Skip to content
Artwork for Veda na dosah

Veda na dosah

CVTI SR

Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.

Play
  • 21 episodes
  • fortnightly
  • Avg 43 min
  • Slovak
Counted on this page — what you have heard stays on this device, so it is not something the list can be paged by.
  • S7 · E16
    Wednesday · 56 min

    Čo sa deje v mozgu po dovolenke a prečo nestačí oddychovať iba niekoľko dní v roku (Igor Riečanský)

    Oveľa dôležitejšie než týždeň dovolenky je to, ako si nastavíme svoje každodenné aktivity. Ak sme dlhodobo v strese, jeden týždeň dovolenky nás nezachráni. S tlakom, ktorý na nás pôsobí, je potrebné pracovať priebežne počas našich bežných dní. Koľko oddychu vlastne potrebujeme? Odpoveď, ktorú v novej epizóde podcastu Veda na dosah ponúka MUDr. Igor Riečanský, vedúci oddelenia behaviorálnej neurovedy Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Centra experimentálnej medicíny SAV, je jednoduchá aj náročná zároveň – všetko je veľmi individuálne. Kým niekomu na regeneráciu stačí jeden deň, iný potrebuje tri týždne. Kľúčom nie je univerzálny recept, ale sebapoznanie. V rozhovore Igor Riečanský vysvetľuje, prečo je dlhodobá záťaž nebezpečnejšia, než sa na prvý pohľad zdá, a ako sa dokáže podpísať nielen na psychike, ale aj na fyzickom zdraví. Vždy je však potrebné pozerať sa na konkrétneho človeka a jeho individuálny problém. V rozhovore sa výskumník kriticky pozerá aj na populárne rady a návody, ktoré na nás valia médiá a spoločnosť, teda na presvedčenia o tom, akí by sme mali byť produktívni, odolní či disciplinovaní. Paradoxne práve tieto rady sa môžu stať ďalšou záťažou. Ako sa im nepodriaďovať? Odpoveďou je opäť sebapoznanie, vedieť, v akom sme psychickom aj fyzickom stave, dokázať identifikovať vlastné pocity a emócie. Práve s týmto má podľa neho veľa ľudí problém. Ak človek sám sebe rozumie, ľahšie rozpozná, či práve teraz potrebuje oddych alebo nie. Mnohí ľudia sa však podľa Riečanského nevedia zastaviť a byť sami so sebou. Chýba im schopnosť sebareflexie. V podcaste zaznie vysvetlenie pojmu neuroplasticita, ktorý si možno v zjednodušenej podobe predstaviť ako akékoľvek učenie sa. V rozhovore sa pozrieme na to, ako by mal vyzerať zdravý vzťah k práci: keď sa do nej človek teší, nemá problém sa do nej vracať, prichádza s novými nápadmi a entuziazmom. Otázka Prečo sa takto cítim? je podľa neho jednou z najužitočnejších, akú si môžeme položiť, pretože dokáže veľmi veľa vysvetliť. Reč príde na dopamín, pojem, ktorý sa dnes v bežnej reči používa často zjednodušene, zľudovene a neodborne, no v skutočnosti je jeho úloha v mozgu oveľa komplexnejšia. Igor Riečanský priblíži aj svoju prácu na čele oddelenia behaviorálnej neurovedy a potvrdí, že slovenská veda je na veľmi dobrej medzinárodnej úrovni. V rozhovore prídeme na to, prečo neexistuje jeden návod pre všetkých, a povieme si, že najlepším kompasom v starostlivosti o seba je schopnosť naozaj sa počúvať. MUDr. Igor Riečanský, DrSc., je vedúci oddelenia behaviorálnej neurovedy ÚNPF CEM SAV. Zaoberá sa výskumom mozgu – nervových základov psychických funkcií a ich porúch. Študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia absolvoval semestrálne štipendijné pobyty na lekárskych fakultách v Neapole a vo Viedni. Doktorandské štúdium v neurovede absolvoval na International Graduate School of Neuroscience v Bochume v Nemecku. Má lekársku klinickú špecializáciu v psychiatrii. Viacero rokov pôsobil ako vedec a pedagóg na Fakulte psychológie Viedenskej univerzity. V súčasnosti je pedagogicky aktívny na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity a Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. O podcaste Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí. Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

  • S7 · E15
    August 12 · 47 min

    Slovenský med patrí medzi najlepšie na svete. Čo vieme o tekutom zlate (Juraj Majtán)

    Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je práve slovenský med taký kvalitný a čo všetko sa dá z pohára medu vyčítať vďaka modernej vede? Odpovede na tieto otázky pozná Juraj Majtán, mikrobiológ, vedúci Laboratória apidológie a apiterapie v Ústave molekulárnej biológie SAV, v. v. i., dlhoročný včelár a jeden z popredných svetových expertov na výskum medu. V rozhovore sa dozviete, ako sa mikrobiológ bez rodinnej včelárskej tradície stal včelárom a ako mu táto skúsenosť pomohla lepšie porozumieť vlastnému výskumu. Juraj Majtán vedie projekt Medového laboratória, vďaka ktorému sa Slovensko stalo prvou krajinou v Európskej únii s akreditovanou metódou stanovenia antibakteriálnej aktivity medu, teda schopnosti rozpoznať a otestovať jeho liečivý potenciál. Slovenské medy pravidelne získavajú medzinárodné ocenenia, no chýba väčšia marketingová podpora tejto vzácnej komodity. Nevyhneme sa téme falšovania medu, čo je mimoriadne veľký problém: podľa analýz je v Európe podozrivá takmer polovica dovezeného medu. Reč príde na medicínsky med, ktorý je sterilizovaný gama žiarením a určený priamo na hojenie rán, a porozprávame sa aj o ďalších včelích produktoch, ako je propolis, materská kašička či včelí chlieb (perga) označovaný za superpotravinu. Dozviete sa nielen to, ako medu rozumieť v bežnom živote, ako ho správne skladovať a prečo kryštalizácia nie je chyba, ale aj to, či je v poriadku med mraziť. Juraj Majtán otvorene hovorí o tom, čo na Slovensku v oblasti výskumu chýba. Podľa neho je to predovšetkým chuť aktívne vyhľadávať praktické využitie vedeckých poznatkov, ako to sám zažil počas svojho pôsobenia na univerzite v Oxforde. Ing. Juraj Majtán, DrSc., MBA, FIFST. FRSB, je vedúci laboratória apidológie a apiterapie v Ústave molekulárnej biológie SAV. Za svoje úspechy v základnom, ako aj aplikovanom výskume získal Podporný fond Štefana Schwarza. V roku 2010 získal ocenenie Early Career Researcher z Cardiff University. Pôsobí ako lektor Slovenského zväzu včelárov a je zakladateľom Slovenskej apiterapeutickej spoločnosti. Je členom komisie pre kvalitu a bezpečnosť včelích produktov Európskej včelárskej organizácie (EBA). Je zakladateľom projektu Medové laboratórium, ktoré získalo niekoľko prestížnych národných ocenení, ako je Zlatý kosák (Agrokomplex, 2022) a Cena za transfer technológií na Slovensku v kategórii počin v oblasti transferu technológií (CVTI SR, 2022). O podcaste Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí. Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

