom pomôcť

    Telesná teplota vtákov je štyridsaťdva stupňov, takže pri horúčavách majú pred človekom zopár stupňov náskok. „To ich však nezachráni, keď sa varia v hniezde, kde je nad 50 - 60 stupňov. Takéto teplo často neprežijú,“ hovorí ekológ a zoológ Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV, ktorý sa dlhodobo venuje stratégiám prežívania vtákov. Anton Krištín v podcaste rozpráva o tom, ako vieme vtákom pomôcť, a vysvetľuje, prečo vyhľadávame vtáčí spev a prečo by sme ich mali motivovať, aby s nami chceli žiť aj v mestách.

  • #1472
    July 5 · 23 min

    Najväčším problémom bol najprv hrozný hudobný vkus astronauta, no čoskoro sa ním stal matematický test, v ktorom išlo o život. Príbeh posádky Apolla 13 (ukážka z knihy)

    V júli 1969 Spojené štáty pristátím na Mesiaci prepísali dejiny, no už o necelý rok neskôr začala vesmírna rutina Američanov nudiť. Všetko zmenil apríl 1970 a misia Apollo 13. Britský historik a komik Paul Coulter v knihe 10 omylov, ktoré zmenili dejiny s nadhľadom a humorom ukazuje, že aj veľké historické momenty vznikali z prešľapov, zlej kalkulácie či obyčajnej slepej viery v úspech.

  • #1471
    June 28 · 21 min

    Neurobiologička Fričová o migréne: ako vzniká a čo s ňou? (ukážka z knihy)

    Dominika Fričová sa venuje výskumu mozgu a neurodegeneratívnych ochorení. Verí, že ak porozumieme mozgu, môžeme zmeniť spôsob, akým vnímame svoje emócie, ako sa rozhodujeme a akí sme. Vo svojej knihe preto vysvetľuje, čo sa deje v mozgu v rôznych bežných situáciách a ako tieto deje ovplyvniť.

  • #1470
    June 14 · 21 min

    V zákulisí Facebooku – Zuckerbergov útek pred diplomaciou (ukážka z knihy)

    Bývalá diplomatka Sarah Wynn-Williams v knihe Bezohľadní ľudia odkrýva hlboký kultúrny rozpor medzi svetom tradičnej politiky a nespútaným prostredím Silicon Valley. Opisuje svoju cestu do vnútra IT giganta, kde sa pokusy o zavedenie celosvetových pravidiel a etiky stretávajú s aroganciou programátorov a odporom Marka Zuckerberga voči čomukoľvek politickému. Cez príbehy o bizarných stretnutiach so štátnikmi a zákulisných hrách najvplyvnejších manažérov ukazuje, ako hŕstka ľudí v tričkách získala moc nad verejnou diskusiou bez toho, aby bola ochotná prijať za svoje činy zodpovednosť.

  • #1468
    June 7 · 17 min

    Koniec éry expertov? Čo všetko (ne)dokáže umelá inteligencia (ukážka z knihy)

    Sme v zlomovom bode dejín, keď umelá inteligencia prestáva byť sci-fi a začína prekonávať schopnosti ľudského mozgu v lekárstve, v práve aj v umení. Richard Susskind v knihe Ako premýšľať o umelej inteligencii vysvetľuje, prečo netreba technickú zdatnosť na to, aby sme pochopili jej vplyv na prácu a život. Búra mýty o AI a ponúka návod, ako si zachovať jasný úsudok vo svete, ktorý sa do roku 2050 zmení na nepoznanie.

  • #1469
    June 5 · 31 min

    PERUN hľadá nové lieky, náhrady fosílnych palív či dezinformácie, hovorí vedec o slovenskom superpočítači

    Na Slovensku začal tento rok naplno fungovať nový národný superpočítač PERUN. Počítač, ktorý vie za sekundu urobiť v priemere desiatky biliárd operácií, vedci využívajú najmä na hľadanie vzorcov v množstve dát. Či už ide o lekársku diagnostiku, meteorologické snímky či inovácie v energetike. „Ak má stroj dostatok dát na trénovanie a testovanie, dokáže odhaliť efekty, ktoré by mohli byť bežným ľudským okom prehliadnuteľné. Výhodou je aj to, že stroj sa nikdy neunaví a „baví“ ho prezerať dáta dvadsaťštyri hodín denne,“ hovorí Michal Pitoňák, ktorý je odborníkom na vysokovýkonné počítanie. PERUN pracuje aj s modelmi umelej inteligencie a podľa Pitoňáka bude zaujímavé sledovať, ako sa bude táto technológia vyvíjať. Obavy, že by sa stala sebestačnou a ovládla ľudstvo, však nemá. „Je na ľuďoch, ako si s umelou inteligenciou poradia. Myslím si, že je stále väčším rizikom, že ľudia zneužijú AI, než že nás ona nejakým spôsobom zotročí,“ dodáva vedec, ktorý pôsobí vo Výpočtovom stredisku SAV a na Prírodovedeckej fakulte UK. V rozhovore sa dozviete aj: ako rýchlo superpočítače starnú; prečo sa slovenské superpočítače volajú PERUN, Devana a Aurel; koľko pračiek spotrebuje toľko energie ako PERUN; či by mala mať každá krajina svoj superpočítač; či by mali byť veľké dátové centrá pod väčšou ochranou.

