Vedecký podcast SAV

akademiavied

Slovenská akadémia vied spustila v septembri 2020 svoj vlastný vedecký podcast. Každé dva týždne predstavuje poslucháčom a poslucháčkam jednu zaujímavú osobnosť zo SAV-ky. Poslucháčom sa od začiatku prihovárali viacerí moderátori a moderátorky z radov SAV.

Podcast moderátorsky odštartovala Lucia Molnár Satinská z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i. Vystriedal ju moderátorský tandem Soňa G. Lutherová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., a Peter Boháč z Ústavu anorganickej chémie SAV, v. v. i. Moderátorov v tretej sérii podcastu doplnila Klara Kohoutová z Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., ktorá prinášala podcasty z prostredia vedeckých pracovísk v Košiciach, Zvolene a Starej Lesnej. Vo štvrtej sérii sme podcast začali nahrávať v nových priestoroch, v nahrávacom štúdiu SAV a pribudla ďalšia technická novinka – možnosť sledovať epizódu aj prostredníctvom YouTube kanála SAV. Od januára 2026 je moderátorom podcastu vedec, anorganický chemik Peter Boháč.

Na Slovenskej akadémii vied pôsobia úžasní vedci a vedkyne a pracujú na zaujímavých témach aj v špičkových svetových tímoch. Započúvajte sa do ich príbehov a spoznajte ich fascinujúce výskumy.

Ak sa s nami chcete spojiť, zanechať nám svoj odkaz, podnet, pripomienku či pozdrav, môžete tak urobiť na adrese podcast(@)savba.sk

Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! : )

Play

Open in

21 episodes
fortnightly
Avg 39 min
Slovak

Episodes 21

Newest Oldest Longest

All20 Unplayed20 In progress0 Played0

Counted on this page — what you have heard stays on this device, so it is not something the list can be paged by.