  • S1 · E7
    August 7 · 32 min

    Ako si nájsť štipendium, mobilitu či štúdium v zahraničí a prečo je dôležité začať čo najskôr (SAIA)

    Väčšina mladých ľudí nikdy neurobí prvý krok k štúdiu či výskumu v zahraničí – nie však preto, lebo by nemali schopnosti, ale preto, lebo nevedia, kde začať. V novej epizóde podcastu Veda na dosah – o štúdiu sa rozprávame so zástupkyňou Slovenskej akademickej informačnej agentúry (SAIA) o tom, aké možnosti poradenstva agentúra ponúka stredoškolákom aj vysokoškolákom a ako vyzerá cesta od prvého kontaktu až po odchod na pobyt. Nápomocná je aj pri hľadaní správnej voľby pre študenta, ktorý nevie, aké má možnosti a ako a kde ich má hľadať. Na výber sú študijné mobility, výskumné pobyty, jazykové kurzy, celé štúdium v zahraničí, účasť v Národnom štipendijnom programe či program CEEPUS ako stredoeurópsky výmenný program pre univerzitné štúdiá zameraný na východnú Európu. Rozprávame sa o dnešnom záujme o zahraničie zo strany slovenských študentov a naopak, o záujme zahraničných študentov o Slovensko. Cieľom nie sú iba tradičné destinácie, priestor je aj pre tie exotickejšie, ako je Thajsko, Mexiko alebo Indonézia. Už počas strednej školy padnú vhod praktické rady o tom, ako si takýto pobyt začať riešiť. Študenti získajú jasnejšiu predstavu, kam sa môžu neskôr vydať. Cestovať môže ktokoľvek, kľúčová je motivácia a chuť skúsiť niečo nové bez ohľadu na študijný odbor. Štúdium v zahraničí totiž dá človeku viac, než si na prvý pohľad môže myslieť. Dôležité je začať čo najskôr a vyskúšať, či študenta táto cesta baví, než si dať ujsť príležitosť. Mgr. Silvia Lipovská je administrátorka štipendií a grantov v Slovenskej akademickej informačnej agentúre (SAIA), ktorá má na starosti zahraničných študentov na Slovensku cez Národný štipendijný program. Poskytuje poradenstvo a propaguje slovenské vysoké školstvo doma i v zahraničí. Rada cestuje, komunikuje s miestnymi obyvateľmi a rieši neštandardné situácie, čo vie zužitkovať pri svojej práci, ktorá vyžaduje predovšetkým trpezlivosť. Nájdete ju v bratislavskej pobočke SAIA. O podcaste Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberu škôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

  • S7 · E15
    July 22 · 1 hr

    Láska a dvorenie v minulosti. Vzťahy očami etnologičky Kataríny Nádaskej

    Láska sa kedysi vyšívala do košieľ, darovala sa ako medovníkové srdcia a zdobené pracie piesty, stavala sa v podobe májov a rozprávala sa symbolmi, ktorým rozumela celá dedina. Dvorenie našich predkov malo svoje pravidlá aj rituály. V rozhovore s historičkou a etnologičkou Katarínou Nádaskou sa vydáme do sveta, kde sa láska prejavovala skutkami viac než slovami. Spoznáme jednotlivé fázy dvorenia od prvých záletov a nesmelého klopkania na oblôčik cez vohľady v dome nevestinej rodiny až po zásnuby, ktoré predstavovali verejný sľub vernosti pred príbuznými. Dozviete sa, aké dary si zaľúbenci vymieňali, akú úlohu zohrávali máje, kraslice či galantné básne. Porozprávame sa i o zásnubách v kolíske, ktoré boli typické pre aristokraciu, o takzvaných tichých svadbách uzatvorených bez súhlasu rodiny, ale takisto o tom, prečo ľudové svadby v minulosti trvali aj sedem dní a prečo sa postupne skracovali. Pristavíme sa tiež pri tajomstvách prvej svadobnej noci a pri spôsoboch, akými sa overovala konzumácia manželstva. Počas celého rozhovoru sa vraciame k otázke, čo bolo pre našich predkov základom dobrého partnerstva. Nie preto, že by boli ich vzťahy vždy ideálne a romantické, ale preto, že za dôležité považovali najmä vzájomnú úctu a toleranciu. Môžeme sa z ich pohľadu na lásku a partnerstvo niečomu priučiť aj dnes? Mgr. Katarína Nádaská, PhD., je historička, etnologička a jedna z najznámejších popularizátoriek slovenskej ľudovej kultúry. Vyštudovala etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila ako kurátorka v Múzeu mesta Bratislavy, ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave a dnes sa venuje historickému poradenstvu pre médiá a film. Prednáša na slovenských i zahraničných univerzitách a je autorkou viacerých monografií, vedeckých štúdií, popularizačných publikácií a dokumentárnych filmov.