  • #1467
    May 30 · 15 min

    Je úzkosť môjho dieťaťa ešte „normálna“? Psychologička radí, kedy zasiahnuť a kedy len počkať (ukážka z knihy)

    Americká klinická psychologička Meredith Elkins v knihe Rodičovstvo a úzkosť vysvetľuje, prečo je detská úzkosť často prirodzená a prečo naša snaha okamžite ju „opraviť“ môže situáciu paradoxne zhoršiť. Ponúka návod, ako si zachovať chladnú hlavu a stať sa pre svoje dieťa oporou vo svete, ktorý je preň niekedy príliš zložitý.

  • #1466
    May 16 · 52 min

    Vedkyňa, ktorá žila v konžskej komunite lovcov a zberačov: Vychvaľovanie či honobenie statkov považujú za trápne a zbytočné

    Antropologička Daša Bombjaková žila viac než rok v odľahlej časti Konžskej republiky, medzi komunitou lovcov a zberačov BaYaka. Len cesta za nimi jej trvala niekoľko týždňov, pričom niekoľko dní sa plavila na kanoe a kráčala pešo cez lesy. „V každom meste som si musela rozmeniť peniaze na drobné, čo bol vlastne kufor peňazí. V každej dedine, cez ktorú som prechádzala, som tiež musela navštíviť autority,“ hovorí vedkyňa, ktorá o svojom pobyte napísala knihu Hovor ústami Yaka, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N. „Keď som prišla do dediny, predstavila som sa a opýtala sa, či by boli okej s tým, že tam s nimi ostanem a budem sa od nich učiť. Dôvera sa potom buduje hlavne tým, že človek sa od ľudí neizoluje, ale aktívne sa zúčastňuje na ich živote a robí veci tak ako oni,“ hovorí Bombjaková. Vďaka tomu, že chodila s miestnymi ženami zbierať do lesa jedlo, rybárčiť, starala sa o deti a učila sa ich jazyk, jej ľudia BaYaka poodkryli svoj spôsob života. Ten sa v mnohom odlišuje od nášho, keďže napríklad neuznávajú súkromné vlastníctvo, hromadenie statkov a súťaživosť považujú za trápnu.

  • #1465
    May 10 · 17 min

    Prípad Valeriána Čunderlíka inšpiroval aj autorov seriálu Dunaj, k vašim službám. Jeho problémy prišli po smrti učiteľky (ukážka z knihy)

    Valerián Čunderlík bol mužom dvoch tvárí. Ako učiteľ a básnik sa angažoval v ľudáckom režime, objavoval sa v novinách a navštevoval bratislavské kaviarne. Mal šarm, ktorému málokto odolal, no zároveň išlo o sebeckého manipulátora, ktorý svoju príťažlivosť využíval na to, aby si podmanil druhých. Jeho prípad nie je verejnosti neznámy, autori známeho podcastu Vražedné psyché mu venovali jeden diel, a inšpirovali scenáristov seriálu Dunaj, k vašim službám k napísaniu postavy vraha Valeriána Furdeka. Kniha Sadista Valerián Čunderlík, ktorej som autorom, prináša jeho skutočný osud. Čunderlíkov život skladám z archívnych materiálov, svedeckých výpovedí, vyšetrovacích spisov, ale aj z osobnej korešpondencie. Kniha čitateľa prevedie mysľou človeka, ktorý pod maskou elegána skrýval tvár krutého milenca.

  • #1464
    May 3 · 48 min

    Ako prvý Slovák bol zvolený za člena Nórskej akadémie vied. Vo vede tu takmer neexistuje hierarchia, hovorí politológ Bátora

