Skip to content
Sign in
Artwork for Karty na stôl s Norom Dolinským
NewsPolitics

Karty na stôl s Norom Dolinským

PLUS 1 DEN

Moderátor Noro Dolinský spovedá politikov v kontexte aktuálnych spoločenských a politických tém.
Formát sa snaží nielen o klasický rozhovor, ale aj o odhalenie zákulisia politických rozhodnutí, konfrontáciu s faktami a kritickú diskusiu. Každá epizóda má jasný dramaturgický oblúk – od aktuálneho problému, cez otázky z pohľadu bežného občana až po dlhodobejší dopad rozhodnutí. Cieľom je priniesť politiku bližšie k ľuďom zrozumiteľným a priamym jazykom.

Play
Open in
  • 28 episodes
  • Avg 39 min
  • Slovak

Episodes 28

NewestOldestLongest
All20Unplayed20In progress0Played0
Counted on this page — what you have heard stays on this device, so it is not something the list can be paged by.
  • S2 · E77
    Friday · 33 min

    Šéf Slovalco Milan Veselý: Verím, že aj vo vláde 2027 zvíťazí zdravý rozum

    Žiarsky podnik Slovalco opäť spustil výrobu hliníka. Pece reštartovali po 4 rokoch. Závislosť EÚ na dovoze strategických surovín sa zvyšuje. Slovalco dokázalo produkovať 17 percent produkcie EU a na túto pozíciu sa chce opäť vrátiť. "Myslím, že aj Európska komisia takisto vidí, že tá závislosť na dovozoch je veľký problém. Akákoľvek vláda tu bude po roku 2027, myslím že u nej zdravý rozum zvíťazí ", domnieva sa šéf žiarskeho Slovalco Milan Veselý. Z celkového počtu 226 pecí je v prvej fáze naplánovaný nábeh 100 pecí. Proces rozhádzania pecí a ich stabilizácie si však vyžaduje čas a postupné kroky. Počas odstávky musela fabrika znížiť počet zamestnancov zo 450 na 150. Dobrou správou je, že veľká časť pôvodných kvalifikovaných odborníkov sa vracia späť. Podľa vedenia Slovalca čelí európsky priemysel obrovskej nevýhode. Kým domáce fabriky doplácajú na prísne ekologické pravidlá EÚ a vysoké ceny elektriny, dovoz z tretích krajín tieto bremená často obchádza. O reštarte Slovalco a cieľoch fabriky hovoril jeho šéf Milan Veselý v relácii Karty na stôl s Norom Dolinským.

    • Transcript
  • S2 · E78
    Thursday · 45 min

    Gyimesi György: S Ruskom treba jednať

    Bývalý poslanec parlamentu Gyimesi György sa v rozhovore dotkol aj postoja premiéra Roberta Fica k vojne na Ukrajine. Zdôraznil, že s Ruskom je potrebné rokovať a udržiavať diplomatické kanály, keďže Rusko ako atómová veľmoc nemôže túto vojnu prehrať. Hoci sankcie poškodzujú ruskú ekonomiku, nepriniesli očakávaný efekt a Rusko naďalej bojuje a zbrojí. Gyimesi varuje, že spájanie ideologicky nesúrodých strán v jednej koalícii (napr. konzervatívcov a progresívcov) je odsúdené na neúspech pre hlbokú nevraživosť a rozdielne priority (napr. potratová legislatíva, LGBTI témy). Ako príklad uvádza, že progresívci sa snažia presadzovať liberálnu agendu bez ohľadu na zvyšok spoločnosti a ignorujú alternatívne názory. V závere diskusie sa bývalý poslanec slovenského parlamentu dotkol aj 100 dní vlády nového maďarského premiéra Pétra Magyara. Vyjadruje prekvapenie nad tým, ako rýchlo sa podarilo zrútiť mediálne a politické impérium Viktora Orbána.