#123
August 14 · 55 min
Podcast ŠPECIÁL - Aké Slovensko chceme v roku 2040?
Ako by malo vyzerať Slovensko v roku 2040? V špeciálnej festivalovej epizóde Vedeckého podcastu SAV z Pohody diskutujú predseda SAV Martin Venhart, Richard Filčák z Centra spoločenských a psychologických vied SAV a analytik Martin Smatana o tom, prečo Slovensko potrebuje dlhodobú víziu, ktorá presiahne jedno volebné obdobie. Dozviete sa, na čom môže Slovensko pri svojom ďalšom rozvoji stavať a aké výzvy ho čakajú v najbližších rokoch. Hostia hovoria o starnutí populácie, zdravotníctve, klimatickej zmene, vode, energetike, regionálnych rozdieloch aj odchode mladých ľudí do zahraničia. Rozhovor sa venuje aj tomu, ako premeniť víziu na konkrétne kroky a prečo úspech krajiny nemožno merať iba ekonomickým rastom. Dôležitými témami sú kvalita života, dôvera v inštitúcie, polarizácia spoločnosti a schopnosť štátu plánovať dlhodobo a rozhodovať sa na základe dát a vedeckých poznatkov. Vypočujte si diskusiu o tom, aké Slovensko chceme v roku 2040 a čo musíme urobiť už dnes, aby sa nám v ňom dobre žilo. Diskusiu môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
#122
June 19 · 34 min
Podcast ŠPECIÁL - Superpočítač PERUN
Slovensko získalo nový národný superpočítač PERUN. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa s Luciou Demovičovou a Filipom Holkom z Výpočtového strediska Centra spoločných činností SAV rozprávame o tom, čo superpočítače vlastne sú, ako fungujú a prečo sú nevyhnutné pre moderný vedecký výskum. Dozviete sa, ako dokáže PERUN spracovávať obrovské množstvá dát, prečo je energeticky efektívny a aké možnosti prináša vedcom, univerzitám aj firmám. Hostia vysvetľujú, ako sa využíva pri modelovaní zložitých procesov, vývoji umelej inteligencie či simuláciách, ktoré by na bežných počítačoch trvali neúmerne dlho. Rozhovor sa venuje aj budúcnosti vysokovýkonného počítania, kvantovým počítačom a tomu, ako môže táto infraštruktúra pomôcť posunúť slovenský výskum a inovácie na vyššiu úroveň. Vypočujte si epizódu o technológii, ktorá sa stáva jedným zo základných nástrojov modernej vedy. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
#121
June 5 · 33 min
#105 Olha Norba • Sci-fi za železnou oponou
Keď sa povie science fiction, väčšina z nás si predstaví svetoznáme mená ako Jules Verne, Isaac Asimov či Frank Herbert. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa však rozprávame o menej známom, no mimoriadne zaujímavom fenoméne – československej sci-fi literatúre počas obdobia normalizácie. Našou hostkou je Olha Norba z Ústavu slovenskej literatúry SAV. Dozviete sa, čo znamenal pojem „šedá zóna“ v literatúre, ako fungovali autori na pomedzí oficiálnej a neoficiálnej kultúry a prečo sa práve sci-fi stalo priestorom pre spoločenskú kritiku. Reč bude aj o dystópiách, utópiách a spôsoboch, akými autori dokázali hovoriť o problémoch svojej doby bez toho, aby ich diela skončili v zásuvke. Olha Norba približuje tvorbu Alty Vášovej, Jána Feketeho či Alfonza Bednára a vysvetľuje, ako sa v ich dielach objavovali motívy moci, manipulácie, technológií či budúcnosti. Rozprávame sa aj o tom, prečo mnohé z týchto textov pôsobia aktuálne aj dnes a ako sa po roku 1989 menili ich interpretácie. Vypočujte si epizódu o literatúre, ktorá sa pozerala do budúcnosti, no zároveň dokázala veľmi presne komentovať svoju prítomnosť. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
#120
May 22 · 44 min
#104 Emília Halušková • Matematika je ako záhrada
