V ženskom rode

Denník N

Rozhovory Kataríny Strýčkovej so ženami otvorene o skúsenostiach, rozhodnutiach, stratách aj úspechoch. Vychádza každú druhú stredu.

Play

Open in

21 episodes
fortnightly
Avg 41 min
Slovak

Episodes 21

Newest Oldest Longest

All20 Unplayed20 In progress0 Played0

Counted on this page — what you have heard stays on this device, so it is not something the list can be paged by.

#215
Yesterday · 48 min
Lenka Osičková: Naša myseľ nás má udržať v bezpečí, nie urobiť šťastnými
Prečo nás silnejšie zasiahne predstava toho, čo môžeme stratiť, než toho, čo môžeme získať? Prečo sa pod tlakom niekedy ešte pevnejšie držíme svojho názoru? A nakoľko si vôbec uvedomujeme, čo všetko ovplyvňuje naše každodenné rozhodnutia? Psychologička a profesionálna vyjednávačka Lenka Osičková sa venuje psychológii rozhodovania a etickému ovplyvňovaniu. V rozhovore s Katarínou Strýčkovou vysvetľuje, prečo nie sme pri rozhodovaní takí racionálni, ako si radi myslíme, ako na nás pôsobia strach, neistota či potreba zostať verní vlastným presvedčeniam a prečo nás fakty niekedy nedokážu presvedčiť ani vtedy, keď ich máme pred sebou. V rozhovore sa dozviete viac o tom, kde sa končí legitímna snaha niekoho ovplyvniť a začína manipulácia, prečo naša myseľ reaguje na určité podnety automaticky a ako tieto mechanizmy využíva informačné prostredie a sociálne siete, a tiež o tom, či nám poznanie toho, ako sme ovplyvniteľní, môže pomôcť lepšie rozumieť vlastným rozhodnutiam, aj rozhodnutiam ľudí okolo nás.
#214
August 14 · 38 min
Simona Stískalová: Starostlivosť nie je len pomoc. Je to vzťah, ktorý mení oboch
Čo znamená starať sa o človeka, ktorý sa v závere života stane odkázaným na pomoc druhých? Takáto starostlivosť vstupuje do vzťahov, ktoré už existujú, a mení ich. Do blízkosti a lásky môže priniesť únavu, hnev či pocit viny, do dovtedajšej samostatnosti potrebu prijať pomoc a celkom dôverovať druhému. Hostkou podcastu V ženskom rode je Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií - Nezabudnutí. S Katarínou Strýčkovou sa rozprávajú o starostlivosti ako o vzťahu, o dôstojnosti a zraniteľnosti človeka, ale aj o tom, čo dlhodobá starostlivosť prináša do života celej rodiny. Osobitnú podobu dostávajú tieto otázky v závere života. „Paliatíva je v prvom rade o živote v jeho najzraniteľnejšej fáze,“ hovorí v rozhovore Stískalová. Rozprávajú sa preto aj o možnosti zostať doma s podporou mobilného hospicu, a tiež o deťoch, ktoré sú súčasťou rodinnej skúsenosti s vážnou chorobou a zomieraním. Ako s nimi o smrti blízkeho človeka hovoriť? Kedy ich v snahe chrániť pripravujeme o možnosť porozumieť tomu, čo sa v ich rodine deje? Rozhovor napokon smeruje aj k nám samým: k prijímaniu pomoci a strate samostatnosti, ale aj k tomu, prečo má zmysel hovoriť s najbližšími o vlastných predstavách a želaniach na záver života ešte v čase, keď o nich môžeme hovoriť pokojne a sami za seba.
#213
July 24 · 36 min
Sylva Fischerová: Odysea sa nekončí návratom domov
Prečo Homér začína Odyseu príbehom syna, a nie samotného Odysea? Je Penelopa len symbolom vernosti? A čo vlastne znamená návrat domov, ak sa za dvadsať rokov zmení človek aj svet okolo neho? Klasická filologička, spisovateľka a pedagogička Karlovej univerzity v Prahe Sylva Fischerová ukazuje Homérovu Odyseu ako živý príbeh o vojne, dospievaní, návratoch, identite aj o schopnosti rozpoznávať - ľudí, situácie, vlastné hranice aj seba samých. Nová epizóda V ženskom rode Kataríny Strýčkovej je pozvaním znovu objaviť jednu z najstarších kníh západnej civilizácie ako príbeh, ktorý dodnes kladie otázky, na ktoré neexistujú jednoduché odpovede.