    • Transcript
  • S2 · E76
    August 28 · 36 min

    Martina Bajo Holečková: Slovensko potrebuje zmenu a silný sociálny štát

    Toto všetko sa dozviete z rozhovoru s čerstvou posilou strany SaS: Vstup do SaS: Dôvody prestupu do strany SaS po roku a pol pôsobenia v poslaneckom klube, hodnotové nastavenie (mierne konzervatívny volič) a vzájomná dôvera. Rozdiel medzi KDH a SaS: Prečo sa rozhodla opustiť KDH, postoj k spolupráci so Smerom a konzervatívno-liberálna spolupráca v rámci SaS. Politická budúcnosť a témy: Zameranie sa na sociálnu oblasť (jednorodičia, sociálne služby, reforma financovania) a boj proti páchaniu zla a rozkrádaniu financií. Právny štát a kauzy: Diskutované témy ohľadom právneho štátu, postavenia špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, trestných kódexov a dôležitosti rešpektovania rozhodnutí súdov. Volebné obdobie a výhľad na rok 2027: Potreba zmien vládnej koalície, možnosti spolupráce v opozícii a príprava na budúce voľby.

    • Transcript
  • S2 · E75
    August 28 · 35 min

    Richard Raši: Uvidíme, aká horúca jeseň nás čaká v parlamente

    Blížiaca sa politická jeseň prinesie do parlamentných lavíc ostré súboje a kľúčové rozhodnutia. Poslanci sa po letnej pauze vrátia do práce už 15. septembra a na stole majú nielen odvolávania ministrov, ale aj prípravu štátneho rozpočtu na rok 2027. Udrží vládna koalícia stabilitu alebo hrozia vážne politické otrasy? V novom vydaní podcastu denníka Plus JEDEN DEŇ privítal moderátor druhého najvyššieho ústavného činiteľa a podpredsedu strany Hlas-SD Richarda Rašiho. V otvorenom rozhovore rozobrali najhorúcejšie témy slovenskej politiky. Témy, o ktorých sa hovorí v podcaste : Prečo sú kľúčové pre regióny a aké ambície má strana Hlas-SD? Ako to vyzerá s dohodami v koalícii a hrozia personálne výmeny ministrov? Aký je postoj k novému jadrovému zdroju a stabilite dodávok energií? Podpora pre rodiny, dôchodky, transakčná daň a priority štátneho rozpočtu na rok 2027. Pohľad koalície na pokusy opozície skrátiť volebné obdobie a politická kultúra v parlamente.

    • Transcript
  • S2 · E74
    August 27 · 51 min

    Judita Laššáková: Mnohí Mazureka voliť nebudú!

    Europoslankyňa Smeru Judita Laššáková v diskusii Karty na stôl odmietla špekulácie, že by sa mohla vzdať kandidatúry na post županky Prešovského kraja. O Milanovi Mazurekovi prezradila, čo o jeho kandidatúre počúva od voličov a sympatizantov Smeru. Súboj o Prešovský samosprávny kraj (PSK) bude patriť k zrejme najsledovanejším regionálnym volebným súbojom. Proti súčasnému županovi a predsedovi KDH Milanovi Majerskému sa postavili okrem iných europoslanec Milan Mazurek či minister Samuel Migaľ. Do hry však vstúpila aj europoslankyňa Judita Laššáková, za ktorou stojí Smer a aj samotný premiér Robert Fico. Práve jej kandidatúra vyvolala otázky, či napokon nedôjde k dohode a z volebného súboja neodstúpi. „Keď idem do niečoho, tak idem kvôli tomu, pretože to chcem vyhrať,“ hovorí priamo Judita Laššáková v diskusii Karty na stôl s tým, že vyvracia všetky špekulácie o jej možnom odstúpení. „Keď viem, ako došlo k tej nominácii, a potom počúvam všetky tie rozhovory a úvahy a tie zaručené informácie z dobrého zdroja. Vážne, popcorn a kola.“

