Ulicami Bratislavy

27. Dunaj je krutý, ale je to láska. Príbehy bratislavských lodníkov

Vráťte sa s nami do čias, keď na Dunaji fungoval čulý dopravný ruch. Bratislava mala viacero lodníkov, ktorí svoj život obetovali tomuto veľtoku. Kapitán Ladislav Cigánek a loďmajster Juraj Bohunský nám prezradili, ako vyzeral život na lodiach, po ktorých sa plavili Dunajom. Rozprávali sme sa aj o tom, ako vyzerala rieka v Bratislave ešte predtým, ako ju zregulovali a tiež o časoch, keď sa ľudia mohli odviezť po Propeleri na petržalskú stranu. Rozhovor sme nahrávali v Múzeu dopravy v Bratislave. Zašli sme aj do Zimného prístavu, kde sa dá pozrieť na remorkér Šturec, ale aj na loď Meteor.

26. Zmestí sa do koruny na Dóme trabant alebo koč?

Prešlo už 285 rokov, odkedy v Dóme sv. Martina korunovali za uhorskú kráľovnú Máriu Teréziu. S otcom biskupom Jozefom Haľkom sme sa rozprávali nielen o tom, ako vyzerala katedrála počas jej korunovácie, ale aj o histórii stavby, ktorá je jednou z dominánt Bratislavy. Dozvedeli sme sa, či sa naozaj zmestí do koruny na veži Dómu trabant či iné auto, ako to zvyknú hovoriť turistickí sprievodcovia. Nazreli sme aj do krypty, kde je pochovaný napríklad Jozef Ignác Bajza. Vitráže v chráme sú podpísané sponzormi. Aké symboly v sebe ukrýva chrám? Prečo je socha sv. Martina umiestnená na bočnej strane? A ako vyzeral tzv. vojnový oltár, kam sa chodili ženy modliť za svojich mužov na fronte? Vypočujte si našu rozhlasovú prehliadku Dómu sv. Martina.

25. Bratislava v 90-tkach. Ovládali ju mafiánske skupiny?

Sýkorovci, takáčovci, piťovci a ďalší. Známe zločinecké skupiny pôsobiace v hlavnom meste. Ako celé Slovensko, ani Bratislava nebola v 90. rokoch pokojná. Aké boli vzťahy medzi zločineckými skupinami, kde sa stretávali a ako ovplyvnili život v hlavnom meste? To nám porozprával novinár z portálu Aktuality.sk Ján Petrovič, ktorý podrobne mapoval toto obdobie. Vyšla mu tiež kniha s názvom Slovenská mafia: Príbehy písané krvou. Pozrieme sa na to, ako si tieto skupiny „delili“ časti Bratislavy, v ktorých hoteloch a zariadeniach sa stretávali a kde viacerí predstavitelia podsvetia zomreli - často desivo - rozstrieľali ich alebo im nastražili výbušniny. Takéto tragédie sa udiali na Zlatých Pieskoch, pred jedným z ružinovských hotelov aj na Štefanovičovej ulici. V úvode nášho rozhovoru sa pozrieme na to, ako sa krátko po páde režimu začalo dariť organizovanému zločinu, prečo boli policajti bezmocní a ako sa nakoniec brutálna éra podsvetia skončila. Rozprávali sme sa aj o Jánovej práci, o tom, ako pokrýval tieto udalosti spolu s ďalšími novinárskymi kolegami.

24. Ako sa podarilo zachrániť historické cintoríny v Bratislave?

Viaceré cintoríny v hlavnom meste sú miestom pokoja a oddychu od rušných ulíc. Cintorín pri Kozej bráne, židovský neologický, Mikulášsky či Ondrejský cintorín. Práve tieto chcela v 80. rokoch vtedajšia moc prakticky zlikvidovať a premeniť ich na parky či zábavné priestory. S ochranárom Mikulášom Hubom sme sa rozprávali o príbehu záchrany cintorínov a o ich historickej hodnote. Hovorili sme aj o zaniknutých a novovzniknutých cintorínoch, o výnimočnej architektúre bratislavského krematória aj o tom, kde sú pochované významné osobnosti ako Alfréd Wetzler, Michal Kováč či Ondrej Nepela.