#212
July 8 · 41 min
Martina Dubovcová: Deti dnes vedia pomenovať, čo cítia. Najviac potrebujú, aby sme ich naozaj počúvali
Deti dnes častejšie hovoria o tom, čo prežívajú – pomenúvajú úzkosť, smútok či tlak. Neznamená to, že zvládajú menej, ale že svoje prežívanie dokážu presnejšie vyjadriť. Hlavná sestra detského psychiatrického stacionára v Martine Martina Dubovcová v rozhovore s Katarínou Strýčkovou vysvetľuje, čo sa u detí mení, čo si rodičia často všimnú neskoro a aké signály by nemali prehliadnuť. Hovorí aj o tom, prečo je pre dieťa kľúčová plná pozornosť rodiča – nie prítomnosť „popri mobile“, ale skutočný záujem o to, čo dieťa prežíva. Rozhovor sa dotýka aj momentu, keď je už dôležité vyhľadať odbornú pomoc, a toho, akú úlohu zohráva prostredie, v ktorom sa liečba odohráva – prečo záleží na tom, aby bolo pokojné, dôstojné a bezpečné pre deti aj zdravotný personál.
#211
June 19 · 40 min
Alžbeta Tvrdá: Dlho som sa snažila byť bezproblémová. Až neskôr som pochopila, čo ma to stojí
Spoľahlivosť, zodpovednosť a potreba byť „bezproblémová“ - aj také sú pocity sklenených detí, zdravých súrodencov detí so zdravotným znevýhodnením. Alžbeta Tvrdá vyrastala v rodine, kde bolo prirodzené nepridávať rodičom ďalšie starosti a fungovať samostatne. O svojej skúsenosti dlhé roky nepremýšľala. Naplno sa k nej vrátila až ako dospelá žena - pri vlastnom materstve. Dnes má päť detí a otvorene hovorí o tom, ako ju táto životná skúsenosť formovala: v očakávaniach, ktoré na seba kládla, v pocite zodpovednosti aj v tom, prečo bolo pre ňu také ťažké požiadať o pomoc. V rozhovore s Katarínou Strýčkovou opisuje aj moment, keď sa jej život zastavil totálnym fyzickým aj psychickým vyčerpaním - a prečo práve to bol bod, od ktorého začala veci meniť. Dnes stojí za komunitným centrom v Bytči, ktoré mesačne navštívia stovky ľudí. Hovorí o tom, prečo sú vzťahy základom fungujúcej komunity, čo znamená cítiť sa „videná“ a prečo považuje za najväčší úspech dovoliť si byť taká, aká je. Rozhovor o materstve, únave a o tom, čo sa zmení, keď človek prestane skúšať všetko zvládnuť sám.
#210
June 4 · 50 min
Nikola Richterová: Len štvrtina ľudí na Slovensku dôveruje ostatným. Súdržná spoločnosť sa ale bez dôvery nezaobíde
Dôvera sa na Slovensku spomína často, menej sa však analyzuje ako reálny faktor, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. Dáta dlhodobo ukazujú, že väčšina ľudí nedôveruje neznámym a k odlišnosti pristupuje skôr s obavou než so zvedavosťou – len približne štvrtina ľudí si myslí, že väčšine ľudí sa dá dôverovať. Nejde pritom len o medziľudské vzťahy. Miera dôvery sa premieta do toho, ako fungujú inštitúcie, či sa dodržiavajú pravidlá a do akej miery sú ľudia ochotní spolupracovať aj mimo svojho najbližšieho okolia. V rozhovore s Katarínou Strýčkovou hovorí Nikola Richterová z DEKK Inštitútu o tom, čo nám nové dáta o dôvere na Slovensku skutočne ukazujú, prečo si ľudia vytvárajú „náhradné“ systémy istoty a čo sa deje v spoločnosti, kde sa dôvera vytráca. Rozhovor sa dotýka aj otázky, či má dôvera súvis s tým, či ľudia cítia, že sú súčasťou niečoho spoločného – a čo to znamená pre ich vzťah ku krajine.
#209
May 21 · 26 min
Ruslana Danilkina: Najťažšie nie je prísť o nohu, ale žiť ďalej