  • S7 · E13
    July 8 · 40 min

    Výskum SAV prispeje k odstráneniu vesmírneho odpadu (Lukáš Karaffa)

    Okolo Zeme dnes obieha viac odpadu, než si väčšina ľudí dokáže predstaviť. A každý jeho kus je potenciálnou hrozbou pre satelity, ktoré denne používame. Na obežnej dráhe sa dnes nachádzajú tisíce nefunkčných satelitov, zvyškov rakiet a ďalších objektov, ktoré už neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Práve vesmírny odpad sa pritom stáva jednou z najväčších výziev súčasného kozmického výskumu. Podľa odhadov obieha okolo Zeme približne 35-tisíc objektov väčších ako 10 centimetrov. K tomu treba pripočítať milióny menších úlomkov, ktoré môžu aj napriek svojej veľkosti predstavovať vážne riziko pre satelity, vesmírne stanice či budúce misie. Jednou z najväčších obáv odborníkov je takzvaný Kesslerov syndróm. Ide o scenár, pri ktorom by zrážka objektov na orbite vytvorila ďalšie úlomky, ktoré by následne spôsobovali ďalšie kolízie. Takáto reťazová reakcia by mohla výrazne skomplikovať využívanie obežnej dráhy Zeme. V najnovšej epizóde podcastu Veda na dosah sa o tejto problematike rozprávame s Lukášom Karaffom z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, v. v. i. Vysvetľuje, ako vedci monitorujú vesmírny odpad, či aké sú riešenia pre jeho odstránenie. Do riešenia problému sa zapájajú aj slovenskí vedci. Na základe myšlienky Mareka Geburu vzniká technológia, ktorá by mohla pomôcť pri zachytávaní objektov vo vesmíre. Vedci vyvíjajú špeciálny svorník, zváraciu technológiu, ktorá by v budúcnosti mohla uľahčiť manipuláciu s vesmírnym odpadom, ale aj výstavbu konštrukcií priamo na orbite. Rozhovor otvára aj tému budúcej recyklácie materiálov vo vesmíre. Namiesto toho, aby sa vyradené objekty stávali ďalším odpadom, mohli by sa jedného dňa premeniť na zdroj materiálu pre nové technológie a misie. Ing. Lukáš Karaffa pôsobí ako doktorand na Fakulte špeciálnej techniky TnUAD a výskumný pracovník na Ústave materiálov a mechaniky strojov SAV v Bratislave. Vo svojom výskume sa špecializuje na technológiu CCDS zvárania vo vesmíre, ktorá má otvoriť dvere efektívnemu budovaniu veľkých orbitálnych konštrukcií a recyklácii vesmírneho odpadu. Svoj voľný čas najradšej venuje rodine, čítaniu sci-fi literatúry a sledovaniu najnovších technologických trendov od automobilového priemyslu až po umelú inteligenciu. O podcaste Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí. Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

  • S1 · E6
    July 3 · 26 min

    Víťaz medzinárodnej vedeckej súťaže v USA Filip Lajčiak chce svoj projekt dostať do praxe

    Stredoškolák Filip Lajčiak zvíťazil na jednej z najprestížnejších vedecko-technických súťaží na svete v Spojených štátoch. V podcaste rozpráva o projekte, ktorý mu priniesol medzinárodný úspech, o nevyhnutných zlyhaniach na ceste k výsledkom aj o tom, prečo by mali mať šikovní mladí ľudia a vedci väčší priestor v médiách. Podľa neho môžu práve oni vytvárať pozitívne vzory pre ďalšie generácie. Na súťaži Regeneron ISEF 2026 sa predstavilo približne dvetisíc mladých vedcov z celého sveta. Filip vo svojej kategórii Embedded Systems uspel s projektom stereovízneho 3D skenovacieho systému pre mikroskopické vzorky. Ten ponúka alternatívu profesionálnych systémov na zobrazovanie mikroskopických objektov a zároveň prináša rýchlejšie a cenovo dostupnejšie riešenie. Na projekte pracuje viac ako rok a plánuje sa mu venovať aj naďalej. Jeho cieľom je dostať ho do praxe, kde by mohol pomáhať výskumným tímom pri riešení konkrétnych problémov. Využitie vidí aj v priemysle, napríklad v oblasti defektoskopie. K vlastným projektom sa dostával postupne. Už ako dieťa ho bavilo tvoriť a skúšať veci po svojom, no rýchlo zistil, že mu nestačí iba dizajn. Začal sa preto učiť nové veci a postupne si skladal vedomosti, ktoré dnes využíva vo svojom výskume. K vedeckým súťažiam a práci na projektoch ho priviedol aj AMAVET a Festival vedy a techniky. O týchto aktivitách sa dozvedel vďaka svojmu bratovi Michalovi, ktorý na rovnakej súťaži zvíťazil pred dvoma rokmi a stal sa preňho prirodzenou inšpiráciou. Filip Lajčiak je študentom mechatroniky na Strednej priemyselnej škole v Dubnici nad Váhom. Za svoje projekty získal aj ocenenia ako Mladý inovátor roka 2025 a Vedecký talent SAV. Okrem technických projektov sa venuje grafickému dizajnu, v ktorom získal viacero ocenení, napríklad prvé miesto na celoslovenskej súťaži Junior Internet. Vo voľnom čase sa venuje športu, konkrétne basketbalu. O podcaste Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberu škôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

  • S7 · E12
    June 24 · 45 min

    Vedkyňa, ktorá počúva, ťahá a ohýba kovy. Aké zvuky vydávajú? (Michaela Štamborská)