    • Transcript
  • S2 · E73
    August 20 · 37 min

    Basista Juraj Peter: Vyhral som súd a vraciam sa do SND

    Po štyroch rokoch nedobrovoľného odchodu z prvej scény sa basista Juraj Peter vracia do Opery Slovenského národného divadla. Umelec, ktorý v SND pôsobil viac ako tri desaťročia, uspel na súde, ktorý právoplatne označil jeho prepustenie za nezákonné. Zlom v kariére dlhoročného sólistu nastal v roku 2022 za pôsobenia vtedajšieho generálneho riaditeľa Mateja Drličku. Vedenie divadla vtedy zrušilo 14 sólistických miest s odôvodnením generačnej obmeny a zmeny koncepcie. V internom stave zostalo iba 12 spevákov, pričom Opera SND začala výraznejšie stavať na hosťujúcich umelcoch. „Povedali mi, že proti mojej umeleckej úrovni nič nemajú. Následne mi ponúkli prácu inšpicienta alebo upratovanie divadelných dielní,“ uviedol Peter s tým, že podobne nedôstojné ponuky dostali aj ďalší dlhoroční kolegovia. Podľa Petera však masívne nahrádzanie interných sólistov hosťami inštitúciu finančne zaťažuje a oslabuje tradíciu. Z trinástich prepustených sólistov podalo žalobu sedem. Kým piati sa napokon s divadlom dohodli mimosúdne, Peter spor dotiahol do konca a priebehu rozprával v najnovšom vydaní podcastu KNS.

    • Transcript
  • S2 · E72
    August 19 · 29 min

    Miroslav Řádek: Obhajoba ministra vnútra za ruské radary je detinská

    Kauza bezpečnostných radarov s ruskými komponentmi, obstaraných Ministerstvom vnútra, vyvolala vážne bezpečnostné obavy. NBÚ potvrdil, že kamery predstavujú bezpečnostné riziko. Minister Matúš Šutaj Eštok sa obhajoval tvrdením, že bol dodávateľom oklamaný. Podľa Miroslava Řádka minister nesie politickú zodpovednosť za svojich úradníkov a problémy súvisiace s jeho pôsobnosťou, ktoré boli v uplynulom období viaceré. Politológ kritizuje ministrovu obhajobu ako "detinskú" a navrhuje. Premiér Robert Fico je v zložitej situácii, keďže Šutaj Eštok je formálnym lídrom druhej najsilnejšej vládnej strany (Hlas), a jeho odvolanie by mohlo ohroziť stabilitu koalície. Politológ očakáva, že voliči vystavia účet strane Hlas v budúcoročných parlamentných voľbách, keďže preferencie strany klesajú už od volieb 2023, s výraznejším prepadom po prezidentských voľbách.

    • Transcript
  • S2 · E71
    August 17 · 46 min

    Martina Šimkovičová: Peniaze z FPÚ dostávali privilegované skupiny

    Ministerka kultúry Martina Šimkovičová v relácii Karty na stôl odmietla kritiku súčasného fungovania FPU a otvorila aj radikálny scenár. Pripustila, že jednou z možností je fond úplne zrušiť a hľadať nový systém financovania kultúry. Spory a dohady okolo Fondu na podporu umenia (FPU) majú zaujímavé rozuzlenie. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová v diskusii Karty na stôl otvorene pripustila aj radikálnejší scenár. „Alebo úplne zrušme Fond na podporu umenia a skúsme hľadať úplne iný systém financovania. Aj toto je otvorená cesta,“ hovorí. FPU vznikol ako nezávislá verejnoprávna inštitúcia. Po zmene zákona v roku 2024 však výraznejšie kompetencie pri rozhodovaní o prideľovaní financií získala Rada FPU. Práve tento model kritizuje časť opozície a kultúrnej obce, ktorá upozorňuje najmä na politických nominantov v rade.