Keď sa povie matematika, väčšina z nás si predstaví čísla, vzorce a možno aj nepríjemné spomienky zo školy. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s matematičkou Emíliou Haluškovou z Matematického ústavu SAV o svete abstraktnej matematiky, logiky a algebraických štruktúr. Vysvetľuje, čo sú monounárne algebry a prečo aj veľmi abstraktné matematické objekty môžu pomáhať rozvíjať moderné matematické myslenie. Dozviete sa, čo vlastne znamená algebraická štruktúra a ako matematici skúmajú vzťahy medzi objektmi pomocou pravidiel a operácií. Reč bude aj o tom, prečo matematika nie je len o počítaní, ale najmä o logike, štruktúrach a spôsobe uvažovania. Emília Halušková približuje aj to, ako sa abstraktná matematika prepája s rozvojom kritického myslenia. V podcaste sa rozprávame aj o popularizácii matematiky a o tom, ako ju priblížiť deťom hravou formou. Hostka vysvetľuje, prečo pri práci s deťmi využíva rozprávky, papierové skladačky či logické hry a ako môže matematika podporovať kreativitu aj predstavivosť. Vypočujte si epizódu o tom, že matematika nemusí byť strašiakom, ale fascinujúcim svetom pravidiel, logiky a objavovania. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
#119
May 8 · 44 min
#103 Martin Posch • Odboj má mnoho tvárí
Keď sa povie Slovenské národné povstanie, väčšina z nás si predstaví hrdinský boj proti nacizmu. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s historikom Martinom Poschom z Historického ústavu SAV o tom, aká bola realita SNP a prečo ju nemožno vnímať čierno-bielo. Dozviete sa, aká bola situácia na Slovensku pred vypuknutím povstania, prečo sa odboj formoval postupne a čo všetko ovplyvnilo jeho vznik v roku 1944. Hosť približuje aj to, prečo nebol odboj jednotný a akú úlohu zohrávali rôzne skupiny, od vojakov a partizánov až po civilistov. Rozhovor sa venuje aj úlohe menšín, žien a zahraničných bojovníkov, ktorí sa na povstaní podieľali, ako aj tomu, ako sa vtedajšie informácie šírili popri propagande. Martin Posch vysvetľuje, prečo je dôležité vnímať SNP nielen ako vojenskú operáciu, ale aj ako politické a morálne rozhodnutie. Vypočujte si epizódu o udalosti, ktorá zásadne ovplyvnila smerovanie Slovenska a dodnes formuje naše chápanie dejín. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
#118
April 24 · 43 min
#102 Lucia Čahojová • Závrty sú ostrovy biodiverzity
Keď sa povie ostrov biodiverzity, väčšina z nás si predstaví výnimočné miesto plné života. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s Luciou Čahojovou z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV o závrtoch, teda geomorfologických útvaroch, ktoré fungujú ako ostrovy chladu, vlhkosti a výnimočnej biodiverzity. Dozviete sa, prečo sa práve na dne závrtov drží studený vzduch, prečo v nich rastú iné druhy než na okolitej planine a ako môžu pomáhať chrániť chladnomilné druhy v čase klimatickej zmeny. Hostka približuje aj rozdiely medzi Slovenským krasom a slovinským Krasom, kde prebieha jej výskum. Rozhovor sa venuje aj tomu, ako vedci skúmajú závrty pomocou terestriálneho lidaru, botanických zápisov, dataloggerov a výskumu mäkkýšov. Lucia Čahojová vysvetľuje aj to, prečo niektoré závrty po požiari ostali nedotknuté a akú úlohu môžu zohrávať pri ochrane biodiverzity aj pri ukladaní uhlíka v krajine. Vypočujte si epizódu o výnimočných miestach, ktoré ukrývajú bohatý život a môžu byť dôležité aj pre budúcnosť našej krajiny. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
#117
April 10 · 35 min
#101 Michaela Štamborská • Keď kovy rozprávajú
Vedeli ste, že vodík môže byť síce sľubným palivom budúcnosti, no zároveň predstavuje veľký problém pre materiály, ktoré s ním prichádzajú do kontaktu? V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s Michaelou Štamborskou z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV o vysokoentropických zliatinách a ich možnom využití pri skladovaní a transporte vodíka. Dozviete sa, prečo je vodík pre materiály zradný a ako môže spôsobiť ich skrehnutie a praskanie. Reč bude aj o takzvaných vodíkových pasciach, ktoré by mohli vodík zachytiť skôr, než poškodí štruktúru