    Michaela Štamborská z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV mechanicky namáha materiály. Vďaka nej začínajú materiály rozprávať. Vo svojej práci sa venuje rôznym typom mechanických skúšok, napríklad ťahu, tlaku či ohybu. Využíva pritom metódy akustickej emisie, digitálnej obrazovej korelácie aj numerické simulácie. Tie jej umožňujú sledovať a predpovedať správanie materiálov po procesoch, ako je odlievanie, kovanie alebo tepelné spracovanie. K technike mala blízko už od detstva. Namiesto bábik ju viac zaujímali autíčka či skrutkovače. Hoci neštudovala na strednej technickej škole, skúsenosti získavala priamo v praxi vo výrobných podnikoch. Neskôr pracovala ako konštruktérka pivovarov a mäsiarskych strojov. Práve táto cesta ju podľa vlastných slov naučila pokore k remeslu. Dnes pôsobí na Slovenskej akadémii vied, kde skúma aj zvuky, ktoré vznikajú v kovoch počas ich namáhania. Jeden z pozorovaných javov pripomína jemný a dlhší šum vetra, druhý sa prejavuje výraznejšími akustickými signálmi. Aj tieto zvuky vedcom napovedajú, čo sa v materiáli práve deje. Významnou témou jej výskumu sú takzvané vodíkové pasce, ktoré by v budúcnosti mohli prispieť k bezpečnejšiemu využívaniu vodíka v energetike a doprave. V podcaste sa dozviete, prečo je podľa Michaely Štamborskej vodík považovaný za svätý grál čistej energetiky, aký materiál ju fascinuje svojimi jedinečnými vlastnosťami a ako vyzerá každodenná práca vedkyne, ktorá doslova načúva kovom. Ing. Michaela Štamborská, PhD., pôsobí v Ústave materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied od roku 2015. Vo svojej vedeckej kariére spája svet materiálového inžinierstva a mechaniky do jedného vyváženého celku. S tímom totiž nielen vyvíja nové materiály, ale zároveň pre ne navrhuje inovatívne mechanické skúšky vrátane počúvania zvukov, ktoré kovy vydávajú pod tlakom. Aktuálne sa zameriava na výskum vodíkových pascí, ktoré majú potenciál prispieť k bezpečnejšiemu využívaniu vodíka ako paliva budúcnosti. Najväčším relaxom je pre ňu čas strávený s rodinou. Úlohu vedkyne v sebe nezaprie ani pri výchove – pre svoje deti rada vymýšľa originálne hry a bezpečné experimenty, vďaka ktorým môžu už odmalička objavovať, že veda je prirodzenou súčasťou nášho každodenného života. O podcaste Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí. Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

  • S7 · E11
    June 10 · 30 min

    Digitálne zručnosti už nie sú výhodou. Pre deti sú nevyhnutnosťou (Oto Lanc – Logiscool)

    Digitálne zručnosti sa dnes stávajú rovnako dôležitými, ako bolo kedysi učenie sa angličtiny. Deti vyrastajú vo svete technológií, no nie všetky ich vedia aktívne a bezpečne využívať. Aj preto vznikla spolupráca projektu Vedecký ambasádor s medzinárodnou programovacou školou Logiscool, ktorá sa snaží deťom ukázať, že programovanie nemusí byť strašiak, ale zábava. Na workshopoch sa deti hravou a prirodzenou formou učia základy programovania. Nejde pritom len o samotné kódovanie, ale aj o rozvoj logického myslenia, kreativity či práce s modernými technológiami. V Logiscool sa venujú aj videoprodukcii, umelej inteligencii, bezpečnosti na internete alebo populárnym legotáborom. Hosťom podcastu je Oto Lanc, ktorý priniesol Logiscool na Slovensko. V rozhovore vysvetľuje, prečo by deti nemali zaostávať v digitálnych zručnostiach a prečo je dôležité viesť ich k technológiám už od útleho veku. Rozprávame sa aj o tom, či sa programovať dokáže naučiť naozaj každý, prečo deti lepšie chápu princípy programovania cez vizuálne kódovanie a ako vyzerá moderné vzdelávanie, z ktorého deti neodchádzajú vystresované, ale motivované a s úsmevom. Logiscool dnes funguje v tridsiatich krajinách sveta a na Slovensku má už deväť pobočiek. Ich cieľom je pripraviť deti na budúcnosť, v ktorej budú digitálne zručnosti nevyhnutnou súčasťou života. Logiscool je zábavná škola programovania, ktorá pomáha rozvíjať tvorivosť, logické a systematické myslenie a napomáha deťom zorientovať sa v IT svete. Je súčasťou tohtoročného vzdelávacieho projektu Vedecký ambasádor. Ide o interaktívny projekt, ktorý organizuje CVTI SR pre žiakov priamo na školách po celom Slovensku. Cieľom je ukázať študentom, školám a širokej verejnosti, že veda je prístupná pre všetkých. O podcaste Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí. Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

  • S1 · E5
    June 5 · 32 min

    Poď učiť aj ty. Najviac pedagógov chýba v STEM odboroch (Lucia Polláková)

    Počet učiteľov na Slovensku z roka na rok klesá a podľa odhadov ich môže do roku 2030 chýbať až dvetisíc.Najkritickejšia situácia je v STEM odboroch, teda pri výučbe matematiky, fyziky, informatiky či chémie. Lucia Polláková, vedúca oddelenia strategickej komunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, vpodcaste približuje iniciatívu Staň sa legendou medzi učiteľmi, ktorá sa snaží osloviť najmä generáciu Z a ukázať mladým ľuďom, že učiteľské povolanie môže byť zmysluplné, stabilné a atraktívne. V rozhovore hovoríme o tom, prečo majú mladí ľudia z učiteľstva obavy a čo ich od tejto profesie najčastejšieodrádza. Mnohí si neuvedomujú benefity, ktoré táto práca prináša, od 45-dňovej dovolenky a väčšej časovej flexibility až po kreativitu či stabilné pracovné zázemie. Plat učiteľa rastie s pribúdajúcou praxou, s ďalším vzdelávaním ajrôznymi príplatkami. Dozviete sa, ako sa dá stať učiteľom aj po absolvovaní iného vysokoškolského odboru a aké možnosti dnes ponúka portál poducit.iedu.sk, ktorý zhromažďuje všetky dôležité informácie o štúdiu aj učiteľskej profesii na jednom mieste. Lucia Polláková je vedúca oddelenia strategickejkomunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Pochádza z učiteľskej rodiny, takže k vzdelávaniu mala blízko už od detstva. Vždy ju zaujímalo, ako sa dá učiť inak či zážitkovo, a preto vminulosti pracovala aj ako lektorka neformálneho vzdelávania. Dnes sa na ministerstve školstva venuje strategickej komunikácii, konkrétne témam duševného zdravia a tomu, ako zlepšiť postavenie učiteľov v spoločnosti. Je presvedčená, že bezpečné prostredie a duševná pohoda sú dôležitou súčasťou škôl rovnako ako získavanie vedomostí. O podcaste Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

  • S7 · E10
    May 20 · 1 hr 2 min

    Michal Valko: Učím stroje učiť sa. Umelá inteligencia vie ako, no človek musí vedieť prečo

