Knižná revue

Slovenské literárne centrum

Existuje svet, v ktorom bolesť a hlúposť hrajú druhé husle, a vládnu v ňom rozum, fantázia a vzájomné pochopenie. Svet literatúry. Ponorte sa do neho prostredníctvom rozhovorov na zaujímavé témy, esejí, a recenzií kníh najlepších slovenských autorov a autoriek. Dezert pre vaše uši každý druhý týždeň vždy v piatok.

Podcast Knižná revue pripravuje Slovenské literárne centrum, ktoré vydáva aj časopis s rovnakým názvom. Partnerom podcastu je Národné osvetové centrum. Všetko dôležité o nás a o slovenskej literatúre nájdete na www.litcentrum.sk.

Play

Open in

22 episodes
fortnightly
Avg 54 min
Slovak

Episodes 22

Newest Oldest Longest

All20 Unplayed20 In progress0 Played0

Counted on this page — what you have heard stays on this device, so it is not something the list can be paged by.

Yesterday · 49 min
Je tehotná a osamelá. Na záchode sa rozpráva s chrobákom, lebo s mužom si nemá čo povedať (Repríza)
Zbierka poviedok ⁠Kvety a klobásy⁠ (Marenčin PT, 2025) od ⁠Jany Micenkovej⁠ otvára viacero tém, medzi ktoré patria partnerské vzťahy, materstvo a tehotenstvo. Stretneme nevyspaté matky, ktoré pojedajú čipsy, a mužov, ktorí svojim ženám lezú na nervy. „U čitateľov najviac zarezonovala poviedka Denník tehotnej ženy,“ hovorí spisovateľka. „Hlavná postava je osamelá. Na záchode sa rozpráva s chrobákom, pretože s vlastným mužom si nemá čo povedať.“ Tému tehotenstva vo videopodcaste rozvíja ďalej: „Nie je nič nezvyčajné, keď má žena počas tehotenstva občas veľmi nepríjemné pocity. Som vďačná za materstvo a deti, ale chcela som poukázať na to, že mi nebolo najlepšie. Až po pôrode som si uvedomila, že to bola asi nejaká tehotenská depresia.“ Autorka, žije v Čechách a rozhovorí sa aj o tom, ako u našich susedov rezonuje slovenská literatúra: „Možno prichádza nová vlna slovenských autorov, ktorí prinútia českých čitateľov čítať aj po slovensky.“ Na záver dodáva: „Myslím si, že súčasná slovenská literatúra je v niečom odvážnejšia ako tá česká.“ Podcast ⁠Knižná revue⁠ pre vás pripravuje ⁠Slovenské literárne centrum⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
August 14 · 1 hr 2 min
Starali by sme sa o blízkych inak, keby sme im lepšie rozumeli? Beletria nám môže pomôcť
Spisovateľ Ján Púček predstavuje v podcaste svoju knihu Plánky (E.J. Publishing, 2025). Krátke príbehy o starobe, smrti a samote citlivo hovoria o človeku a jeho prežívaní. Jeden z čitateľov po dočítaní knihy povedal, že ho mrzí, že sa k nej nedostal skôr. Možno by vďaka nej lepšie rozumel mame, o ktorú sa staral na sklonku jej života. Autor vysvetľuje, že dielo vznikalo z osobnej skúsenosti: „Veci, o ktorých píšem musím mať prežité. Téma odchádzania a vädnutia mi prirodzene vstúpila do života cez moju starú mamu.“ Starostlivosť o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, rezonuje aj v rozhovore: „Umelá inteligencia nevykope priekopu na potrubie a nepostará sa o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých. Viem si predstaviť, že ak budem pri sile a kultúra už nebude potrebná, že by som raz pomáhal ľuďom, ktorí sa o seba nedokážu postarať.“ Rodák z Liptovského Mikuláša porovnáva mesto kedysi a dnes. Hovoríme aj o jeho bohatej prekladateľskej a redakčnej tvorbe, o tom, ako sa mu píše próza a ako poézia. Rozprávame sa aj o tom, čo nám môžu priniesť pochmúrnejšie dni. „Učím sa mať rád aj dni, ktoré som v mladosti nemiloval. Aj v sychravom počasí si idem zabehať do lesa. Je ľahké mať rád pekné dni, ale naučiť sa mať rád tie škaredé, aj to nás niekde môže posunúť,“ uzatvára. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
July 31 · 57 min
Totalita umlčala jednu z najčítanejších autoriek. Jej kultový román zamieri k anglickým čitateľom