• Transcript

23. Vedia toho viac ako my? Turisti v Bratislave

Na chvíľu buďme turistami vo vlastnom meste. Čo nové môžeme objaviť, ak sa vyberieme do ulíc Bratislavy s turistickým sprievodcom? To nám prezradí náš overený hosť Roman Delikát, ktorý je miestnym sprievodcom. Rozprávali sme sa o typických trasách, ktorými chodia turisti na prehliadkach, ako sa správajú a odkiaľ k nám najčastejšie chodia. Pri akej dominante sú zaručene všetci turisti fascinovaní? Na čo sa najviac pýtajú? Vďaka turistickej prehliadke sa dozviete príbeh Čumila, bratislavského Korza, ale aj o legendách spojených so Starou radnicou.

• Transcript

22. Prior a Kyjev. Ikonická dvojica z travertínu

Obchodný dom Prior na Kamennom námestí a priľahlá budova hotela Kyjev sa stali v minulom roku národnou kultúrnou pamiatkou. Čo to znamená pre budúcnosť týchto stavieb? Pýtali sme sa historika architektúry z SAV Petra Szalaya. Prior otvorili v roku 1968, celý komplex obchodného domu a hotela o desať rokov neskôr. Pre nápor ľudí povolali aj armádu, ktorá regulovala vstup ľudí. V Priore rátali pôvodne aj s predajňou škodoviek. Ikonickú zvonkohru vytvorili pôvodne pre výstavu Expo v Montreali v roku 1967, kde aj bola odprezentovaná. Hotel Kyjev bol výnimočný svojím atypickým riešením dizajnu aj v izbách. Ako vyzerá teraz jeho interiér? Súčasťou hotela bol aj nočný klub Luna bar, ktorý funguje aj v súčasnosti.

• Transcript

21. Zemetrasenia a Bratislava. Máme sa ich báť?

Bratislavčania vo februári pocítili otrasy zo zemetrasenia. Jeho epicentrum bolo pri Šamoríne. Rozhodli sme sa preto pozrieť na to, či sme aj v minulosti mali v hlavnom meste silnejšie zemetrasenia. So seizmologičkou Luciou Fojtíkovou z Ústavu vied o Zemi SAV sme sa rozprávali aj o tom, že v okolí hlavného mesta sú viaceré tzv. ohniskové zóny. Pocítiť otrasy môžeme aj z Rakúska. Za čias Márie Terézie sme zažili naozaj silné zemetrasenie. Lucia Fojtíková nám opísala prácu seizmológov na Slovensku, ale aj to, ako sa pred zemetrasením chrániť. Prezradila tiež, ako vyzerá seizmická stanica, ktorá sa nachádza na Železnej studničke.

• Transcript

20. Fontána pre Zuzanu, Rabaka, Peacemaker. Bratislava ako filmová kulisa

Poďme sa na Bratislavu pozrieť spoza filmových reflektorov. Aké legendárne filmy vznikli v hlavnom meste? Kde sa nachádza Fontána pre Zuzanu? Prečo skončili filmové štúdiá na Kolibe? O lokáciách, kde sa nakrúcali naše, ale aj zahraničné produkcie, sme sa rozprávali s filmovým kritikom Petrom Konečným. Slnko v sieti, Šťastie príde v nedeľu, či Skalní v ofsajde. Ide o filmy, ktoré sú bedekrom starej Bratislavy. Môžeme v nich vidieť, ako sa zmenili ulice hlavného mesta. Pozrieme sa aj na Bambuľku alebo film Rabaka, ktorý hovorí o skupine Elán. Bratislavu si vybrali aj filmári, ktorí chceli stvárniť Viedeň, Sarajevo, či dokonca New York. Snímku Peacemaker tu prišla natáčať Nicole Kidman a George Clooney. Pozrieme sa aj na to, ako Bratislavu stvárnili filmári v "brakových" snímkach.

• Transcript

19. Rozhlas má dve pyramídy aj výnimočné koncertné štúdio

Mala byť súčasťou pešej promenády od hlavnej stanice po Dunaj. Stavebne má 14 poschodí. Do veľkej pyramídy je včlenená ešte jedna menšia pyramída. Vďaka tomu má jej interiér veľkorysý priestor pre tzv. vnútorné terasy. Budova skrýva aj veľké koncertné štúdio, ktoré je odpružené a vyplnené tlmiacimi materiálmi. V štúdiu sa nachádza veľký orgán s vyše 6300 píšťalami. Stavba storočia, národná kultúrna pamiatka, prvá budova s oceľovou konštrukciou. Obrátená pyramída. To je budova Slovenského rozhlasu, ktorá bola projektovaná v 60. rokoch, no vysielať sa v nej začalo až v roku 1985. O tom, čo ukrýva, kde inde mohla stáť, alebo aj to, kde vysielal rozhlas po auguste 1968, sme sa rozprávali s dlhoročným pracovníkom rozhlasu Ľubošom Kasalom. Vysvetlil nám tiež, ako sa kedysi nahrávali rozhlasové hry.