    Počítačový vedec Michal Valko sa umelej inteligencii venuje viac ako 30 rokov. Jeho cesta viedla z rodných Košíc až do najprestížnejších svetových technologických inštitúcií, kde pracoval na vývoji systémov pre giganty, ako je Intel, Meta či Google DeepMind. Michal vyrastal v metropole východného Slovenska, kde ho matematika fascinovala už od detstva. Na špeciálnom matematickom gymnáziu sa formoval v komunite,ktorú s úsmevom nazýva „matematická mafia“. Bolo to prostredie plné nadšenia, kde sa organizovali semináre a sústredenia na takej úrovni, že dostať sa na ne bolo pre mnohých iba snom. Po štúdiu v Bratislave považoval zaprirodzené pokračovať v akademickej ceste v USA , čo mu otvorilo dvere do globálneho vedeckého sveta. Postupne sa vypracoval na experta, ktorý stál pri zrode parížskeho Google DeepMind. Neskôr v spoločnosti Meta viedol výskumprelomových jazykových modelov Gemini 1 a 2, ako aj modelu Llama 3. Dnes Michal Valko nielen prednáša a publikuje, ale ako founding researcher vo vlastnom startupe Isara Labs priamoformuje kolektívnu inteligenciu a novú generáciu umelej inteligencie. Okrem podpory desiatok startupov zameraných na klimatické zmeny či medicínu sa venujevlastným projektom. Jeho cieľom je vytvoriť energeticky efektívne modulárne modely a automatizovať vedu prostredníctvom kolektívnej inteligencie. Stojí za vznikom takzvaných neo-labov, ktoré hľadajú nové spôsoby, ako o umelej inteligencii premýšľať a ako do nej investovať. Podľa Michala umelá inteligencia v blízkej budúcnosti prestane byť konkurenčnou výhodou a stane sa bežnou súčasťou nášho „skillsetu“, podobne ako je dnes internet. Keďže umelú inteligenciu vníma ako multiplikátor našich schopností, otvára sa nám priestor na hlbšiu otázku: Kde je naša skutočná ľudská pridaná hodnota? Tento rozhovor je pozvánkou na premýšľanie o svete, v ktorom strojeovládajú kód, ale človek musí držať v rukách zmysel a smerovanie. Michal Valko patrí k najvýznamnejším globálnym expertom na umelú inteligenciu a strojové učenie. Aktuálne zastáva pozíciufounding researcher v technologickom startupe Isara Labs, pričom jeho kariéra zahŕňa kľúčové vedecké posty v spoločnostiach Intel, Meta a Google DeepMind. Ako hlavný vedecký pracovník (Principal Scientist) v spoločnostiDeepMind viedol výskumný tím zodpovedný za vývoj a alignment prelomových jazykových modelov Gemini 1 a 2 a potom v spoločnosti Meta Llama 3. Svoju vedeckú cestu začal na Gymnáziu Alejová v Košiciach a Fakulte matematiky, fyziky a informatikyUniverzity Komenského v Bratislave, odkiaľ pokračoval na Carnegie Melon a University of Pittsburgh, kde v roku 2011 obhájil doktorát. Michal sa špecializuje na navrhovanie autonómnych algoritmov s minimálnym ľudskýmdohľadom, predovšetkým v oblastiach deep reinforcement learning a self-supervised learning. Okrem pôsobenia v komerčnom sektore je kmeňovým výskumníkom v inštitúte Inria a prednáša na prestížnej parížskej ENSParis-Saclay. Svojím inovatívnym prístupom ku škálovaniu a k efektivite veľkých jazykových modelov (LLM) dnes Michal Valko priamo formuje budúcnosť globálneho ekosystému umelej inteligencie. O podcaste Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí. Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a naďalších streamovacích platformách.

  • S7 · E9
    May 6 · 57 min

    Pod pieskom Egypta sa ukrýva život starovekej civilizácie (egyptológ Jozef Hudec)

    Vedeli ste, že starovekí Egypťania pili pivo cez trstinové slamky? Že pri mumifikácii vyhadzovali mozog z tela?Alebo že britská a francúzska smotánka sa v 19. storočí zabávala verejným odbaľovaním múmií? Egyptológ Jozef Hudec priblíži spôsob života v starovekom Egypte spred niekoľkých tisícročí, a to cez fascinujúce detaily, každodenné zvyky aj veľké dejinné príbehy. Dozviete sa, prečo faraóni kedysi odchádzali na druhý svet spolu so svojimi služobníkmi, ako Egypťania pristupovali k smrti a posmrtnému životu aj to, prečo vnímali srdce ako sídlo identity a ľudskosti. Rozhovor vysvetlí rôzne prístupy k mumifikácii, ktoré opisoval grécky historik Herodotos, a ozrejmí, čo všetko predchádzaloceste do večnosti. Nahliadneme aj do staroegyptských domácností: pozrieme sa na to, ako sa starali o rodinu, aké postavenie mali ženy a čo sa dialo, keď niekto ochorel alebo zomrel. Rozoberieme, ako sa vyrábalo staroegyptské pivo a prečo ho pili cez trstinové rúrky. Pristavíme sa pri tom, že pitie alkoholu má dlhú históriu aj u nás v Európe a že v stredovekudeťom do vody prilievali víno. Porozprávame sa o jedle, vôňach, hygiene a sviatkoch, ktoré prežili až do dnešných dní. Jedným z nich je aj sviatok Šam el-Nessim. Za múmiami netreba cestovať ďaleko do zahraničia, zopár ich nájdemeaj na Slovensku. Na záver sa presunieme do súčasného Egypta a k archeologickému výskumu v Tell el-Retábí, ktorý už rokyprináša poľsko-slovenskej misii významné objavy a nové pohľady na život starovekej civilizácie. Mgr. et Mgr. Jozef Hudec, PhD., vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na Univerzite Karlovej v Prahe. Pôsobí v Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Od roku 2007 je spoluriaditeľom poľsko-slovenskej archeologickej misie v Tell el-Retábí. V období rokov 2018 až 2022 bol riaditeľom Slovenskej archeologickej misie v Sudáne v Duwejme Wad Hadž. V roku 1995 spoluzaložil nadáciu Aigyptos, ktorá vznikla s cieľom všestranne podporiť rozvoj slovenskej egyptológie. O podcaste Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí. Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu sa uskutočnilo v priestoroch NIVAM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