    Politológ Jozef Bátora bol tento rok ako prvý Slovák zvolený za člena Nórskej akadémie vied. Akadémia má na čele nórskeho kráľa, nového člena musia do funkcie navrhnúť tí súčasní a členstvo v inštitúcii je doživotné. Výskum sa tam však nerobí a ide skôr o klub nórskych a medzinárodných vedeckých osobností, ktoré sa snažia prispievať k rozvoju poznania. Napriek tomu, že Nórska akadémia vied pripomína „elitný klub“, podľa Bátoru, ktorý v Nórsku študoval politológiu a získal aj doktorát, v tamojšej vede takmer neexistuje hierarchia. „To znamená, že ak máte dobrý nápad, pokojne pošlete svoju štúdiu aj veľkým vedeckým hviezdam,“ vraví vedec, ktorý pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Rovnostárstvo v škandinávskej spoločnosti, a najmä v Nórsku, pripisuje aj tomu, že v stredoveku tam počas morovej epidémie zahynula takmer celá aristokracia. „Potom tam dlho fungovali skôr slobodní sedliaci a na tom základe je založená spoločnosť, ktorá je práve preto rovnostárska. A to aj v modernej dobe, napriek tomu, že ide o kráľovstvo. Prejavuje sa to v spôsobe správania sa jedného k druhému a v tom, že ľudia sa jednoducho nevyťahujú,“ hovorí. V rozhovore sa dozviete aj: aké sú podmienky na prijatie do Nórskej akadémie vied; či sú Slováci vo svete „intelektuálnymi otrokmi“; čo ťahá nórsku vedu dopredu, ak opomenieme peniaze z nerastného bohatstva; ako vnímajú škandinávske krajiny geopolitické napätie, na ktoré neboli zvyknuté; že nórčina je jednoduchší jazyk, ako sa zdá, najmä ak máte hudobný sluch.

  • #1463
    May 3 · 27 min

    Amerika pripomína pád Ríma, Európa sa mení na krásne, ale prázdne múzeum

    Vzostup ľudí bez škrupúľ a útek talentov do nezmyselných povolaní priviedli Západ do slepej uličky. Popredný holandský historik a filozof Rutger Bregman v ukážke zo svojej novej knihy s názvom Morálna revolúcia pomenúva paralely medzi dneškom a úpadkom historických impérií, no zároveň ponúka východisko. Tvrdí, že namiesto ďalších regulácií potrebujeme morálnu ambíciu – schopnosť využiť vzdelanie a moc na riešenie skutočných problémov sveta.

  • #1461
    April 12 · 20 min

    Psychoterapeutka opisuje, ako oidipovský komplex a rané vzťahy formujú neveru dospelých (ukážka z knihy)

    V knihe Nevera sa psychoterapeutka Juliet Rosenfeld púšťa do odvážneho výskumu milostných pomerov prostredníctvom anonymných výpovedí ľudí, ktorí prežili neveru na vlastnej koži. Na pozadí intímnych príbehov odhaľuje hlbšie psychologické príčiny nevery často zakorenené v detstve a ukazuje, prečo nás tento fenomén stále fascinuje aj znepokojuje.

  • #1460
    April 9 · 33 min

    Kapsula Orion vojde do atmosféry obrovskou rýchlosťou. Štart a pristávanie sú najkritickejšie manévre, hovorí astronóm

    Astronauti misie Artemis II, ktorá obletela Mesiac, sú na ceste späť na Zem. Kapsula Orion by mala pristáť v Tichom oceáne v noci z piatka na sobotu okolo druhej hodiny nášho času. Priamy prenos misie sa dá sledovať na oficiálnom kanáli NASA. Spiatočný let je podľa astronóma Jiřího Šilhu peknou fyzikou. Zem si teleso priťahuje späť k sebe a každá vesmírna misia sa končí vstupom do atmosféry. Najkritickejšie body všetkých misií, ktoré sa vracajú, preto predstavuje štart rakety a pristátie modulu s posádkou.

  • #1459
    March 28 · 32 min

    Peniaze môžu kúpiť šťastie len do určitej výšky. Skúmajú sa aj vzťahy, dobročinnosť či korupcia, hovorí vedkyňa o rebríčkoch šťastných krajín

    Slovensko sa v tohtoročnej Svetovej správe o šťastí prepadlo zo 45. na 54. miesto. Každoročná Svetová správa o šťastí vychádza z údajov amerického Gallupovho ústavu a je analyzovaná globálnym tímom univerzitných expertov. „Otázka, ktorá určuje našu pozíciu v rebríčku, je subjektívne zhodnotenie vlastného života zhruba tisícky respondentov. Na Slovensku je priemerné ohodnotenie šťastia približne 6,2 – 6,5 z 10,“ hovorí Nikola Kallová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied, ktorá sa zaoberá aj výskumom šťastia či kvality života. Prečo ľudia práve takto hodnotia svoj pocit šťastia, sa síce bližšie nedozvieme, ale autori rebríčka sa to snažia vysvetliť ďalšími faktormi. Napríklad HDP krajiny, zdravotná starostlivosť či to, ako ľudia pristupujú k dobročinnosti a vnímajú korupciu vo svojej krajine. V rozhovore s Nikolou Kallovou sa dozviete aj: ako sa v rebríčku šťastia odráža politická nestabilita; či rebríček skresľuje to, že v niektorých krajinách je neslušné sťažovať sa a v niektorých je divné, ak sa nesťažujete; prečo sú ľudia, ktorí pomáhajú iným, šťastnejší; ako vplývajú na pocit šťastia mladých ľudí sociálne siete a to, na čo ich využívajú; prečo sociálne siete zhoršujú život najmä mladým dievčatám v takzvanom „západnom svete“.

Showing 1–20 of 22 episodes