    • Transcript
  • S2 · E70
    August 3 · 49 min

    Matin Klus: Tradičné strany musia prehodnotiť svoju komunikačnú stratégiu

    V tejto epizóde privítal Noro Dolinský politológa a šéfa agentúry SCIO, Martina Klusa. Hlavnou témou rozhovoru je aktuálny vývoj na slovenskej politickej scéne, preferencie politických strán a scenáre pred parlamentnými voľbami v roku 2027. Hoci sa v politických diskusiách často hovorí o tom, že Smer-SD dosiahol svoj strop, dáta ukazujú na zaujímavejšie trendy. Smer sa dlhodobo drží na popredných pozíciách a jeho volebný zisk osciluje medzi šiestimi až ôsmimi percentami, pričom najnovšie dáta naznačujú možný nárast až k hranici deviatich percent. Napriek tomu čelí politická scéna obrovskému počtu nerozhodných voličov. Pred blížiacimi sa komunálnymi, regionálnymi a neskôr aj parlamentnými voľbami sa ukazuje, že veľká časť verejnosti vyčkáva a s definitívnym výberom strany váha až do posledných mesiacov pred voľbami. Tento stav prináša výzvy pre všetky politické subjekty. Opozícia aj koalícia sa snažia osloviť práve túto masu nerozhodných občanov, ktorí často prelievajú svoje hlasy medzi rôznymi stranami – najčastejšie medzi liberálnymi a stredovými formáciami ako sú Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita či Demokrati. Podľa Martina Klusa je však otázne, či tradičné politické strany dokážu osloviť voličov novými témami, alebo či trpia systémovými chybami v kampaniach a financovaní. V relácii sa hosť venoval aj týmto aktuálnym súvislostiam: Analýze preferencií, podľa ktorej Smer-SD zaznamenáva mierny pokles, no naďalej sa drží na popredných pozíciách, pričom konkurencia sa ho snaží dobehnúť. Kam smerujú hlasy voličov, ktorí odchádzajú od etablovaných strán, a akú úlohu zohrávajú predvolebné kampane zamerané na túto skupinu. Aký je dopad aktuálnych politických káuz (napr. financovanie politikov, kauzy spojené s predstaviteľmi koalície) na dôveryhodnosť strán a stabilitu politického systému. Možné modely spájania opozície, úloha neparlamentných strán (napr. Demokrati, Aliancia, Modrú, Most-Híd) a potenciálny vznik nových politických subjektov pred voľbami. Pohľad na vzťahy s Európskou úniou, Čínou a diplomatické kroky slovenskej vlády v širšom medzinárodnom kontexte.

    • Transcript
  • S2 · E69
    July 31 · 35 min

    Alojz Hlina: Štát nemôže fungovať ako sociálny úrad pre bohatých.

    Hosťom relácie u Nora Dolinského bol poslanec klubu SAS Alojz Hlina. V rozhovore sa vyjadril k aktuálnej politickej a ekonomickej situácii na Slovensku, ambíciám svojej strany po roku 2027 a ostro kritizoval kroky súčasnej vlády v oblasti pôdohospodárstva a životného prostredia. Hlina označil Slovensko za "boľševickú krajinu" s "karpatskými socialistami", ktorí podľa neho rozdávajú peniaze, ktoré si nezarobili. Upozornil na klesajúcu životnú úroveň a nevyhnutnosť škrtov. SAS plánuje presadzovať pravicovú politiku s posolstvom "ak máš, kúp si; ak nemáš, počkaj." Štát by podľa neho nemal fungovať ako "sociálny úrad pre bohatých." Priznal, že hoci zmeny budú "bolestivé," sú nevyhnutné, aby sa predišlo horšej situácii, vrátane redukcie 13. dôchodkov, ktorú navrhuje tím SAS pre verejné financie.

