Union predali a zo všetkých strán sa ozvalo, aká je to katastrofa. Zaujímavé je, kto kričí najhlasnejšie. Podľa Rudolfa Zajaca presne tí, čo trh dvadsať rokov dusili. Zajac si k nám sadol už tretíkrát a k spojeniu Unionu a Dôvery sa vracia stále ostrejšie.
Pustili sme mu zostrih, v ktorom Marek Krajčí, Peter Stachura a Oskar Dvořák varujú pred Pentou a krížovým vlastníctvom.
Kto plače najhlasnejšie
Reakcie politikov Zajac zhŕňa jedným obrazom. „Väčšinou ide o falošné zavýjanie, alebo ak chcete, inovoval som ten pojem – o ronenie krokodílích sĺz." Slzy podľa neho ronia práve tí, čo majú Union na svedomí: „Tie najväčšie slzy ronia práve tí, ktorí sa najviac zaslúžili o to, že Union odišiel z trhu." Krajčímu pripomína jeho vlastný program: „Krajčí nemal nič lepšie na pláne ako unitárny systém, dal si ho do programového vyhlásenia Matovičovej vlády. Tak aké teraz halucinácie o konkurencii, keď on chcel jednu poisťovňu, samozrejme štátnu?"
Najväčší krížový vlastník? Štát
Krížové vlastníctvo Penty berú kritici ako hlavný problém. Zajac ho nezhadzuje, len pripomína, kto vlastní najviac. „Akosi im menej vadí, že štát je suverénne najhorší hospodár a štátne zariadenia robia suverénne najväčšie dlhy." A dodáva: „Nie preto, že sú štátne, ale preto, že to majú v DNA. Zle hospodáriť." Riešením nie je zákaz, ale kontrola: „Ja nehovorím, že krížové vlastníctvo netreba ustrážiť. Ale práve preto musíte mať veľmi dobré kontrolné mechanizmy."
Úrad, ktorý si sami zoslabili
Reč o kontrole priviedla Zajaca k Renáte Blahovej, ktorá jeho aj úrad pre dohľad skritizovala v denníku SME. „Ja som na jednej konferencii povedal, že niečo také sprosté som nevidel, a môžem to len potvrdiť." Pripomína, čo sa s úradom stalo za jej vedenia: „Úrad stratil poslednú kompetenciu dohľadu nad poisťovňami – a nestratil ju bez jej vedomia a bez jej vôle." A kde sa oslabovanie začalo: „Keď Fico v roku 2007 nezávislosť úradu odobral jednoduchým trikom – šéfa úradu už nevolil parlament, ale menovala ho vláda."
Posledný klinec
Za odchodom Unionu nevidí jeden krok, ale roky dusenia. „Podľa mňa bol posledným klincom do rakvy, a poriadne veľkým a hrdzavým, práve programová vyhláška." Jej logika je preňho popretím zmyslu poisťovní: „Keď sa štát rozhodol, že bude rozhodovať, čo kde poisťovne platia, načo sú potom poisťovne?" Ukazuje aj na dieru, ktorú nikto nezaplátal: „Nikto za dvadsať rokov nezadefinoval nárok – teda čo presne sa poisťuje."
Chcete unitárny? Zaplaťte
Tým, čo volajú po jednej štátnej poisťovni, Zajac odkazuje, nech si to nechajú stáť peniaze. „Dôveru vykúpia, ak budú mať toľko miliárd, koľko to bude stáť. Lebo Dôvera nie je za dve eurá štyridsať." O obchode nepochybuje: „Garantujem vám, že Penta ju predá, keď dostane cenu, ktorú považuje za primeranú." Namiesto boja s Pentou by radšej riešil to, čo nemocnice reálne kladie na kolená: „Platový automat spoľahlivo ničí nemocničný systém, pretože vyplácame mzdy, na ktoré nemáme, a ešte aj skracujeme pracovnú dobu."