  • S1 · E4
    May 1 · 23 min

    Výskum študenta zameraný na toxíny v mlieku a vplyv klímy (Matúš Vavro)

    Študent tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy Matúš Vavro sa rozhodol čeliť výzve, ktorú so sebou prináša klimatická zmena. Pod vedením svojho školiteľa a svojej učiteľky, ktorá v ňom rozpoznala vedecký potenciál, sa začal venovať testovaniu surového mlieka na prítomnosť nebezpečných aflatoxínov M1. Jeho cieľavedomá práca ho priviedla až medzi finalistov Festivalu vedy a techniky AMAVET 2025 a priniesla mu ocenenie od magazínu Quark. V aktuálnom rozhovore Matúš približuje pokrok vo svojom projekte, kde sa už nesústredí iba na potvrdenie prítomnosti toxínov, ale hľadá efektívne spôsoby ich odstraňovania. Opisuje proces získavania vzoriek a predstavuje riziká, ktorým ľudia čelia pri kontakte s týmito látkami. Mliekoje základom nášho jedálnička a jeho zdravotná neškodnosť je v čase globálneho otepľovania kľúčová, pretože vhodné podmienky na rast toxických húb sa čoraz častejšie objavujú aj v našom miernom podnebnom pásme. Matúš prezrádza svoju cestu k vede a radí, ako správne motivovať rovesníkov k bádaniu. Podľa neho stačí podaťpomocnú ruku a veľa sa pýtať, aby vtiahol kolegov do tajov poznania. Matúš Vavro je študentom tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy v Bratislave, odbor zdravotnícky laborant.Vedeckej činnosti sa venuje už vyše roka a plánuje pokračovať aj v budúcnosti. Vedie školský parlament, zúčastňuje sa na rôznych súťažiach a je zapojený do programu Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (DofE), kde sa sústredí na sebarozvoj. O podcaste Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a ApplePodcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

  • S7 · E8
    April 22 · 54 min

    Kliešťa treba vybrať čo najskôr. Na spôsobe až tak veľmi nezáleží (parazitológ Branislav Peťko)

    „S parazitológiou už nechcem mať nič spoločné!“ Aj takúto vetu si kedysi povedal dnešný odborník na kliešte Branislav Peťko po jednej zo skúšok. O niekoľko rokov neskôr sa však práve parazity stali jeho celoživotnou témou a kliešte objektom výskumu, ktorý pomáha vysvetľovať ich správanie aj riziká pre človeka. Prečo máme dnes kliešťov viac ako kedysi? A prečo ich nachádzame aj vo vyšších nadmorských výškach, kde boli donedávna skôr výnimkou? V rozhovore vysvetľujeme, ako klimatická zmena ovplyvňuje ich výskyt a prečo spolu s nimi pribúdajú aj ochorenia, ako je kliešťová encefalitída či lymská borelióza. Dozviete sa, prečo sú niektorí ľudia pre kliešte „atraktívnejší“ než iní a prečo približne štvrtinu populácie napádajú len zriedka. Búrame rozšírené mýty: kliešte neskáču, nelietajú aninepadajú zo stromov. Namiesto toho trpezlivo čakajú na kontakt s hostiteľom, ktorého vyhľadávajú najmä podľa telesného tepla. Rozprávame sa aj o tom, čo na kliešte skutočne funguje, a to od repelentov až po testované alternatívy, a prečo je pri ich odstránení kľúčové najmä jedna vec – konať čo najskôr. Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., je slovenský parazitológa dlhoročný propagátor vedy na Slovensku. Vo výskume sa špecializuje na ekológiu a epidemiológiu kliešťov strednej Európy v podmienkach klimatickej zmeny. Od roku 1989 pôsobí v Parazitologickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach, deväť rokov bol riaditeľom ústavu a členomPredsedníctva SAV. Pôsobí aj na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. V roku 2023 získal Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy. Medzi jeho dlhoročné záľuby patrí rybárčenie, amatérske fotografovanie, turistika a obdivovanie krás Slovenska.

  • S7 · E7
    April 8 · 29 min

    SK Chips: Do roku 2030 bude v Európe chýbať 350 000 odborníkov na polovodiče (Michal Mičjan)

    Všetko, čo svieti, vykonáva výpočty či nejakú činnosť, obsahuje čip alebo stovky čipov. Vo svete prebieha čipová vojna medzi Čínou a USA v súvislosti s Taiwanom, kde sa vyrába veľká časť svetových polovodičov. Kde je v tomto strategickom boji Európa? A čo trebaurobiť, aby sme ako Európania boli v tejto oblasti sebaistejší a neopakovala sa situácia z obdobia pandémie koronavírusu, keď globálny nedostatok čipov ochromil výrobu áut aj elektroniky? V minulosti bolo dokonca aj Československo súčasťou sovietskeho vesmírneho programu. Čo sa udialoa čomu sa dnes Slováci v oblasti polovodičov a čipovýchtechnológií venujú? Na tieto otázky v rozhovore odpovedá riaditeľ Slovenského čipového kompetenčného centra Michal Mičjan.Medzi hlavné ciele kompetenčného centra patrí nielen propagácia a popularizácia polovodičov, ale aj podpora vzdelávania, rozvoja startupov, malých a strednýchtechnologických firiem na Slovensku a pomoc pri zavádzaní inovácií do praxe. To znamená napríklad úpravy študijných programov na niektorých strednýchpriemyselných školách tak, aby absolventi boli lepšie pripravení na prácu v polovodičovom priemysle, ale aj vytváranie podmienok pre rozvoj inovatívnychfiriem a posilňovanie slovenského polovodičového ekosystému. V podcaste sa dozviete aj to, prečo dnešné telefóny vydržia kratšie než kedysi a či existuje niečo, čo môžeme akospotrebitelia urobiť, aby nám elektronika slúžila dlhšie. Ing. Michal Mičjan, PhD., je riaditeľom Slovenského čipovéhokompetenčného centra a vedecká osobnosť roka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave za rok 2023 v kategórii Mladá vedkyňa/Mladý vedec. O podcaste Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí. Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

  • S1 · E3
    April 3 · 30 min

    Ako vznikajú maturitné zadania, kto ich hodnotí a ako skončila prvá eMaturita (Ivana Pichaničová)