Erotické scény v románe Nylonový mesiac od Jaroslavy Blažkovej, ktorý vyšiel v 60. rokoch, boli na svoju dobu skutočne pohoršujúce – aj preto, že ich napísala žena. Trpký ľúbostný príbeh rezonoval práve pre svoju otvorenosť. Dielo sa vymedzovalo voči predstave, že city a vzťahy sú menej dôležité než budovanie socializmu. Blažkovú nazývali „slovenskou Saganovou“ a patrila k najčítanejším autorkám v Československu. Totalitný režim ju vyškrtol z literárneho života. Jej kultový debut sa teraz prekladá do anglického jazyka. V letnom špeciáli vám prinášame videopodcast z programu Trojica Air, ktorý podporuje prekladateľov a prekladateľky slovenskej literatúry. O Nylonovom mesiaci sa rozpráva prekladateľka Katarína Wilmot s vydavateľkou Janou Cvikovou. Diskusiu vedie Dado Nagy. „V Anglicku žijem už 20 rokov a stále ma zaráža ako málo sa vie o živote za železnou oponou,“ hovorí prekladateľka. „Ide mi o to, aby som preniesla život z komunistického obdobia v Československu do anglickej literatúry.“ Vo videopodcaste vysvetľuje aj to, prečo ju kniha oslovila: „Irónia, ktorá srší z tej knihy sa mi veľmi páči.“ Minulý rok získala Jaroslava Blažková Cenu dvadsaťročia Anasoft litera. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
July 17 · 42 min
Na desiatu humus s mrkvou. Sú posadnuté zdravým stravovaním a deťom kontrolujú každé sústo
V štúdiu privítame Ivanu Dobrakovovú, autorku knihy Iné myšlienky (Marenčin, 2025). „V mojich textoch sa veľa je,“ hovorí spisovateľka v podcaste. V poviedkach figurujú aj matky posadnuté zdravím stravovaním. Kontrolujú jedlo nielen sebe, ale aj svojim deťom. „Nevidím na tom nič zlé, ak si niekto dá na desiatu mrkvu s humusom, no v kontexte školy je to zaujímavé, keď všade naokolo vidíte nakrájané párky a Nesquik,“ vysvetľuje hostka. Hrdinky trpiace ortorexiou vidia v kapučíne mlieko cicavca plné sexuálnych hormónov. Podľa autorky za takýmto spôsobom uvažovania často stojí potreba mať veci pod kontrolou: „Rozumiem tomu, keď človek chce mať kontrolu nad svojím telom, keď nad inými vecami kontrolu nemá.“ Priznáva, že aj ona má s jedlom komplikovaný vzťah: „S jedlom mám problém celoživotne, tak ako veľa žien. S metabolickým syndrómom som bojovala 24 rokov.“ Zbierka poviedok sa dostala do tohtoročnej desiatky Anasoft litera a je nominovaná aj na Cenu René: „Teším sa, že sa moja knihy prebojovala aj do študentskej Ceny René, lebo je zbytočné robiť tabu z niektorých vecí.“ Ivana v rozhovore prezradila aj svoje letné plány: „Kým bude teplo, budem plávať. Je to jediný moment, keď cítim, že žijem.“ Podcast ⁠Knižná revue⁠ pre vás pripravuje ⁠Slovenské literárne centrum⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
July 3 · 55 min
Azylové domy, tetovacie štúdiá, energetické nápoje. Nevšedné svety v poviedkach
Nové poviedky Dominiky Moravčíkovej s názvom Moment sily (KK Bagala, 2026) sa odohrávajú v tetovacom štúdiu, v azylovom dome, na opustenom odpočívadle, či na rodinnej oslave. „V každej poviedke je mužská postava, ktorá uvedie do pohybu svet a rutinu žien, ktoré ten svet obývajú. Prináša nebezpečenstvo, alebo rozbitie nejakých dojmov,“ približuje svoju novú knihu autorka. Jednou z hlavných postáv je aj tatérka s ekzémom: „Tatérske prostredie je pre mňa cudzie. Dlho som sa spytovala, na čo mám nárok, čo dokážem uchopiť a spoznať cez tvorbu a čo je potrebné spoznať mimo nej. Táto kniha sa dotýka prostredí a ľudí, ktorí sú mi vzdialení. Je to snaha priblížiť sa im a pochopiť ich.“ Hostka k názvu knihy uviedla: „Moment sily nevnímam ako niečo veľké, ale skôr ako niečo malé, povzbudzujúce, kofeínové. Chcela som názov, ktorý vyjadruje pohnutie, akési naštartovanie, alebo princíp pohybu.“ Posledná poviedka sa odohráva na rodinnej oslave: „Rodinné oslavy vedia byť ťažké a stresujúce, práve minulý týždeň som na jednej bola. Až ma zarazil pocit paniky, keď stom vstúpila do priestoru a videla členov rodiny, ktorých som dlho nevidela. Takéto úzkosti, strachy a boliestky sú v mojom písaní zdrojom, z ktorého tá literatúra vychádza.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