    • Transcript
  • S2 · E68
    July 23 · 37 min

    Branislav Gröhling: Som za 12 plnohodnotných dôstojných dôchodkov

    Predseda strany SaS Branislav Gröhling v rozhovore bilancuje kontaktnú kampaň, počas ktorej navštívil 251 obcí na Slovensku. Hlavnou témou stretnutí s občanmi bola zlá sociálna a ekonomická situácia, znižujúca sa životná úroveň a odchod ľudí za prácou do zahraničia. Gröhling predstavuje víziu nového Slovenska, ktorá zahŕňa opatrenia na naštartovanie ekonomiky, znižovanie daní a odvodov pre zamestnancov aj podnikateľov a zavedenie 12 plnohodnotných dôchodkov namiesto súčasného 13. dôchodku. “Ja som za to, aby bolo 12 plnohodnotných dôstojných dôchodkov, aby ľudia, seniori vedeli normálnym spôsobom žiť a nečakať na ten 13. dôchodok na Vianoce," povedal predseda SaS.

    • Transcript
  • S2 · E67
    July 22 · 1 hr

    Pavol Slota: Môj otec nebol protimaďarský, bol hlavne proslovenský

    Strana Domov pôsobí na politickej scéne od roku 2022, no doposiaľ sa výraznejšie nepresadila v hlavných médiách ani v prieskumoch verejnej mienky, kde sa dlhodobo drží okolo 1 %. Pavol Slota v rozhovore priznal, že cesta bola náročná najmä po neúspešných predčasných parlamentných voľbách a nástupe formácií na čele s inými politikmi, čo ho ako rodinne založeného človeka hlboko zasiahlo. Slota zdôrazňuje, že hlavnou víziou strany Domov je spájanie národných síl, čo sa snažil demonštrovať aj spoluprácou s politickými osobnosťami ako napríklad Ján Čarnogurský. Podľa Slotu je jedným z hlavných dôvodov slabšej podpory nedostatočný prístup k hlavným médiám, ktoré politickým stranám tohto typu neposkytujú dostatočnú relevanciu. Téma SNS a odkazu jeho otca, Jána Slotu, rezonovala aj v tejto diskusii. Pavol Slota sa vyhradil voči tomu, že by bol jeho otec protimaďarsky orientovaný, a označil ho za rýdzeho, hoci často nepochopeného pronárodného politika. „Myslím si, že môj otec nebol protimaďarský. Bol hlavne proslovenský a tento výrok bol často vytrhnutý z kontextu,“ uviedol Pavol Slota.

    • Transcript
  • S2 · E66
    July 18 · 31 min

    Juraj Blanár: Slovensko má v OSN silné ambície aj spojencov

    Aktuálne sa nachádzame v New Yorku, neďaleko sídla Organizácie Spojených národov (OSN), kde minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) odštartova&l kampaň slovenskej kandidatúry do Bezpečnostnej rady OSN. "Naša prítomnosť v New Yorku na pôde OSN je začiatkom dlhodobej a komplexnej kampane. Kandidatúra je výsledkom práce, ktorú sme začali už počas našej bývalej vlády v roku 2019. Slovensko má v tomto procese výhodu, že sme jedinou kandidátskou krajinou zo skupiny východoeurópskych štátov, pričom už teraz máme podporu mnohých krajín z tohto regiónu. Naša diplomacia využíva každú príležitosť, od stretnutí v Paname až po zasadnutia ASEAN v Bruneji, na presviedčanie a získavanie spojencov," uviedol Juraj Blanár. Kampaň Skovenska stojí na troch hlavných pilieroch, ktoré podčiarkujú podstatu našej zahraničnej politiky a orientáciu na mier. Náš slogan je jasný: Rešpekt, Dialóg, Stabilita a Mier. Predchádzanie riešeniu vojnových konfliktov: Toto je pre nás absolútne základná téma, v ktorej sa chceme aktívne angažovať. Dodržiavanie medzinárodného práva: Týka sa to ľudských práv a všetkého, čo s tým súvisí. Historicky máme k tejto téme veľkú väzbu, pričom jedným zo 14 právnikov, ktorí boli poverení vytvorením Charty OSN v San Franciscu, bol aj československý diplomat dr. Ján Papánek. Bezpečnosť kritickej infraštruktúry a prírodných zdrojov: Voda sa stáva strategickou surovinou a jej ochrana je kľúčovou súčasťou nášho programu, čo priamo súvisí s Agendou 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj. Súčasťou našej stratégie je aj digitálna transformácia a umelá inteligencia, ktoré sú definované v Pakte pre budúcnosť, a v ktorých sa Slovensko, spoločne s OECD, aktívne angažuje.