    Čo ukázala pilotná eMaturita pre viac ako 6 300 stredoškolákov? Ako riaditeľka odboru hodnotenia a monitorovania vzdelávania vníma reakcieštudentov? A čo sa udeje, ak nastane takzvaný tlak zdola pri občasných sporných otázkach? V najnovšom diele podcastu odhaľujeme zákulisie maturít, pričom tvorba maturitných testov trvá aj tri roky. Povieme si, ako funguje proces hodnotenia a čo znamená metódaštyroch očí. Rozoberieme využitie umelej inteligencie pri tvorbe nahrávok aj to, či sa matematika stane súčasťou eMaturity a či ľudia, ktorí stoja za maturitnými testami, vidiaaj virálne obrázky, ktorými na zadania reagujú študenti. Tretiaci si navyše už v máji budú môcť nový systém prakticky vyskúšať, čo podľa hostky pomôže zvýšiť záujem o elektronické testovanie v budúcnosti, ktoré jeefektívnejšie, rýchlejšie a je pri ňom menšia pravdepodobnosť ľudského zlyhania. PaedDr. Ivana Pichaničová, PhD., je riaditeľka odboru hodnotenia a monitorovania vzdelávania v Národnominštitúte vzdelávania a mládeže. Vyštudovala učiteľstvovšeobecnovzdelávacích predmetov matematika – chémia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2003 sa odborne venuje realizácii maturitných skúšok a ďalších meraní výsledkov vzdelávania na základných a stredných školách. O podcaste Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberu škôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEModboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

  • S7 · E6
    March 25 · 59 min

    Od symptómov k biomarkerom: Kam smeruje diagnostika Parkinsonovej choroby? (neurologička Kristína Kulcsárová)

    Laureátka Ceny za vedu a techniku 2025 v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov Kristína Kulcsárová približuje najrýchlejšie rastúce neurologické ochorenie sveta, Parkinsonovu chorobu. Hoci je dnes toto neurodegeneratívne ochorenie pomerne dobre liečiteľné, medicína stále naráža na zásadný problém – nedokážeme ho úplne vyliečiť ani spomaliť. Navyšeho v bežnej praxi dokážeme diagnostikovať až v momente, keď sa objavia jasné pohybové prejavy, teda v značne pokročilom štádiu, keď je veľká časť nervových buniek už nenávratne poškodená. Cieľom výskumov je preto zachytiťpacientov skôr, presnejšie a efektívnejšie, pričom víziou do budúcnosti by mohol byť skríning včasnej neurodegenerácie ako bežná súčasť preventívnej prehliadky od určitého veku. Predtým je však potrebné nájsť vhodný biomarker,ktorý by zárodky ochorenia odhalil spoľahlivo a včas. V rozhovore sa ponoríme do tajov mozgu, ktoré doktorku Kulcsárovú fascinujú od okamihu, keď jej zvedavosť v detstve začali sýtiť prvé knihy. Priblížime si menej známesymptómy ochorenia, ako aj špecifickú poruchu správania v REM spánku, ktorá môže byť dôležitým varovným signálom. Okrem technologického pokroku hostka zdôrazňuje silu prevencie, najmä potrebu pravidelného aeróbneho pohybu.Dozviete sa, prečo by sme mali týždenne venovať aspoň 150 minút aktivite, pri ktorej sa zadýchame, a ako môžeme vziať zdravie mozgu do vlastných rúk. MUDr.Kristína Kulcsárová, PhD., je vedecká pracovníčka Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach, ktorá sa zameriava na Parkinsonovuchorobu a jej včasné (prodromálne) štádium. Za svoju vedeckú činnosť získala trikrát ocenenie Slovenskej neurologickej spoločnosti za najlepšiu publikáciu autora do 35 rokov. O podcaste Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí. Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

  • S1 · E2
    March 13 · 32 min

    Ako na výber školy a štipendium 4 000 eur? Zistíte na veľtrhu ALMA MATER (Róbert Zsembera)

    Ak ste stredoškoláci a stále neviete, kam po maturite, pomôcť vám môže veľtrh vysokých škôl ALMA MATER. Okrempredstavenia slovenských univerzít tu môžete získať aj kariérne poradenstvo či informácie o štipendiách pre talentovaných študentov. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Veda na dosah – o štúdiu je štátny tajomník Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR pre vysoké školstvo a akademický výskum RóbertZsembera. V rozhovore spomína na vlastný výber vysokej školy aj na silný vplyv pani učiteľky matematiky, ktorá ho nasmerovala na jeho ďalšiu cestu. Rozprávame sa o tom, ako sa slovenské vysoké školstvo prepája s umelou inteligenciou, prečo je dôležité budovať si sieť kontaktov a aký význam majú stáže či štúdium v zahraničí. Talentovaní študenti môžu dnes získať štipendium až 4 000 eur ročne, pričom novinkou je aj podpora pre študentov na magisterskom stupni štúdia. V epizóde sa dozviete aj to, prečo by si šikovný študent mal vybrať slovenskú univerzitu namiesto zahraničnej aprečo už pri niektorých profesiách nie je nevyhnutné ukončené magisterské štúdium. Róbert Zsembera je štátny tajomník pre vysoké školstvo a akademický výskum a splnomocnenec vlády SR pre rozvojľudských zdrojov v jadrovom odvetví. Roky sa venuje manažmentu vysokého školstva. Do funkcie štátneho tajomníka pre vysoké školstvo a vedu nastúpil po niekoľkoročnom vedení kancelárie rektora Univerzity Komenského v Bratislave, kde pôsobil ako riaditeľ. Počas svojej profesionálnej kariéry sa aktívne podieľal na lektorskej činnosti, tvorbe metodík a učebných materiálov k vzdelávacím programom. O podcaste Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.

