
Kde bola sociálka, keď deti vraždili? Za zatvorenými dverami úradov vládne chaos, na ktorý doplácajú nevinní
Dvojnásobná vražda 13-ročným dieťaťom v Staškove nebola náhoda a náhodou nebola ani podobná tragédia v Spišskej Starej Vsi. Kde bola sociálka keď jej toto uniklo? Prečo systém ochrany detí fatálne zlyháva a ako to, že i pri deťoch až príliš často víťazia násilníci? Ochrana detí a ich bezpečie nie sú pre tento štát prioritou, tvrdí sociálna poradkyňa Ida Želinská. Brutálny útok na dve maloleté dievčatá na východe Slovenska je len ďalším dielom v desivej skladačke zlyhaní štátu pri ochrane našich detí. Od nedávnej dvojnásobnej vraždy v Staškove a obdobnej tragédie v Spišskej Starej Vsi sa pritom prakticky celá verejná diskusia točí okolo chýbajúcich kamier v školách či pochybení policajtov, prípadne psychológov. Základnou otázkou však je, kde je kľúčový orgán sociálnoprávnej ochrany detí, teda povestná sociálka? Práve sociálna kuratela je totiž tá, ktorá má poznať rodinné pomery rizikových detí, riešiť prostredie, v ktorom vyrastajú a zasiahnuť skôr, než sa takéto prípady zvrhnú na fatálne tragédie. Zlyhala teda sociálka a prečo tento systém zjavne nefunguje? “V súčasnosti sa na tento štát nespoliehajme, pretože pokiaľ bude štát riešiť systém len na úrovni navyšovania počtu úradníkov, znižovania spisov či zvyšovania platov, k vyššej ochrane detí sa nedopracuje. Pýtajme sa, aké priority má slovenská sociálnoprávna ochrana detí – či je to ochrana detí a občanov pred násilím, zanedbávaním a zneužívaním, alebo sú to rodičovské spory. Pred 10 až 15 rokmi u nás prudko narástol počet rodičovských sporov. Ľudia na úradoch na to neboli vyškolení ani pripravení, zamotali sa do nich a dnes utápajú obrovské množstvo úradníckeho času v rodičovských konfliktových agendách.“ Téma dnešného podcastu so sociálnou poradkyňou Idou Želinskou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.


