materiálu. Dr. Štamborská približuje aj metódu akustickej emisie, vďaka ktorej vedci doslova „počujú“, čo sa v materiáli deje počas zaťažovania. V podcaste sa rozprávame aj o tom, ako sa prepája mechanika s materiálovým výskumom a prečo nestačí poznať len rovnice, ale treba rozumieť aj správaniu samotného materiálu. Hostka približuje svoju cestu od detstva s autíčkami a skrutkovačom až po výskum materiálov budúcnosti. Vypočujte si epizódu o materiáloch, ktoré môžu raz rozhodovať o tom, ako bezpečne budeme využívať vodík v energetike, doprave aj priemysle. Rozhovor s Michaelou Štamborskou môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
#116
March 27 · 53 min
#100 Karol Mišovic • Kritik nie je nepriateľ
Divadlo patrí k najstarším umeleckým druhom, no stále dokáže veľmi presne reagovať na to, čo sa deje v spoločnosti. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s teatrológom Karolom Mišovicom z Ústavu divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV. Rozhovor sa venuje dejinám slovenského divadla, divadelnej kritike aj tomu, prečo bývajú najťažšie časy často obdobím najsilnejšieho umenia. Dozviete sa, ako vznikalo slovenské divadlo v 19. storočí, aké boli začiatky Slovenského národného divadla a prečo sa profesionálne divadlo na Slovensku formovalo neskôr než v okolitých krajinách. Karol Mišovic približuje aj osobnosti, ktoré formovali slovenskú divadelnú kultúru, a vysvetľuje, ako sa z provinčných podmienok postupne rodila moderná divadelná scéna. Rozhovor sa venuje aj súčasnosti. Podľa teatrológa je divadlo stále zrkadlom spoločnosti a najlepšie inscenácie často vznikajú v obdobiach politického a spoločenského napätia. Hovorí aj o úlohe divadelnej kritiky, o tom, prečo kritik nemusí byť nepriateľom umelca a ako má vyzerať kultivovaná spätná väzba. Epizóda má aj osobnejšiu rovinu. Poslucháči spoznajú Karola Mišovica aj ako vášnivého zooturistu, ktorý navštevuje zoologické záhrady doma i v zahraničí a vníma ich ako dôležité environmentálne a vzdelávacie centrá. Vypočujte si epizódu o tom, ako divadlo odráža dobu, v ktorej vzniká, a prečo je pre spoločnosť dôležité aj dnes. Jubilejný stý Vedecký podcast SAV vychádza na Svetový deň divadla. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
#115
March 13 · 42 min
Podcast ŠPECIÁL - Rómovia medzi nami
Predstavte si, že prídete na pumpu a povedia vám, že toaleta je pokazená. Za okamih však do nej bez problémov pustia niekoho iného. Alebo ste v podniku, kde všetkým nalievajú do skla, len vy dostanete plastový pohár. Alebo hľadáte byt, no po vyslovení svojho priezviska už zrazu nie je voľný. Prípadne vás v každom obchode prenasleduje predavačka, ktorá kontroluje či ste náhodou niečo neukradli... Toto nie sú výnimočné incidenty, to je každodenná realita tisícov Rómov a Rómok na Slovensku, ktorú nám v podcastovom rozhovore priblížili sociálna psychologička Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV a antropológ Andrej Belák z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Témou rozhovoru bol protirómsky rasizmus, ktorý je u nás tak bežný, že ho často už ani nevnímame. Vypočujte si prečo predsudky voči Rómom prežívajú celé generácie, ako funguje mikroagresia a prečo bolí viac, než si myslíme, prečo integrácia Rómov a Rómok stagnuje a ako vznikajú stereotypy. Podcast vychádza z najnovšej brožúry Rómovia medzi nami z edície Otvorená akadémia, ktorá prináša vedecké poznatky o rómskej menšine a jej každodennom živote. Epizódu nájdete aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
#114
February 27 · 42 min
#99 Radka Klepochová • Magnetická rezonancia je bezpečná