    • Transcript
  • #64
    July 9 · 44 min

    Igor Šimko: Referendum by malo ukončiť akúkoľvek vládu

    V ére politického leta, keď sa diskusie o regionálnych voľbách a komunálnych samosprávach zintenzívňujú, sa opätovne otvára otázka o skutočnej efektivite zákonov a o tom, či kandidáti skutočne zastupujú záujmy občanov. Hosťom relácie Karty na stôl s Norom Dolinským bol poslanec Národnej rady za Hlas-SD Igor Šimko. V aktuálnej diskusii o správe vecí verejných sa čoraz častejšie objavujú výhrady k postupu vlády. „Ľudia majú mať možnosť rozhodovať a referendum by malo byť nástrojom, ktorý ukončí akúkoľvek vládu,“ zdôraznil Igor Šimko. V súvislosti s nedávnym referendom, ktoré iniciovali opozičné strany a v ktorom sa občania mali vyjadriť k predčasným voľbám, poslanec kritizoval spôsob, akým koalícia k tomuto inštitútu pristúpila. Podľa Šimka bolo konanie vlády „protiústavné“ a účelové, zamerané na predĺženie vlastného mandátu.

    • Transcript
  • #64
    July 7 · 41 min

    Miroslav Řádek: Referendum skončilo v troskách

    Jubilejné 10. celoštátne referendum o skrátení volebného obdobia sa skončilo neslávne. S účasťou na úrovni 16 % ide o druhé najmenej úspešné referendum v ére samostatného Slovenska. V najnovšej epizóde nášho podcastu sme sa o príčinách tohto výsledku rozprávali s politológom Miroslavom Řádkom. Podľa jeho slov za neúspechom stojí niekoľko kľúčových faktorov: Absencia vládnej koalície: Referendum od začiatku bojkotovali vládne strany. Nejednotnosť opozície: Hoci referendum podporovali, nedokázali sa stotožniť v intenzite kampane a stratégii. Polarizácia spoločnosti: Debata o referende sa opäť stala rukojemníkom nenávistných prejavov a neschopnosti strán konštruktívne diskutovať o otázkach, ktoré trápia občanov. Jednou z najdôležitejších otázok, ktorú sme v diskusii otvorili, je samotná budúcnosť referenda na Slovensku. Je tento inštitút ešte stále efektívnym nástrojom priamej demokracie, alebo je potrebné prehodnotiť pravidlá? Řádek naznačil, že Slovensko sa nachádza v stave, kedy sa referendá stali skôr bojiskom politických strán než vyjadrením vôle ľudu. Diskusia sa nevyhla ani kritike médií, ktoré podľa hostí často podliehajú polarizácii a neprispievajú k racionálnej argumentácii.

    • Transcript
  • S2 · E62
    July 4 · 43 min

    Miroslav Řádek: SNS pôsobí ako strana z 19. storočia

    Vláda si dala načas! Napriek tomu, že zákon o dlhovej brzde jej kázal požiadať o vyslovenie dôvery bezodkladne už na jeseň minulého roka, urobila tak bleskovo až na základe rozhodnutia Ústavného súdu. Premiér podľa politológa Miroslava Řádka nešiel do hlasovania o dôvere skôr z jednoduchého dôvodu. Chcel mať istotu výsledku. „Robert Fico je politik, ktorý nerád ide do rizika. On jednoducho ide do hlasovania vtedy, keď vidí, že to má naozaj šancu na úspech,“ hovorí Miroslav Řádek s tým, že išlo o neistotu v samotných poslaneckých kluboch Hlasu a SNS. „On si vyslovene počkal na moment, keď videl, že je to priechodné."