June 19 · 50 min
15 kníh, ktoré nás zasiahli. Tím literárneho centra sa delí o svoje čitateľské objavy
V podcaste predstavíme knihy pre deti aj dospelých, po ktorých sa počas leta oplatí siahnuť. Kristína Soboň v úvode hovorí, že práve vďaka knihe Sedliačky lepšie pochopila mnohé vzorce, ktoré v našej spoločnosti pretrvávajú dodnes, najmä tie, ktoré sa týkajú postavenia a vnímania žien. Mária Vargová priznáva očarenie knihou Kolotočárka od Jany Wernerovej: „Kolotočári nám ukázali iba to, čo chceli, aby sme videli. Autorka nám ukázala celý ich svet zvnútra.“ Prevedieme vás románmi, autobiografickými príbehmi, reportážami aj poéziou. Marek Vadas sa zároveň podelí aj o zážitky z knižného veľtrhu na Ukrajine: „Prvýkrát som bol na festivale, kde sa každú chvíľu prerušoval program, pretože Rusi bombardovali aj počas dňa.“ Zoznam kníh spomenutých v podcaste: Joanna Kuciel-Frydryszak: Sedliačky (Absynt, 2025)Dávid Marcin: Poď! (Stonožka, 2026)Veronika Kolejáková: Ideme do divadla. Moja prvá kniha o divadle (Divadelný ústav, 2025)Johanka Janošíková: Boxerka (Stonožka, 2026)Tove Jansson - Kniha leta (Artforum, 2025)Édouard Louis: Zhroucení (Paseka, 2026)Jana Wernerová - Kolotočárka (Artforum, 2026)Virginie Despentes: Ahoj, debil (Inaque, 2026)Ján Púček: Sklená huta (Horská lucerna, 2026)Ján Smrek: Básnik a žena (Elán, 2004)Andrea Bokníková: Po zaviatych stopách (Slovenské literárne centrum, 2025)Stephen Chbosky: Charlieho malé tajomstvá (Slovart, 2016)Delphine de Vigan: Noc nič nezadrží (Odeon, 2022)Oksana Zabužko: Nejdelší z cest – (Větrné mlýny, 2026)Delphine de Vigan: Podle skutečného příběhu (Odeon CZ, 2023)Päť zbierok ukrajinských poetiek: Oksana Stomina, Anna Gruver, Natalka Marynčak, Daryna Hladun, Mariana Kyjanovska Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
June 5 · 41 min
Poskakoval na večierku s gardistami - prečo sa o tom mlčí? O knihe Studne mútne
Hosťom podcastu je publicista a spisovateľ Peter Getting, autor knihy Studne mútne: Umelecká kolaborácia v rokoch 1939 – 1945 (Artis Omnis, 2026). V knihe skúma vzťah umelcov k totalitnej moci počas druhej svetovej vojny. „Zdalo sa mi fascinujúce, že vyše po troch desaťročiach po páde totality tu nemáme tieto témy spracované. Je to trochu nepohodlná téma, čo si budeme hovoriť. Roky rokúce sa okolo nej chodí so zapchatým nosom,“ zaznie v podcaste. Peter Getting otvorene hovorí aj o svojom rozčarovaní z toho, ako sa o niektorých autoroch rozpráva v školách či vo verejnom priestore: „Bol som naštvaný. Videl som, že to nie je kompatibilné ani s tým, čo učia deti v školách, ani s naratívom, čo sa o týchto spisovateľoch hovorí.“ „Chcel som touto knihou vzbudiť diskusiu v spoločnosti, lebo to je prvý nevyhnutný krok k akejkoľvek reflexii,“ dodáva spisovateľ. „Pokiaľ dotyčný napísal kvalitné diela, fajn, ale potom občas básničku na Tisa, alebo len tak niekde poskakoval na nejakom večierku s gardistami – no tak my to nespomenieme? Budeme o tom mlčať? To sa nás už netýka?“ Autor chcel okrem kolaborantskej literatúry, poukázať aj na literatúru vzdoru: „Janko Jesenský, to je topka. Nemám až taký dokonalý prehľad, ale dosť pochybujem o tom, že v Európe existoval autor, ktorý dokázal byť tak kritický, že prakticky každé tri až štyri dni napísal protirežimovú báseň. A aby to nestačilo, prepašujú ju cez rôzne tajné kanále do zahraničia a odtiaľ znie zo zakázaného rozhlasu. To znamená, že Jesenský šľahá neslobodný režim kvalitnými veršami, ktoré zároveň ľudia vo vnútri tej totality môžu z tajne naladeného rádia počúvať.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
May 22 · 52 min
Expati. Ako zvládajú život mimo Slovenska a prečo sa nevracajú domov?