Keď sa povie magnetická rezonancia, väčšina ľudí si predstaví hlučný tunel v nemocnici. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s doktorkou Radkou Klepochovou z Ústavu merania SAV o tom, ako magnetická rezonancia funguje a prečo sa jej netreba báť. Vysvetľuje, že magnetická rezonancia nevyužíva ionizačné žiarenie a patrí medzi bezpečné diagnostické metódy. Približuje princíp fungovania, od správania vodíkových jadier v magnetickom poli, až po vznik výsledného obrazu. Rozhovor sa zameriava aj na magneticko-rezonančnú spektroskopiu, ktorá umožňuje merať koncentrácie látok priamo v tkanivách. Vedkyňa opisuje, ako dokáže sledovať metabolizmus svalov, zmeny obsahu tuku v pečeni či reakciu organizmu na fyzickú záťaž. V podcaste sa venujeme aj častým mýtom o magnetickej rezonancii, bezpečnostným opatreniam a zaujímavým príhodám z praxe. Radka Klepochová približuje aj svoju cestu od environmentálnej chémie k výskumu v oblasti biomedicínskeho zobrazovania. Vypočujte si epizódu o metóde, ktorá nám umožňuje nahliadnuť do tela bez skalpela a žiarenia. Rozhovor s Radkou Klepochovou môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
#113
February 26 · 37 min
#98 Pavol Purgat • Strach z pavúkov je strach z neznámeho
Vedeli ste, že pavúky dokážu ušetriť poľnohospodárom prostriedky tým, že prirodzene regulujú škodcov? V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s arachnológom Pavlom Purgatom z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i. o tom, prečo sa pavúkov bojíme a prečo by sme ich mali skôr chrániť. Vysvetľuje, že strach z pavúkov je často strachom z neznámeho a môže mať aj evolučné korene. Dozviete sa, koľko druhov pavúkov žije na Slovensku a prečo je naša krajina v tomto smere výnimočná. Hovoríme aj o mokradiach, ktoré patria medzi najohrozenejšie, ale zároveň najbohatšie ekosystémy Európy. Pavúky podľa vedca slúžia ako bioindikátory a dokážu prezradiť, v akom stave je krajina. Podcast sa dotýka aj klimatickej zmeny a presunu stredomorských druhov do našich zemepisných šírok. Rozoberáme mediálne známu čiernu vdovu a vysvetľujeme, prečo panika pri tomto pavúčikovi nie je namieste. Zistíte, ako vyzerá výskum pavúkov v teréne aj v laboratóriu a prečo sú niektoré druhy ťažko určiteľné. Pavol Purgat približuje aj pozoruhodný príbeh jediného vodného pavúka na svete. A prezradí aj to, ako pavúky chutia. Vypočujte si epizódu o živočíchoch, ktoré sú dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Rozhovor s Pavlom Purgatom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
#112
January 30 · 36 min
#97 Juraj Bujdák • Život je chémia
Vedeli ste, že ílové minerály, ktoré si spájame s hlinou či keramikou, môžu pomáhať v boji proti nebezpečným baktériám? Ako dokáže svetlo v kombinácii s vhodným materiálom ničiť biofilmy, ktoré odolávajú antibiotikám? A prečo sú práve prírodné, netoxické materiály takým sľubným riešením pre medicínu? V tejto epizóde Vedeckého podcastu SAV vedec Juraj Bujdák z Ústavu anorganickej chémie SAV, v. v. i. vysvetľuje, ako sa ílové minerály využívajú v moderných antibakteriálnych povrchoch. Hovorí o spolupráci chémie, mikrobiológie a fotochemických prístupov. Rozpráva o tom, prečo biofilmy predstavujú veľký problém v nemocniciach. Približuje výskum fotosenzibilizátorov, ktoré sa aktivujú svetlom. Vrátime sa aj k jeho starším výskumom o vzniku života na Zemi. Dozviete sa, akú úlohu mohli zohrávať ílové minerály v chemickej evolúcii. Rozhovor s Dušanom Tomkom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
#111
Dec 19, 2025 · 50 min
Podcast ŠPECIÁL - Ako jazykom (ne)ubližujeme