• Transcript

18. Hubert, Palugyay, Scherz. Ako ovplyvnili meštianske rodiny Bratislavu?

Scherz, Hubert, Albrecht, Haeberle, Palugyay... Tieto mená rezonujú medzi Bratislavčanmi. Poznáme kaviareň Scherz, šumivé víno Hubert alebo Palugyayov palác. Ide však o meštianske rodiny, ktoré formovali podobu Prešporku na prelome 19. a 20. storočia. Súkromnému i profesijnému životu rodín sa venuje výstava v Múzeu mesta Bratislavy. Navštívili sme ju a spolu s kurátorom Štefanom Hrivňákom sme sa rozprávali aj o osude týchto rodín. Do úspešných príbehov rodín zasiahol rozpad monarchie, hospodárska kríza aj arizácia či nútené vysťahovanie.

• Transcript

17. Divadlá v uliciach, Wärmlich, žabie stehienka. Aké boli Vianoce v Prešporku?

S etnologičkou a rodenou Bratislavčankou Katarínou Nádaskou sme sa prešli od adventu až po Silvester v starom Prešporku. Už počas adventu sa prešporské gazdinky chystali na Štedrý deň. Na trhoch našli špeciálne produkty i koreniny. Vianočné trhy, ako ich poznáme dnes, prišli až v 90. rokoch. Počas adventu sa chodilo na roráty a mladé gazdinky piekli aj prešporské bajgle - bratislavské rožky. Štedrú večeru ohlasovali výstrelom z tzv. mažiara, jej čas sa menil. Ryby boli obľúbeným jedlom nielen počas Vianoc, keďže Dunaj ponúkal bohaté množstvo ich druhov. V 16. storočí bol súčasťou Štedrej večere aj delikátne pečený bobrí chvost, ondatrine líčka na víne či vydrie stehienka na pive. V tomto období, keď ešte neboli pevné mosty, chodili furmani s konskými povozmi počas vianočnej noci po zamrznutom Dunaji a takto sa nechal odviezť aj starosta. Zvianočnievalo sa aj na Železnej studničke. Pozreli sme sa aj na obdobie socializmu, keď sa Vianoce premenovali na sviatky pokoja a mieru a za deťmi chodil Dedo Mráz. Ako vyzerali prešporské ulice počas Vianoc? Kde sa hrávali betlehemské hry a kde sa konali veselice? A ako sa pripravoval typický nápoj Wärmlich? Vypočujte si vianočné vydanie podcastu Ulicami Bratislavy.

• Transcript

16. Sporiteľne v Prešporku sídlili v palácoch. Kde sme mali Wall Street?

Bankovníctvo má v Bratislave bohatú históriu. Prvé sporiteľne stáli zväčša na trati prvej električky. V januári 1842 začal fungovať "prvý peňažný ústav" - Prešporská sporiteľňa. Sídlila na dnešnej Laurinskej ulici. Banky mali sídla často v palácoch s bohatou architektúrou. Uhorská Eskomptná a zmenárenská banka si dala postaviť svoje reprezentatívne sídlo na Hlavnom námestí v secesnom štýle. Tatra banka sídlila v budove dnešného ministerstva kultúry. Treba tiež spomenúť budovu Mestskej sporiteľne na Námestí SNP od architekta Juraja Tvarožka. O príbehoch bratislavských bánk sme sa rozprávali s miestnym sprievodcom Romanom Delikátom. Prezradil nám, kde sme mohli nájsť prešporskú "Wall street", ako vyzerali prvé bankovky a kde stál prvý bankomat na území Československa. Typickým znakom sporiteľní bola včela alebo úľ ako symboly pracovitosti.