Ruslana Danilkina mala osemnásť rokov, keď po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 dobrovoľne vstúpila do armády. V devätnástich utrpela zranenie, pre ktoré prišla o nohu. „Po celý čas som bola pri vedomí – až kým ma nepoložili na operačný stôl. Nekričala som, nepýtala som sa, prečo sa to stalo práve mne,“ hovorí v rozhovore s Katarínou Strýčkovou. „Môj inštinkt prežitia fungoval po celý čas rýchlejšie, než moja myseľ stíhala spracovať strach.“ Obavy zo smrti však prichádzali v iných momentoch. „Je to ako otvoriť zásuvku nočného stolíka – a zakaždým tam nájsť strach, ktorý tam stále leží.“ Ruslana je dnes vojnová veteránka a pracuje ako konzultantka v rehabilitačnom centre Superhumans vo Ľvive. V tejto epizóde zaznie rozhovor v plnom znení – načítaný autorkou podcastu v podobe, v akej vznikol.
#208
April 25 · 24 min
Ľubica Škvarnová: Musela som prijať, že môj život nebude taký, aký som si predstavovala
Aké je vyrastať s vedomím, že vaše telo nefunguje tak ako u ostatných detí – a zároveň s nádejou, že sa to raz zmení? V rozhovore s Ľubicou Škvarnovou, ktorá žije s detskou mozgovou obrnou a pohybuje sa na vozíku, sa Katarína Strýčková vracia k jej detstvu, ktoré výrazne ovplyvnilo aj rozhodnutie rodičov poslať ju na internátnu školu pre deti so zdravotným znevýhodnením. Šesť rokov strávila mimo rodiny, v prostredí, ktoré bolo v tom čase považované za bežné riešenie, no pre ňu znamenalo odlúčenie, s ktorým sa vyrovnáva dodnes. Ľubica spomína aj na príchod domov, ktorý jej nepriniesol návrat k bežnému životu, ale pocit izolácie a samoty. Hovorí o dospievaní, túžbe po vzťahu a rodine a o postupnom prehodnocovaní predstáv o vlastnej budúcnosti.
#207
April 9 · 42 min
Monika Fričová: Systém nepočíta s tým, že rodičia detí so zdravotným znevýhodnením niekedy nevládzu
Rodiny detí so zdravotným znevýhodnením dlhodobo fungujú v systéme, ktorý na ich realitu nie je pripravený. Z dát, ktoré zozbierala Platforma rodín vyplýva, že drvivá väčšina rodičov nemá dostatok oddychu a výrazná časť hovorí o zhoršenom fyzickom aj duševnom zdraví. V prevažnej miere sa o deti starajú matky – často popri zabezpečovaní chodu domácnosti alebo po rozpade rodiny samy. V rozhovore s Monikou Fričovou sa tieto čísla prepájajú s konkrétnou skúsenosťou. S tým, čo znamená dlhodobá starostlivosť v praxi, kde dnes systém zlyháva a čo by sa muselo zmeniť, aby rodiny nemuseli fungovať na hrane vlastných síl. Katarína Strýčková sa s Monikou Fričovou rozpráva aj o tom, prečo sa o tejto téme stále hovorí skôr cez jednotlivé príbehy než ako o systémovom probléme.
#206
March 25 · 29 min
Barbora Mistríková: Talent rómskym deťom nechýba, chýbajú im vhodné podmienky
Iba talent nestačí. Rozhodujúce je prajné prostredie, podpora a človek, ktorý dieťaťu povie: „Ty na to máš.“ Barbora Mistríková zo združenia Divé maky hovorí o tom, prečo sa veľká časť talentu rómskych detí na Slovensku nerozvinie – nie preto, že by chýbal, ale preto, že nemajú podmienky, stabilitu ani príležitosti uspieť. Rozprávame sa o tom, ako sa talent dá rozpoznať aj tam, kde nie je na prvý pohľad viditeľný, prečo je kľúčový vzťah s mentorom a čo všetko rozhoduje o tom, či dieťa svoj potenciál napokon využije. Hovoríme aj o tom, prečo školský systém na Slovensku stále nedokáže zohľadniť rozdielne štartovacie čiary detí – a prečo na tom v konečnom dôsledku stráca celá naša spoločnosť.
#205
March 12 · 41 min
Kristína Maková: Komunity sa menia, keď ľudia prestanú veriť, že nič nezmôžu
Kristína Maková pracuje v Centre komunitného organizovania v Banskej Bystrici a venuje sa práci s ľuďmi v komunitách - najmä s mladými rómskymi dievčatami. V rozhovore hovorí o tom, čo v praxi znamená komunitné organizovanie a prečo nejde len o pomoc, ale o spôsob, ako ľudia získavajú dôveru vo vlastné schopnosti meniť svoje okolie a rozvíjať sa. Rozprávame sa nielen o opakovanej generačnej chudobe, o bariérach, ktoré spoločnosť často nevidí, ale aj o tom, prečo je dôležité vychovávať silných a odvážnych lídrov a líderky priamo v komunitách. Kristína otvorene hovorí aj o rómskom feminizme a o tom, prečo je pre mladé rómske ženy dôležité, aby dokázali hovoriť za seba a niesť zodpovednosť za svoj život aj za svoje okolie. „Ľudia sú ako lentilky,“ hovorí v rozhovore. „Na povrchu môžu byť rôznofarební, ale vo vnútri sú všetci rovnakí.“