Vedeli ste, že jazyk môže rozhodovať o tom, komu veríme a koho považujeme za kompetentného? Že spôsob, akým hovoríme alebo píšeme, môže posilňovať nerovnosti aj bez zlého úmyslu? A že jazyk nie je len súbor gramatických pravidiel, ale nástroj moci, identity a vzťahov? V poslednej epizóde Vedeckého podcastu SAV v tomto roku sa pozrieme na jazyk z perspektívy, ktorá presahuje učebnice. V našom štúdiu sme privítali Dr. Jaroslavu Rusinkovú a Dr. Romana Sookyho z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., ktorí patria do autorského kolektívu brožúry edície Otvorená akadémia "Ako jazykom (ne)ubližujeme". V rozhovore sa dozviete, čo je jazyková diskriminácia a prečo ju často ani nevnímame. Ako hodnotíme ľudí podľa prejavu a prečo si jazyk mylne spájame s inteligenciou. V rozhovore sa dotkneme aj online komunikácie, kde slová ľahšie zraňujú a strácajú ľudský rozmer. Otvoríme tému dezinformácií, propagandy a manipulácie prostredníctvom jazyka. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie našej epizódy na Youtube kanáli SAV. :)
#110
Nov 21, 2025 · 31 min
#96 Dušan Tomko • Nie je meteorit ako meteoroid
Za hosťom tejto epizódy Vedeckého podcastu SAV sme sa vydali do výšky 1786 metrov nad morom na observatórium Astronomického ústavu SAV, v. v. i. na Skalnatom plese. Privítal nás tu astronóm Dušan Tomko, ktorý sleduje stopy vesmíru dopadajúce na Zem. V rozhovore nám priblížil históriu observatória a prácu vedcov, ktorí skúmajú medziplanetárnu hmotu. Doktor Tomko vysvetlil rozdiel medzi meteorom, meteoroidom a meteoritom, hovoril o fyzike ich preletu atmosférou a uvoľňovania častíc a o tom, ako vďaka spektrálnym kamerám odborníci odhaľujú ich chemické zloženie. Vrátil sa aj k príbehu známeho meteoritu Košice, ktorý slovenskí astronómovia našli v roku 2010. Priblížil, ako ho spolu s kolegami hľadal v lokalitách podľa pomerne presných matematických výpočtov. Tento meteorit patrí medzi malú hŕstku tých, ktoré majú svoj „rodokmeň“, teda takých, pri ktorých poznáme pôvod aj miesto dopadu. Rozhovor s Dušanom Tomkom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
#109
Nov 7, 2025 · 38 min
#95 Richard Filčák • Európa sa musí prispôsobiť zmene klímy
Klimatická zmena nie je vzdialený problém, ale realita, v ktorej už žijeme. Mení nielen počasie, ale aj ceny potravín, dostupnosť vody a životné podmienky ľudí. O jej dopadoch na spoločnosť, ekonomiku, politiku a každodenný život hovorí Richard Filčák z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. Hovorí o tom, prečo je dôležité, aby Európa zostala lídrom v klimatickej politike, hoci tvorí len malú časť svetových emisií. V diskusii sa dotkne globálnej politiky aj frustrácie z pomalého pokroku na klimatických konferenciách. Doktor Filčák nám v podcaste tiež vysvetlil, prečo považuje adaptáciu za nevyhnutnú a prečo by sme ju nemali vnímať ako prekážku, ale ako príležitosť na modernizáciu spoločnosti. Slovensko podľa neho čaká zásadná zmena v poľnohospodárstve, vodnom hospodárstve a mestskom plánovaní. Rozhovor s Richardom Filčákom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied. Pre poslucháčov, ktorí chcú prispieť k hodnoteniu úrovne informovanosti a postojov k adaptácii na zmenu klímy, je k dispozícii krátky online prieskum, na ktorý môžu anonymne odpovedať. Dotazník je dostupný TU.
#108
Oct 24, 2025 · 23 min
#94 Michal Danko • Sneh v horách rozhoduje o tom, koľko vody bude v lete
Voda má v horách svoj vlastný rytmus. Niekedy prúdi, inokedy sa stráca, aby sa znovu objavila tam, kde ju najmenej čakáme. O jej ceste, o snehu, ktorý rozhoduje o živote dolín, aj o tom, ako sa zmeny klímy zapisujú do horskej krajiny, hovorí Michal Danko, výskumník z Ústavu hydrológie SAV, v. v. i. Epizódu sme nahrali v teréne, v najzápadnejšom povodí Západných Tatier, priamo pri Jaloveckom potoku, ktorého povodie je výskumným laboratóriom hydrológov Slovenskej akadémie vied. V podcaste sa dozviete, ako vyzerá deň hydrológov v teréne, čo nám výška snehu v rôznych nadmorských výškach prezrádza o budúcnosti riek a prečo sa horská voda stáva zrkadlom zmien, ktoré ovplyvňujú nás všetkých. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV.
#105
Oct 10, 2025 · 30 min