Zoja žije v Luxemburgu a pracuje v európskej inštitúcii. Blíži sa k päťdesiatke, no má pocit, akoby stále začínala od nuly. Jej príbeh môže pripomínať príbehy tisícok Slovákov, ktorí odišli do zahraničia. Autor knihy, Dušo Martinčok, predstavuje hlavnú hrdinku v podcaste takto: „Zoja sa mi páči vo svojej nedokonalosti, priznáva, že starnutie je pre ňu náročné. Vníma, že je v klietke, z ktorej ale nachádza cestu von. Je to drzé a dobré dievča. Má v sebe trochu z Pipi Dlhej Pančuchy a trochu zo žien na pokraji nervového zrútenia z Almodóvarovho filmu.“ Román Zoja (Zrejme, 2026) zobrazuje život expatov – ich peripetie, vzťahy, prispôsobovanie sa novej krajine i väzby k domovine. Ako vníma svoj život mimo domova Dušo Martinčok? „Či chceme, či nechceme, zápasíme s pocitom vykorenenosti. Slovenská kultúra je bója, ktorá je dôležitá, keď ste v zahraničí.“ Kniha sa dotýka aj kvír tematiky a prijatia vlastnej identity. „Pracujem v Luxemburgu a pohybujem sa v medzinárodnom prostredí. Mám viacero kamarátov zo západnej Európy a riešia presne toto. Ešte nedospeli do štádia, kedy by boli schopní a ochotní to so svojou rodinou otvoriť. Nedeje sa to iba vo východnej Európe,“ prezrádza spisovateľ. „Stále hovorím, aby to skúšali a dali šancu svojim blízkym. Nie vždy je to možné, ale v mnohých prípadoch je to iba náš vopred formulovaný strach. Hovorím to preto, lebo ja som to mal podobne. Bola to vec, ktorú som roky pred sebou tlačil ako balvan. Napokon som zistil, že sa nebolo až tak čoho báť. Nehovoriť o sebe ako o kvír človeku je neuveriteľná mučiareň. Nikdy nezabudnem na deň, keď sa mi to bremeno podarilo sňať z pliec.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
May 8 · 57 min
Hana Gregorová - outsiderka, ktorá bola na tepe doby
Hosťami videopodcastu sú Daniel Hupko a Jana Jablonická Zezulová, autori publikácie „Chcela som viac / I wanted more“ (Múzeum mesta Bratislavy, 2025). Výstava Hana, ktorá bola v tejto inštitúcii sprístupnená, výrazne prispela k rozšíreniu povedomia o Hane Gregorovej. Zaznamenala úspech a stala sa impulzom pre vznik knihy. Videopodcast sa nahrával v knižnici múzea. „Táto kniha rozširuje poznatky, ktoré boli prezentované na výstave, je oveľa analytickejšia. A zároveň prináša témy, ktoré sú novo spracované. Sú v nej texty a aspekty z Haninho života, ktoré pre nás spracovali odborníci, kolegovia z iných inštitúcií,“ vysvetľuje Hupko a Jablonická dodáva: „Možno bude naša publikácia inšpiráciou, aby sa niektorí literárni historici a kritici pustili do reflexie jej diel, pozreli sa na to súčasnou optikou. Bolo pre nás dôležité sprítomniť Hanu, pozrieť sa na to, ako sa pozerala na medzivojnové a povojnové Československo, ako vnímala túto dobu s nádejou, ktorá sa nenaplnila. Je tam aj pohľad do jej vnútorného sveta, na knižky, ktoré čítala. Neustála kultivácia vlastného ducha je u nej stále prítomná, bola to jej celoživotná téma.“ Hostka v rozhovore prezrádza: „Prekvapilo ma, aká bola Hana činorodá. Bola na tepe doby. Nezapájala sa len do aktivít, ktoré organizovali Slováci a Česi, ale snažila sa prepájať aj menšiny.“ Hupko si myslí, že Hanu Gregorovú možno považovať za outsiderku: „Pre Slovákov bola príliš čechoslovakistická, pre Čechov zas tá Slovenka, ktorá prišla do Prahy.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
April 24 · 54 min
Tisnú sa v zbernom taxíku s inými opatrovateľkami. Slovenky odchádzajú od rodín a mieria do Rakúska