#204
February 26 · 40 min
Mária Látalová: Starostlivosť má svoju cenu. Otázkou je, kto ju nakoniec zaplatí
Mária Látalová pracovala ako dobrovoľníčka v hospici a dlhodobo sa pohybuje medzi profesionálmi v pomáhajúcich profesiách na konci ľudského života. Aj vďaka mame lekárke sa naučila nebáť nemocničného prostredia či rozhovorov o smrti. Rozprávame sa o jej pracovných skúsenostiach z hospicu a nemocníc, o rodinách, pacientoch a predovšetkým o systéme, ktorý stojí na málo viditeľnej, trpezlivej práci jednotlivcov – veľmi často žien. Hovoríme o tom, čo s človekom robí dlhodobý kontakt s utrpením a prečo sa ľudia v pomáhajúcich profesiách učia o vlastnú psychickú kondíciu starať niekedy až príliš neskoro. V rozhovore zaznieva úprimná úcta a vďačnosť voči tým, ktorí sa rozhodli starať o druhých, a bez ktorých obetavosti by bol náš svet menej ľudský.
#203
February 11 · 49 min
Kamila Krkošová: Umelá inteligencia netvorí umenie. Za umením je vždy človek
Reštaurátorka, ilustrátorka a storyboardistka Kamila Krkošová strávila roky obnovovaním historických malieb a kreslením storboardov pre film a reklamu. Dnes sleduje, ako túto časť kreatívnej práce čoraz rýchlejšie nahrádzajú výstupy umelej inteligencie. Rozprávame sa o tom, ako AI v kreatíve funguje a kde vedie hranica medzi generovaním zdanlivo dokonalých obrázkov a skutočnou umeleckou tvorbou. Premýšľame aj o tom, ako sa dá umením pestovať vnímavosť a vkus, prečo od neho očakávame ľudskú skúsenosť a prečo je dôležité, aby najmä deti vedeli umenie nielen konzumovať, ale aj tvoriť.
#202
February 1 · 42 min
Radana Deščíková: Spoločenské dobro nemôže stáť len na osobnom nasadení jednotlivcov
Skúsená manažérka Radana Deščíková sa dlhodobo venuje prepájaniu súkromného a neziskového sektora. Pomáha firmám nastavovať ich stratégie spoločenskej zodpovednosti tak, aby podporovali občianske iniciatívy, komunity a ľudí tam, kde je to skutočne potrebné. V rozhovore opisuje nielen to, ako vznikajú zmysluplné projekty a prečo je spoločenská zodpovednosť firiem dôležitá pre odolnosť celej spoločnosti. Diskutujeme aj o tom, čo to vlastne spoločenské dobro je a ako súvisí s vlastenectvom, prečo sa nedá postaviť len na charite, osobnej empatii a dobrovoľnej práci niekoľkých ľudí, a tiež o tom, ako sa dá každý deň urobiť niečo dobré pre iných, aby sa atmosféra v krajine mohla začať meniť k lepšiemu.
#201
January 16 · 10 min
Katarína Strýčková: Od počúvania k porozumeniu
V prvej epizóde roku 2026 sa autorka podcastu V ženskom rode Katarína Strýčková zamýšľa nad tým, čo dnes ľuďom prinášajú silné ženské príbehy. Pripomína nároky, ktoré si vyžaduje aktívne počúvanie, aj dôvody, prečo samotné počúvanie niekedy prestáva stačiť. O ženskej skúsenosti hovorí nie ako o téme, ale ako o zdroji porozumenia spoločnosti, v ktorej žijeme. Vracia sa k situáciám a skúsenostiam svojich hostiek, ktoré sa v rozhovoroch V ženskom rode objavovali ešte skôr, než sa stali verejnými témami. Tento diel otvára novú etapu podcastu – posun od zbierania príbehov k uvažovaniu a interpretácii.
#200
Dec 31, 2025 · 53 min
Marcela Fuknová: Mať silný novinársky príbeh niekedy na zverejnenie nestačí