• Transcript

15. Bohémsky život v kaviarňach. Kde sa zašívali umelci?

Reduta bar, Berlinka, Grandka či Astória. V poháriku naliaty absint, čerstvá káva a noviny. V ruchu kaviarne sa práve zišli mladí začínajúci spisovatelia či maliari. Bohémsky štýl života zažil boom v medzivojnovej Bratislave po roku 1920. Celé dni trávili v kaviarňach, baroch a viechach a tvorili. Dôležitým predstaviteľom bol napríklad Jozef Tido Gašpar. Typický bol svojou vychádzkovou paličkou a živým kvetom v klope saka. Stretnúť sme mohli aj Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu, Janka Jesenského, Mila Urbana, ale aj Zuzku Zgurišku. Vyberte sa s nami na prechádzku kaviarňami medzivojnovej Bratislavy. Sprevádza nás opäť náš kamarát Dodo - historik Jozef Píry. Zistíme, kto to vlastne bol bohém, kam najradšej chodil, a tiež, ako v tom čase fungovali kaviarne, bary a viechy. Pozrieme sa aj na to, aké kávy sa podávali a že obľúbená bola aj lodná kaviareň Boon.

• Transcript

14. Prešporok - Pozsony - Pressburg. Život v trojjazyčnej Bratislave

V medzivojnovom období sa dalo v Bratislave bežne dohovoriť okrem slovenčiny aj po maďarsky a nemecky. Mali sme trojjazyčné názvy ulíc a tri úradné jazyky. Všetko zmenila druhá svetová vojna. Po jej konci násilne vyhnali Nemcov i Maďarov, nehovoriac o odsune židovských obyvateľov. Známa anekdota hovorí, že Bratislava bývala ráno slovenská, na obed maďarská a večer nemecká. Či to bolo naozaj tak a ako vyzeral život v trojjazyčnom Prešporku, nám porozprávala jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská. Hovorili sme aj o pôvode názvu Bratislava, ktorý má len niečo cez 100 rokov. Dovtedy to bol Prešporok, oficiálne po latinsky Possonium. Nechýbalo veľa a mohli sme sa volať aj Wilsonovo mesto. "Starí prešporáci" zvykli rozprávať aj tak, že do slovenskej vety použili maďarské a nemecké výrazy. Dostali sme sa aj k typickým prešporácky výrazom, ako je auzlág, pišinger či štácija. Pýtali sme sa tiež, či aj dnes existuje typický "blavácky" dialekt.

• Transcript

13. Barbora kradla v Dóme, za to ju popravili. Stredoveké krimi

Píše sa 15. storočie, keď zlodejku Barboru pristihli, ako kradla v Dóme sv. Martina milodary aj rúcha. Za to ju popravili, pravdepodobne ju vo vreci hodili do Dunaja. Krádež sa totiž v stredoveku trestala prísne, bežné bolo obesenie. O stredovekých deliktoch na území Bratislavy sme sa rozprávali s historikom SAV Martinom Štefánikom. Poslúžila nám k tomu prvá súdna kniha Bratislavy s názvom Aechtbuch z rokov 1435 až 1519. Je to najdôležitejší prameň pre dejiny kriminality v stredovekej Bratislave. Dozvedáme sa z nej, že ku kriminalite najčastejšie dochádzalo na predmestí Bratislavy a aj to, že časté boli lúpežné vraždy. Za tie sa lámalo v kolese. Aj kati boli náchylní k zločinom. V rovnaký deň, aký zabili Barboru, prišiel o život aj bratislavský kat. Popraviť ho prišiel kat z Viedne.

• Transcript

12. Kam väčšina Bratislavčanov nezájde? Život na intrákoch

Najstarší dodnes fungujúci vysokoškolský internát je na Svoradovej ulici. Ďalší intrák v čase jeho výstavby prišiel navštíviť aj vtedajší prezident Jozef Tiso. Átriové domky v Mlynskej doline sú dielom Vladimíra Dedečka. Špecifickú architektúru má aj intrák nazývaný ľudovo Kukurica, bohaté výtvarné diela skrýva Družba. A vedeli ste, že chátrajúcu ruinu Bratislavského hradu chceli svojho času zbúrať a postaviť na hradnom kopci tzv. univerzitný palác? Roztrúsené mesto v meste. Tak sa dajú nazvať intráky v Bratislave. Majú zaujímavú históriu, mnohé z nich sú architektonickým skvostom. Bratislavčania však nemajú dôvod ich navštíviť. Preto sme sa do nich vybrali my s našim kamarátom Dodom - Jozefom Pírym. Dodo je historik, ktorý prednáša na Univerzite Komenského aj o vysokoškolskom živote v Bratislave.