Hostkou podcastu je spisovateľka Susanne Gregor, autorka knihy Položivoty (Literárna bašta, 2025). Ide o príbeh opatrovateľky a samoživiteľky, ktorá každé dva týždne odchádza za prácou do Rakúska. „Kládla som si otázku, čo by ma muselo donútiť k tomu, aby som svoje dieťa nechala na dlhší čas u niekoho iného,“ vysvetľuje autorka a prezrádza, že k napísaniu románu ju inšpirovala tragická nehoda slovenských opatrovateliek v Rakúsku. Kniha u našich západných susedov zabodovala, dočkala sa adaptácie v prestížnom viedenskom divadle. V Rakúsku sa prvýkrát v histórii uviedla divadelná hra so slovenskými titulkami. „Urobili z toho komédiu, satiru. Bála som sa, ako knihu prijmú. Predsa len, je to dosť veľká kritika od cudzinky,“ hovorí prozaička. Román sa dostal aj do finálnej desiatky ceny Anasoft litera. Hostka v podcaste približuje mentalitu našich susedov: „Rakúšania rozmýšľajú úplne inak. Viac premýšľajú nad sebou. Všade, kde je blahobyt, sa ľudia začnú zaoberať len sami sebou. Tu sa rozmýšľa viac skupinovo. V Rakúsku je otázka: čo si želám ja. Na Slovensku je to skôr o tom, čo je v rámci možností, a potom si v tom nájdem svoje miesto.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
April 10 · 48 min
Tehotenstvo je všetko, len nie požehnaný stav. Poviedky o materstve a vzťahoch vás zasiahnu
Zbierka poviedok Kvety a klobásy (Marenčin PT, 2025) od Jany Micenkovej otvára viacero tém, medzi ktoré patria partnerské vzťahy, materstvo a tehotenstvo. Stretneme nevyspaté matky, ktoré pojedajú čipsy, a mužov, ktorí svojim ženám lezú na nervy. „U čitateľov najviac zarezonovala poviedka Denník tehotnej ženy,“ hovorí spisovateľka. „Hlavná postava je osamelá. Na záchode sa rozpráva s chrobákom, pretože s vlastným mužom si nemá čo povedať.“ Tému tehotenstva vo videopodcaste rozvíja ďalej: „Nie je nič nezvyčajné, keď má žena počas tehotenstva občas veľmi nepríjemné pocity. Som vďačná za materstvo a deti, ale chcela som poukázať na to, že mi nebolo najlepšie. Až po pôrode som si uvedomila, že to bola asi nejaká tehotenská depresia.“ Autorka, žije v Čechách a rozhovorí sa aj o tom, ako u našich susedov rezonuje slovenská literatúra: „Možno prichádza nová vlna slovenských autorov, ktorí prinútia českých čitateľov čítať aj po slovensky.“ Na záver dodáva: „Myslím si, že súčasná slovenská literatúra je v niečom odvážnejšia ako tá česká.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
March 27 · 47 min
O románe, ktorý vznikal 7 rokov a mal až 11 verzií
V štúdiu privítame spisovateľa Pavla Weissa, ktorý za knihu 2 500 týždňov (Vydavateľstvo Slovart) získal cenu Literárneho fondu. „V prvom rade som chcel napísať súčasný román, potom som si uvedomil, že som nikdy nespracoval históriu našej rodiny a môjho otca. V knihe poukazujem na to, že hoci sa dejiny menia, ľudia zostávajú rovnakí.“ Autor v podcaste prezradí, že jeho román vznikal sedem rokov a mal až jedenásť verzií. Hosť upozorňuje, že podľa neho má Slovensko problém s vlastným historickým vedomím: „Ako keby sme pred Štúrovcami neexistovali. Nechceme sa priznať k tomu, že naša kultúra bola situovaná v geopolitickom stredoeurópskom prostredí. Tým sa oberáme o veľa. To je vedomé zabúdanie.“ Na otázku ako vidí stav súčasnej kultúry odpovedá: „Problém je, že kultúre chcú pomáhať tí, ktorí jej nerozumejú – politici. Kultúra nepatrí politikom, ale nám všetkým.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
March 13 · 46 min
Budú už konečne muži hovoriť o svojich pocitoch? Príbeh dospelého syna a chorého otca vás zasiahne