V poslednom diele roka a v jubilejnej 260. epizóde sa rozprávam s novinárkou a autorkou úspešného podcastu o zdraví Marcelou Fuknovou. Hovoríme o tom, prečo ľudí zaujímajú príbehy, aké je ich miesto v médiách a kde sú hranice novinárskej zvedavosti. Hovoríme o počúvaní ako profesionálnej aj ľudskej zručnosti, o práci s príbehmi pacientov aj lekárov, o situáciách, kedy príbeh pomáha, a kedy ho radšej treba nechať nezverejnený. Dotýkame sa aj jej osobnej skúsenosti so stratou a toho, ako takéto zážitky menia citlivosť novinárky/ra. Posledná epizóda roku 2025 je zamyslením nad tým, čo si z jedného roka odnášame do ďalšieho a pripomienkou, že aj obyčajné rozhovory môžu byť výnimočné – ak v nich necháme priestor pre človeka.
#199
Dec 17, 2025 · 54 min
Senta Čermáková: Budúcnosť patrí ženám, ktoré sa neboja byť zvedavé
Senta Čermáková patrí k najvýraznejším českým líderkám v technológiách. Po rokoch vo vedení globálnych firiem dnes pôsobí v neziskovej organizácii Czechitas, kde podporuje ženy v digitálnych zručnostiach a v odvahe meniť kariéru. V rozhovore hovoríme o nenápadných momentoch, ktoré môžu určiť smer nášho života, o rýchlosti technologických zmien a o tom, prečo je zvedavosť často dôležitejšia než talent. Prirodzene sa dostávame aj k mladým ženám z Gen Z – k ich autentickosti a sile, ale aj k stereotypným očakávaniam, ktoré ich napriek modernému svetu stále brzdia.
#198
Dec 4, 2025 · 54 min
Bára Stárek: Demokracia potrebuje rituály, emócie a spoločné príbehy
Bára Stárek je výkonnou riaditeľkou iniciatívy Díky, že můžem, ktorá sa pod jej vedením posunula zo študentského spolku na výraznú občiansku platformu v Česku. Vniesla do nej energiu mladých a schopnosť otvárať témy, ktoré dnes formujú verejný priestor — slobodu, demokraciu, klimatickú zmenu či dezinformácie. V rozhovore hovoríme o tom, ako mladí premýšľajú o svete, prečo ich často podceňujeme, a prečo sa demokracia nezaobíde bez rituálov a spoločných príbehov. Dotýkame sa aj toho, aké je viesť organizáciu ako mladá žena, čeliť útokom či stereotypom a čo pre ňu znamená feminizmus.
#197
Nov 21, 2025 · 48 min
Olga Rudnieva: Z traumy sa nerodí slabosť — práve v nej ľudia často objavia svoju superschopnosť
Ľudia, ktorí v dôsledku vojny prišli o končatinu alebo utrpeli inú ťažkú traumu, nie sú definovaní tým, čo stratili. Ich život pokračuje – inak, ale s obrovskou silou, odhodlaním a schopnosťou znovu si vybudovať bezpečie, vzťahy aj radosť. Riaditeľka ukrajinského Superhumans Center Olga Rudnieva hovorí o tom, čo všetko prežívajú ľudia, ktorých zasiahla ruská vojna proti Ukrajine, aké psychické aj fyzické dôsledky si nesú, a čo potrebujú, aby mohli žiť dôstojne a naplno. A rozpráva aj o sebe: prečo sa rozhodla venovať celý život pomoci druhým, čo ju naučili príbehy zranených detí, žien a mužov, a kde sama hľadá nádej v čase, keď jej krajina stále trpí.
#14
Nov 5, 2025 · 44 min
Jaroslava Ďurdiaková Babková: Muži a ženy majú rovnaké mozgy, no ich odlišné fungovanie ovplyvňuje testosterón
Testosterón sa často opisuje ako „mužský hormón“. V skutočnosti však ovplyvňuje každého z nás – ženy aj mužov – od prenatálneho vývinu až po dospelosť. Formuje naše myslenie, správanie, schopnosť riskovať aj spôsob, akým reagujeme na stres. S genetičkou Jaroslavou Ďurdiakovou Babkovou z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského sa rozprávame o tom, ako testosterón vplýva na činnosť mozgu, prečo sú si muži a ženy rovní, hoci nie sú biologicky rovnakí, a prečo by sme sa o našich biologických rozdieloch nemali báť hovoriť – ak im chceme lepšie rozumieť, vedieť rozvíjať naše schopnosti a naplno využiť rozmanitosť, ktorú prinášajú.

Showing 1–20 of 21 episodes