Podcast ŠPECIÁL s Tomášom Hromádkom • Očkovanie zachraňuje životy. Bodka.
Očkovanie je tu preto, aby zabránilo chorobám, ktoré kedysi zabíjali, hovorí v najnovšej epizóde Vedeckého podcastu SAV neurovedec Tomáš Hromádka z Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i. a podpredseda SAV pre vedu, výskum a inovácie. V rozhovore vysvetlil, ako naše telo reaguje na vírusy a ako fungujú vakcíny. Pripomenul zaujímavé fakty z doby prvých objavov súvisiacich s vakcínami ako aj významné úspechy, ktoré očkovanie zaznamenalo už vo svojich začiatkoch. Doktor Hromádka priblížil fungovanie imunitného systému, reč bola aj o tom, ako vedci testujú bezpečnosť vakcín a dotkli sme sa aj najčastejších konšpiračných teórií a dezinformácií o vakcínach. Vedecký podcast SAV môžete sledovať aj ako video na YouTube kanáli SAV. Prajeme príjemné sledovanie/počúvanie 😊
#107
Sep 26, 2025 · 38 min
#93 Tomáš Goga • Stratiť sa je super
Slovensko je krásne, no jeho krajina sa mení rýchlejšie, než si myslíme. Do nášho podcastového štúdia zavítal geoinformatik Tomáš Goga z Geografického ústavu SAV, v. v. i., ktorý skúma, ako poľnohospodárska pôda postupne zarastá, ako sa menia lúky a trávnaté porasty, a čo všetko sa dá zistiť vďaka satelitným snímkam. Využíva na to moderné technológie, satelitné snímky aj dronové zábery. V epizóde rozpráva aj o svojich dobrodružstvách v slovenských horách, o divokej rieke Belá, o nedostatku vody počas túr, a o tom, prečo je byrokracia pre malých farmárov problémom. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete pozrieť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV. :)
#106
Sep 12, 2025 · 42 min
#92 Tereza Štolcová • Príbeh hrobky od bagra po laboratórium
Vedeli ste, že pod Tatrami sa skrývala hrobka porovnávaná s Tutanchamónovou? Archeologička Tereza Štolcová z Archeologického ústavu SAV nám v podcaste približuje nález 1600 rokov starého hrobu mladého muža, známeho aj ako "Knieža z Popradu". Hrob bol objavený náhodou počas stavebných prác a ihneď vyvolal senzáciu. Nie pre zlato či šperky, ale pre výnimočne zachovaný organický materiál – drevo, textil či kože. Tie umožnili vedcom čítať príbeh dávnej spoločnosti doslova z vlákien a nití. Hrob bol vykradnutý krátko po pochovaní, no práve voda a nepriepustné vrstvy pôdy zachovali jeho obsah. Nález mení pohľad na Germánov v strednej Európe – neboli len „barbarmi“, ale kultúrne prepojení s Rímom. Viac o tomto pozoruhodnom príbehu nám pútavo porozprávala vedkyňa, ktorá výskumu hrobky zasvätila svoju kariéru. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV.
#104
Jul 4, 2025 · 30 min
#91 Matej Lorko • Spoločnosť potrebuje viac altruizmu
Poslednú epizódu pred letnou prestávkou sme venovali altruizmu, solidarite a otázkam ako a podľa čoho sa rozhodujeme pri pomoci iným. Pozvanie do podcastu prijal behaviorálny ekonóm Matej Lorko z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. Behaviorálna ekonómia podľa neho spája psychológiu, sociológiu a ekonómiu a hľadá odpovede tam, kde klasická ekonómia zlyháva. Dr. Lorko skúma, prečo ľudia pomáhajú, darujú alebo sa rozhodnú nepomôcť. Rozprával nám o tzv. altruistických trhoch, kde neexistuje cena, ale existuje ponuka, dopyt aj emócie. Prečo niekto daruje peniaze z dobrého srdca a iný preto, aby sa cítil lepšie? V podcaste sme sa rozprávali aj o tom, ako sa dá skúmať pomoc v laboratórnych podmienkach a prečo je dôležité pochopiť aj motívy tých, ktorí sa pre pomoc v danom prípade nerozhodnú. Náš hosť hovoril aj o krehkosti demokracie, o polarizácii spoločnosti a o tom, čo spôsobuje pasivita jednotlivcov. Osobne sa venuje vzdelávaniu mládeže a verí, že šírenie dobra funguje ako vlna na vode – pomaly, ale nákazlivo. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV. Majte príjemné leto. Vidíme a počujeme sa v septembri :)

Showing 1–20 of 21 episodes