Jednou z ústredných tém knihy Strieborná metalíza (BRAK, 2025) je proces zabúdania. Do popredia v nej vstupuje vzťah otca a syna. „Do istej miery je táto knižka aj mojím vyrovnávaním sa s niektorými témami,“ hovorí autor knihy, spisovateľ, publicista a prekladateľ Tomáš Hučko. „Nemám problém hovoriť o svojich pocitoch. Keď sa človek otvorí, spustí sa proces aj v ňom samom. Zraniteľnosť vo mne spúšťa kreativitu.“ V podcaste sa Hučko dotýka aj osobnej roviny, ktorá sa do knihy premietla: „Dostal som sa do fázy života, keď som v okruhu mojich známych a kamarátov jediný, kto nemá dieťa. Tým pádom ma to núti premýšľať nad tým, čo znamená byť otcom alebo čo znamená nebyť otcom. Aj táto téma sa mi do textu preliala.“ Respondent v rozhovore vysvetľuje, čo je preňho pri písaní kľúčové: „K písaniu potrebujem naliehavosť, potrebujem, aby ma niečo naliehavo prinútilo písať.“ A ako pristupuje k tvorbe prózy? „Beletria je pre mňa výlet do neznámej krajiny. V porovnaní s publicistikou sa tam do istej miery cítim neistejšie, ale o to viac ma to baví. Bavia ma neprebádané územia.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
February 27 · 55 min
Začal behať a šokovalo ho, čo mozog produkuje po pár minútach – rozhodol sa o tom napísať
V štúdiu privítame psychológa Antona Heretika a spisovateľa Pavla Rankova. Rozprávajú sa o Rankovom románe Maratón (2025, KK Bagala). Hlavný hrdina v ňom počas pandémie začne behávať a zaľúbi sa do bežkyne. „Moja postava je zrazu konfrontovaná s behom, so svojou telesnosťou a tým, že nechodí do práce. O to viac je konfrontovaná sama so sebou,“ predstavuje svoju novú knihu autor. Jeho hrdina má psychickú indispozíciu, ktorú čitatelia nedokážu zadefinovať a ani on si ju neuvedomuje. Anton Heretik si myslí, že erotický vzťah je v knihe dominantný. Prezradí, ako nazerá na hlavnú postavu a vysvetľuje, čo je erotomanický blud. „Spisovatelia, práve preto, že majú talent, vedia psychologické fenomény popísať ďaleko lepšie ako odborníci, ktorí robia výskumy na danú tému. A to je niečo, čo je nenahraditeľné,“ hovorí psychológ. „Aj mojím študentom prízvukujem, že nikto nenapísal lepšiu knihu o depresii ako William Styron. Volá sa Viditeľná temnota a píše v nej o vlastnej depresii.“ Heretik potvrdzuje terapeutické účinky písania: „Moji klienti píšu svojim rodičom listy, tak ako Kafka.“ Rankov v rozhovore objasňuje jeden z dôvodov vzniku knihy: „Keď som začal behávať, tak ma doslova šokovalo to, čo mozog po pár minútach začal produkovať. Zdalo sa mi zaujímavé informovať o tom nebežiacu verejnosť.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
February 13 · 47 min
Minister sa prebudí v ženskom tele. Hystericky plače a vyčíta si, že sa správa ako žena.
Spisovateľka Jana Juráňová predstavuje svoje najnovšie knihy: Malibu na Dunaji (BRAK, 2025) a Rodinná oslava (Mladé topole, 2024). Vo svojich textoch rozoberá vzťahy, domáce násilie, smrť, rodinné oslavy či politizovanie pri stole. V jej poviedkach nechýba ani humor. Napríklad v príbehu o Ministrovi sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa jedného dňa prebudí v ženskom tele. „Čo šváb, ale rodová premena - to by bola iná káva! Dostala som ten nápad, tak som sa s tým pohrala,“ vysvetľuje autorka. Vyjadrila sa aj k aktuálnemu sviatku svätého Valentína: „Valentín je pre nás feministky deň zápasu proti násiliu páchanému na ženách. Zahltenie láskou môže skončiť v násilnom vzťahu. Skryté násilie je tu stále, je prítomné všade.“ V podcaste hovorí aj o rozdelenej spoločnosti: „Keď vám za hranicou zabíjajú susedov, je tam agresia jedného štátu voči druhému a ľudia to vidia opačne, tak ja strácam nádej, že niekedy niečo pochopia." Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
January 30 · 1 hr 3 min
Stretol medvedicu, po tele mu liezli hady. Stratený chlapec prežil v Tatrách tri dni a dve noci