    • Transcript
  • S2 · E61
    July 3 · 41 min

    Mária Lévyová: Pacient radšej zaplatí, ako sa má s lekárom doťahovať

    Najväčšia reforma liekovej politiky za posledné roky má zrýchliť vstup inovatívnych liekov a zjednodušiť ich schvaľovanie. Prezidentka pacientských organizácií Mária Lévyová však upozorňuje, že napriek pozitívnym zmenám zostáva otvorená otázka doplatkov, dostupnosti a rozdielov medzi pacientmi. Rezort zdravotníctva rozbehol rozsiahlu reformu liekovej politiky, ktorá má priniesť rýchlejší a jednoduchší prístup pacientov k liekom. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová upozorňuje, že problém dostupnosti liekov je u nás dlhodobý. „Slovenskí pacienti sa stretávajú s problémami, čo sa týka dostupnosti inovatívnych liekov, ale aj bežných liekov."

    • Transcript
  • S2 · E63
    July 3 · 31 min

    TU a TERAZ: Ako dopadne referendum?

    Slovenská republika od 1. júla 2026 oficiálne zasadla do kresla predsedníckej krajiny Višegrádskej štvorky (V4). Toto ročné obdobie, ktoré potrvá do 30. júna 2027, predstavuje kľúčovú príležitosť pre našu krajinu formovať politiku stredoeurópskeho regiónu v čase, kedy je jednota a efektívna spolupráca dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Slovenské predsedníctvo má ambiciózny plán. Okrem štandardných diplomatických rokovaní sa očakáva aj stretnutie prezidentov členských krajín V4, ktoré sa bude konať v Trenčíne, čo podčiarkuje snahu o prehĺbenie vzájomných kultúrnych a politických väzieb. Nadchádzajúci rok bude pre slovenskú diplomaciu skúškou schopnosti balansovať medzi národnými záujmami a potrebou celoeurópskej solidarity. Verejný priestor aktuálne zamestnáva aj téma pripravovaného referenda. Diskusia sa sústredí nielen na politické dopady, ale aj na finančnú náročnosť celého procesu. Odhadované náklady na zrealizovanie referenda, ktoré má rozhodnúť o otázkach, ako je zrušenie doživotnej renty pre premiérov, sa pohybujú v rozmedzí 10 až 13 miliónov eur.

    • Transcript
  • S2 · E60
    July 2 · 37 min

    Michal Kaliňák: Obce bez starostov bude môcť štát pričleniť k susedom

    Štátny tajomník rezortu vnútra Michal Kaliňák v rámci veľkej reformy pripúšťa, že niektoré malé obce na Slovensku by mohli stratiť svoju samostatnosť. Argumentuje zefektívnením systému, no časť samospráv varuje pred stratou autonómie. Samosprávy by mali fungovať po novom. Jedným z hlavných argumentov legislatívnych zmien je zavedenie rovnakých pravidiel pre mestá, obce a vyššie územné celky. „Ak sa chceme dostať k reforme, musíme najskôr vyčistiť ihrisko, aby bol rovnaký meter a rovnako dlhý pre každého,“ hovorí Kaliňák. Súčasťou plánov sú úpravy postavenia hlavných kontrolórov, pravidiel nakladania s majetkom, združovania samospráv či budúceho financovania prenesených kompetencií. „Sedem percent obcí nemá žiadneho kontrolóra, jedna tretina obcí má kontrolórov s úväzkom pod desať percent a ďalšia tretina má kontrolórov s úväzkom nad sto percent."

    • Transcript
Showing 1–20 of 28 episodes