• Transcript

11. Lákavý symbol pre štúrovcov, nacistov i komunistov - Devín

Devín, to je dokonalý prierez dejepisu. Od doby kamennej, cez Rimanov, Slovanov až po Napoleona, štúrovcov, Tretiu ríšu a komunizmus. Je to nielen hrad, ale aj významná archeologická a prírodná lokalita. Napoleon síce vyhodil honosný hrad do vzduchu, no chcel postaviť aj most cez Dunaj. To sa mu však nepodarilo. Prvýkrát sa spomína územie Devína v roku 864 ako Dowina, čo znamená dievča - ako slovanský symbol. Jeho strategickú polohu a historický význam využívali viaceré režimy. Keď sa stal Devín súčasťou nemeckej Tretej ríše, na vrchu sa vypínal hákový kríž. Nacisti tu začali stavať amfiteáter, ktorý sa využíval aj za socializmu. Vtedy sa však stal Devín aj hranicou železnej opony. Dalo sa navštíviť hrad počas tohto obdobia? A dostali sa vôbec na Devín vierozvestcovia Cyril a Metod? Prečo sem prišli na legendárnu vychádzku štúrovci? Odpovedali nám naši dvaja hostia - vedúci hradu Milan Zálešák a správkyňa hradu Petra Palíková Kohútová.

• Transcript

10. Letecké katastrofy nad Bratislavou. Zlaté piesky aj Husákova žena

Čo majú spoločné Zlaté piesky, Sakrakopec nad Račou a Husákova žena? Spája ich smutný osud leteckých nešťastí. Stali sa v rokoch 1976, 1966 a 1977. Keďže vládol socializmus, snažili sa ich ututlať. A samozrejme, sú opradené mýtmi alebo konšpiračnými teóriami. Faktom však je, že tragédii sa tesne vyhol spevák Pavol Hammel, pretože do lietadla nenastúpil. V najnovšej epizóde sa rozprávame opäť s bratislavským sprievodcom Romanom Delikátom. Prezradí okolnosti pádu lietadla priamo do jazera na Zlatých pieskoch, haváriu lietadla v lese na Sakrakopci aj nehodu vrtuľníka, ktorá stála život manželky vtedajšieho československého prezidenta Gustáva Husáka Viery Husákovej. Spomenieme však aj ďalšie letecké tragédie, napríklad haváriu Milana Rastislava Štefánika len kúsok za Bratislavou.

• Transcript

9. V zbúranej synagóge boli televízne sklady, Bratislavu volali uhorský Jeruzalem

V roku 1940 mala Bratislava vyše 15.000 židovských obyvateľov, po druhej svetovej vojne už len okolo 3000. Kde stála židovská štvrť a aké boli tradície tejto komunity? Synagóga na Rybnom námestí musela ustúpiť Mostu SNP, no v čase jej zbúrania už neslúžila ako duchovné centrum, boli v nej aj televízne sklady. Prečo sa ju nepodarilo zachrániť? Bratislavu volali kedysi uhorský Jeruzalem, pamätník niekdajšieho hlavného rabína mesta Chatama Sófera je pútnickým miestom. Nachádza sa na najstaršom zachovanom židovskom cintoríne v Bratislave. Pôvodne však mal padnúť za obeť tunelu a električkovej trati. O židovskej Bratislave nám porozprával pracovník SAV Peter Salner, ktorý v minulosti pôsobil ako predseda Židovskej náboženskej obce.

• Transcript

8. Prečo bola Baštová ulica najobávanejšou?

Kapitulská ulica vznikla v 13. storočí a názov si zachovala až dodnes. To je však v Bratislave výnimkou. Ulice aj námestia sa menili podľa aktuálneho zriadenia. Dostávali pomenovania podľa toho, čo bolo práve "v móde". Tak sme mali ulicu podľa princeznej Štefánie Belgickej, neskôr Štefánikovu ulicu, za socializmu bola venovaná Obrancom mieru a dnes je opäť Štefánikovou ulicou. Ktoré ulice boli vychytené a ktoré obávané? Kde sa nachádza Firšnál alebo Sahara či Mierko? V Bratislave nájdeme len zopár ulíc pomenovaných po ženách, Mária Terézia nemá žiadnu. Kto by si zaslúžil svoju ulicu alebo námestie? Podľa čoho sa vyberajú nové názvy? A kde bola ulica pomenovaná po Adolfovi Hitlerovi? Odpovie nám miestny sprievodca a popularizátor dejín hlavného mesta Roman Delikát. Dozvieme sa aj pôvod názvov Kozia brána, Kuchajda a ďalších.

• Transcript