Keď sa hory rozhodnú skúšať človeka, neexistujú generálky. Kniha To ťa musí baviť prináša beletrizované príbehy horských záchranárov inšpirované skutočnými udalosťami. Autorkou poviedok je Oľga Krajčiová. Spolu s ňou je v štúdiu aj Igor Žiak, jeden zo záchranárov z knižného príbehu. Každá kapitola sa odohráva v inom pohorí na Slovensku a ukazuje záchranárov nielen ako profesionálov, ale aj ako ľudí, ktorí sa v extrémnych situáciách sami ocitajú v ohrození života. Jedným z najsilnejších príbehov je pátranie po stratenom desaťročnom chlapcovi, ktorý v Tatrách prežil tri dni a dve noci. „Všade sa písalo o tom, že sa stratil, že ho hľadajú, že koľko ľudí je zapojených do pátracej akcie, ale nikde som nečítala informácie o tom, ako to prežíva samotný chlapec,“ vysvetľuje autorka. „Fascinovalo ma, ako o tom rozprával. Bral to ako súčasť svojho života. Nemala som pocit, že by si niesol traumu.“ Skúsenosti Igora Žiaka presahujú slovenské hory. Počas ničivého zemetrasenia v Turecku sa podieľal na záchrane dvanásťročného chlapca zakliesneného medzi telami mŕtvych rodičov. „Nedá sa pripraviť na to, ako sa príroda zahrala v tomto kúte sveta,“ hovorí. „Rozsah poškodenia bol taký, že nikto nevedel, kde začať. Prevalcovalo to každý záchranný tím.“ V rozhovore upozorňuje na absenciu starostlivosti o mentálne zdravie horských záchranárov, venuje sa úlohe žien v horskej záchrane a podčiarkuje nevyhnutnosť čierneho humoru v náročných okamihoch. Na záver obaja hostia odpovedia na otázku, čo pre nich hory znamenajú: „Vďaka horám som dokázala spoznať samu seba,“ uzatvára autorka. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
January 16 · 55 min
Príbeh jednej lásky. Elena Hidvéghyová-Yung približuje tridsaťročné manželstvo s čínskym partnerom
Hostkou epizódy je Elena Hidvéghyová-Yung, autorka knihy Mesačný starec mi zviazal nohy s čínskym mužom (Slovart, 2025). Približuje v nej dlhoročné manželstvo s čínskym partnerom. Vychádza aj zo svojich denníkových zápiskov spred rokov a k nim dopĺňa úprimné postrehy a zachytáva vznik veľkej lásky v celej jej mladíckej nadšenosti, no zároveň aj v spleti zvratov, neistôt a otázok. Kniha obsahuje aj jej úvahy o filozofii a náboženstve. V podcaste sa podelí o reakcie čitateľov: „Mužov neskutočne fascinuje ženský svet a mnohé ženy sa v mojej knihe identifikovali. Mám veľké nároky na samotu a svoj pokoj. Ideálom žitia s akýmkoľvek mužom, ktorého milujem, by bolo nezdieľať s ním neustále ten istý byt a s tým sa veľa ľudí stotožňuje.“ „Neviem či bol v slovenskej literatúre napísaný ľúbostný román o vzťahu s čínskym mužom,“ hovorí respondentka. „Mala som voľnú ruku, lebo mi bolo jasné, že moji príbuzní v Číne si túto knihu čítať nebudú. Nebola som nútená brať ohľad na nič. Najcitlivejšie časti som ukázala manželovi a on s nimi súhlasil. Myslím, že aj preto, lebo vedel, že nik z jeho blízkych to čítať nebude.“ Ústredným motívom diela je aj stret dvoch kultúr, spisovateľka odpovie na otázku, či sa stretla s prejavmi rasizmu: „Moje deti zažili viaceré verbálne útoky, decká na nich pokrikovali: Šikmáčky na dvore“. Na záver rozhovoru dodáva: „Verím, že som touto knižkou prispela k diskurzu rozprávania o tom, aká má byť slovenská kultúra. Moja kniha je svedectvom, že človek mohol žiť v zahraničí, mohol obdivovať iné kultúry, ale to neznamená, že je menej slovenský. Naopak, ja sa cítim byť ešte viac slovenská práve preto, že som spoznala iné kultúry.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
January 2 · 51 min
Rozchod, samota, materstvo. Príbehy žien, ktoré hľadajú cestu k sebe (Repríza)