  • S7 · E5
    March 4 · 1 hr

    Kto nesie zodpovednosť, ak AI zlyhá? (filozofka Daniela Vacek)

    Pri umelej inteligencii musíme byť realistickí, ale na druhej strane sa veľa straší. Tvrdí v rozhovore filozofka a etička umelej inteligencie Daniela Vacek, ktorá o sebe hovorí, že je v tejto téme umiernenou optimistkou. Ako čerstvá laureátka ESET Science Award 2025 v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov sa vo svojej prácivenuje nielen negatívnym dosahom technológií, ale aj ich pozitívnym a neutrálnym stránkam. Rozoberá etiku využívania chatbotov a upozorňuje na riziká, ktoré vznikajú, ak rodičia vo veľkej miere využívajú jazykové modely pri vypracovávaní domácich úloh detí. Hľadí na problematiku zodpovednosti za škody napáchané umelou inteligenciou či využívanie AI v medicíne.Zároveň poukazuje na chválenie technológie, ktoré sa často zrkadlí i v titulkoch článkov. PhDr. Daniela Vacek, PhD., je poprednou filozofkou zameranou na etiku umelej inteligencie, zodpovednosť, kondicionály v normatívnom diskurze, analytickú estetiku a filozofickú logiku. Jej základný výskum sa zacieľuje na pozitívnu aj negatívnu stránku zodpovednosti.Pôsobí ako výskumníčka na oddelení analytickej filozofie vo Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied a čiastočne i na Katedre logiky a metodológie vied Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, posilnila tiež radyv Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií. Stala sa aj laureátkou ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov. O podcaste Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí. Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu sa uskutočnilo v priestoroch NIVAM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

  • S7 · E4
    February 18 · 42 min

    Približne každý šiesty pár má problémy s plodnosťou (Vedecko-technický tím roka 2025)

    Približne každý šiesty pár dnes čelí problémom s plodnosťou. Jedným z hlavných faktorov je odkladanie rodičovstva na vyšší vek, hoci absolútna plodnosť ženy sa končí už okolo 42. až 43. roku života, keď sa šanca na otehotnenie s vlastnými vajíčkami prepadá pod hranicu 2 percent. V tejto epizóde sa pozrieme na to, kedy je po neúspešnej snahe o dieťa správny čas navštíviť odborníka a akú úlohuv tomto procese zohráva životný štýl. Diskutovať budeme o vplyve vyváženej stravy, ale aj o rizikách nadmerného užívania multivitamínov. Posvietime si na mýty a fakty o mužskej neplodnosti súvisiace so škodlivosťou telefónov vo vreckách či notebookov na stehnách. Kriticky zhodnotíme i narastajúci trend mrazenia vajíčok a testovania ovariálnej rezervy. Vedecko-technický tím roka 2025 nám priblíži svoj výskum v oblasti urogenitálnych ochorení a reprodukčného zdravia.Dozviete sa, ako do biomedicíny vstupuje umelá inteligencia a ako chcú vedci edukovať mladú generáciu prostredníctvom vlastnej stolovej hry. Prof. Ing. Mária Mareková, CSc., je odborníčkouv oblasti klinickej biochémie z Ústavu lekárskej a klinickejbiochémie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach. V rámci vedeckovýskumnej činnosti sa venuje štúdiu biomarkerov využiteľných v laboratórnej diagnostike ochorení. Je autorkou, resp. spoluautorkou viac ako 250 pôvodných vedeckých a odborných prác publikovaných v zahraničných i domácich časopisoch, učebných textov, kníh a monografií. Doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA, EFRM,je reprodukčná špecialistka a medicínska riaditeľka GYNCARE, ktorá sa viac než 20 rokov zaoberá reprodukčnou medicínou. V júni 2025 sa v Paríži stala prvou Slovenkou, ktorá úspešne absolvovala prestížnu európsku skúšku ESHRE-EBCOG EFRM. Vedecko-technický tím roka získal v roku 2025 Cenu zavedu a techniku pod vedením profesorky Márie Marekovej. Tím pracovníkov Ústavu lekárskej a klinickej biochémie LF UPJŠ v Košiciach, Gynekologicko-pôrodníckej kliniky LF UPJŠv Košiciach, Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach a reprodukčnej kliniky Gyncare sa aktívne venuje výskumu urogenitálnych ochorení žien a reprodukčného zdravia. Spoločné úsilie prinieslo uznanie na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. V roku 2022 členovia tímu úspešnepodali medzinárodnú patentovú prihlášku a získali viacero prestížnych ocenení (2024 – FEBS Journal Poster Prize, Súťaž mladých onkológov Slovenska; 2023 – L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede na Slovensku a iné). O podcaste Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí. Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a naďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu sa uskutočnilo v priestoroch NIVAM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

  • S1 · E1
    February 13 · 44 min

    Ako na ePrihlášky: Kľúčové je myslieť na poradie škôl (Martin Bezek)

    Čo treba robiť, ak máte doma piataka, ôsmaka či deviataka, ktorý sa chystá na strednú školu? Čas na podanie ePrihlášky máte do 20. februára 2026. V mimoriadnom prvom diele podcastu Veda na dosah – oštúdiu vám prinášame najdôležitejšie informácie o tom, ako absolvovať celý proces rýchlo, správne a bez stresu. V rozhovore vysvetľujeme, prečo je poradie vybraných škôl kľúčové a prečo mýtus o „poistke“ na prvom mieste v skutočnosti nedáva zmysel. Dozviete sa, ako funguje vyhodnocovací automat, ale aj to, že listinné formy prihlasovania nie sú úplne zrušené. Objasníme, ako sarodič dozvie o prijatí dieťaťa na strednú školu a prečo po novom odpadá potreba potvrdzovania nástupu. Zároveň odpovieme na otázku, ako postupovať v prípade, ak dieťa neprijmú na žiadnu školu, a kde nájdete informácie o jeho úspešnosti na prijímacích skúškach. Rozoberieme si aj to, či je potrebné absolvovať klasické prijímacie skúšky, ak už má žiak za sebou úspešné talentové skúšky. Na záver sa pristavíme pri rôznych špecifických situáciách a navedieme vás na miesta, kde môžete v prípade potreby hľadať pomocči radu. Martin Bezek študoval na Katedre verejnej správy a regionálneho rozvoja Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde aktuálne aj naďalej pôsobí. Počas štúdia začal pracovať pre regionálnu samosprávu. Po skončení univerzity pokračoval v práci na Odbore stratégie, regionálneho rozvoja a riadenia projektov Bratislavského samosprávneho kraja. Pôsobil naMinisterstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Aktuálne pôsobí na Sekcii informačných technológií Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a je produktovým manažérom systému ePrihlášky. O podcaste Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Showing 1–20 of 21 episodes