Prinášame vám reprízu rozhovoru, ktorý sa v uplynulých mesiacoch stal jedným z vašich najobľúbenejších. A zároveň aj mimoriadne aktuálnym. Naša dnešná hostka je tohtoročnou laureátkou Anasoft litery – spisovateľka Alexandra Salmela. Knihu 56, či? (Aspekt, 2024) napísala najprv vo fínčine a sama ju preložila. Táto zbierka poviedok vyhrala literárnu cenu Anasoft litera a bola nominovaná aj na Cenu René. „Problémom mojich protagonistiek je, že žiaden vzťah nemajú,“ vysvetľuje autorka. „Texty sú o zrútení mnohých vzťahov a najmä drobenia sa vzťahu k sebe samej, k vlastnému vnútru.“ V podcaste hovorí aj o fínskej literárnej scéne: „Ekologická kríza je obrovskou témou vo fínskej literatúre pre mladých.“ Porovnáva ju aj so Slovenskom: „To, čo je na Slovensku fakt skvelé, sú festivaly. Stále sa tu niečo deje.“ Na otázku, v ktorom jazyku má väčšiu istotu, reaguje: „Niekedy sa cítim doma vo fínčine, inokedy v slovenčine. Niekedy mám pocit, že prepadám medzi dve stoličky a nesedím ani na jednej.“ Na dotaz, s ktorou známou osobnosťou by chcela ísť na pivo a čo by si sa jej opýtala, odpovedá: „Spýtala by som sa diktátora, čo ho viedlo k strate ideálov. Čo sa v ňom zlomilo, že sa jeho ideály zmenili na čistý marazmus.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Dec 19, 2025 · 1 hr 10 min
Dieťa v aute môže zabudnúť každý. Kniha, ktorá odštartovala film Otec
V roku 2015 otriasla Slovenskom tragédia, keď otec zabudol svoje dieťa v rozhorúčenom aute. Film Otec, inšpirovaný týmto príbehom, dosahuje jeden úspech za druhým. Na začiatku však bola kniha. Volá sa Môj život s Jojom a jej autorom je Dušan Budzak, hosť dnešnej epizódy a spoluautor scenára filmu. „Jojo bol ten, ktorý ma vždy povzbudzoval v tom, aby som začal písať. Chcel som, aby naše bláznivé príbehy nezomreli spolu s nami,“ vysvetľuje respondent okolnosti vzniku knihy. „Počas písania sa ale udiala táto tragédia. Pripadalo mi nečestné ju vynechať. To, čo si vytrpel môj priateľ bolo niečo neuveriteľné a cítil som potrebu dať to zo seba von. Prvýkrát som videl, ako z duševnej bolesti dostanete triašku, máte kŕče, stiahnuté ruky i nohy, neviete sa pohnúť a kričíte od bolesti. Vtedy potrebujú tí ľudia pomôcť. A my do nich kopneme.“ „Považoval som tú knihu za nefilmovateľnú,“ hovorí o snímke. „Som presvedčený o tom, že Slovensko má rovnako vyspelé kvalitné filmové publikum ako kdekoľvek inde na svete.“ Dušan Budzak v podcaste prezrádza aj detaily nešťastia, o ktorých sa dočítate v knihe: „Dva týždne predtým než zabudol svoju dcéru v aute, zachránil dve deti z auta, ktoré zostali vo vnútri. Upozorňoval rodičov, že v aute stúpne teplota nesmierne rýchlo a deti sú na to citlivé.“ Spisovateľ približuje súhru viacerých náhod a okolností vedúcich ku katastrofe: „Alarm bol pokazený a vypnutý, takže nezaregistroval pohyb v aute. Najfatálnejším faktorom bola nová sedačka za chrbtom šoféra, navyše so zatemnenými sklami. Ide o takzvaný model ementálskeho syra.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.
Dec 5, 2025 · 1 hr 6 min
Ako vymeniť TikTok za knihu? Komiksy pritiahnu vaše deti k čítaniu
Hostkami epizódy sú Kristína Soboň, šéfredaktorka najstaršieho slovenského časopisu pre deti Slniečko a Soňa Púček Balážová, redaktorka časopisu Slniečko, ktorá má vo vydavateľstve Absynt na starosti edíciu zameranú na mladých čitateľov. V predvianočnej epizóde prinášame tipy na tie najlepšie komiksy pre vaše ratolesti, lebo keď odhalíte čaro komiksu získate nový vesmír čitateľských zážitkov. „Keď sa deti pýtame na to, či čítajú knižky, odpoveď je rozpačitá. Ale keď sa opýtame na komiks, reagujú oveľa pozitívnejšie,“ hovorí Kristína Soboň. „Máme tu decká, ktoré majú radi komiksy, ale vydavatelia to ešte neodhalili. Komiks je veľmi dôležitý, aby pritiahol detí k čítaniu, preto je škoda, že ich na Slovensku nevychádza viac.“ Komiks je u nás stále neobjavený žáner. Obe respondentky sa zhodujú, že je vhodný pre všetky vekové kategórie a zároveň predstavuje skvelú vstupnú bránu k čítaniu. Platí to aj pre dospelých. Mnohí z nich hovoria, že na čítanie nemajú čas, a práve preto je komiks vhodný, keďže rýchlejšie plynie a navyše jeho vizuálna stránka vie zážitok z čítania obohatiť. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Showing 1–20 of 22 episodes