AI agentky Luna a Mona nedávno naozaj viedli obchod a kaviareň s reálnymi peniazmi aj reálnymi chybami. Ich príbeh je vtipný, no zároveň núti položiť si vážnu otázku: stačí AI dať kapitál a voľnú ruku, aby sa z nej stal podnikateľ? V komentári Kataríny Ševčíkovej hľadáme odpoveď v tom, čo podnikanie skutočne znamená a prečo v ňom zatiaľ človeka nič nenahradí.
Achmea po rokoch odchádza zo slovenského trhu a predáva Union Zdravotnej poisťovni Dôvera. Analytik Martin Vlachynský pripomína, ako sľubne holandský investor na Slovensku začínal a čo všetko zmenili voľby v roku 2006. Prečo zahraničný kapitál napokon zo zdravotníctva odišiel a čo tento krok znamená pre budúcnosť konkurencie medzi poisťovňami,si vypočujete v tomto audiokomentári.
Prečo na Slovensku chýbajú spaľovne odpadu? Slovensko patrí v EÚ medzi krajiny s najvyšším podielom skládkovania a od cieľa 10 % na rok 2035 je stále na míle ďaleko. Riešením by mali byť nové spaľovne, no zatiaľ máme len tie v Bratislave a Košiciach, kým stred krajiny zíva prázdnotou. Prečo teda nikto nepostaví spaľovňu tam, kde by to dávalo najväčší zmysel? Martin Vlachynský a Radovan Ďurana v tomto audiokomentári ukazujú, na čom podobné projekty reálne stroskotávajú – od referend cez chýbajúce dotácie až po strach politikov – a kam sa napokon presúva investičná vôľa.
Riadenie akéhokoľvek systému funguje podľa jednoduchého pravidla: čím viac požiadaviek naň naložíte, tým rýchlejšie rastie jeho zložitosť. Nie sčítavaním, ale násobením. Ministerstvo školstva akoby o tomto pravidle nikdy nepočulo. Audiokomentár Róberta Chovanculiaka mapuje, ako sa z rezortu stal generátor neustálych povinností pre 3000 slovenských škôl, a prečo je cesta von jednoduchšia, než by sa zdalo. Stačí sa pozrieť na to, ako fungujú najlepšie školské systémy sveta. Viac sa dozviete v tomto dieli podcastu INESS do UCHA.
Covid, vojna na Ukrajine, konflikt s Iránom - každá mala byť rozbuškou ekonomickej katastrofy. Ekonómovia varovali pred krízou horšou než ropný šok zo 70. rokov. Napriek tomu ceny len zriedka prekonali historické rekordy a nedostatky boli krátke, alebo si ich spôsobili vlády samy. Prečo apokalypsa nenastala? Martin Vlachynský v tomto audiokomentári ukazuje, ako cenový systém bez centrálneho plánovania zosúladil miliardy rozhodnutí naraz a prečo je táto odolnosť dôvodom na optimizmus.
V roku 2024 sa stalo niečo, čo pred desiatimi rokmi znelo nepredstaviteľne. Priemerná mzda v Poľsku predbehla tú slovenskú. Novinári to väčšinou vysvetľujú eurofondmi, realita je však inde. Skutočným ťahúňom poľskej ekonomiky sú investície, ktoré za posledných dvanásť rokov narástli päťnásobne rýchlejšie než u nás. Ako sa to Poliakom podarilo? V roku 2018 sa celá krajina prakticky zmenila na jednu veľkú investičnú zónu s dlhoročnými daňovými úľavami. A o tri roky neskôr prišiel ešte odvážnejší krok — daň, ktorú firma neplatí, kým si zisk nevyplatí von z podniku. Nápad si požičali od malého pobaltského suseda, ktorý ho vyskúšal ako prvý. Výsledok? Vyše 20-tisíc firiem v Poľsku túto možnosť už využíva a pribúdajú ďalšie. Podobný návrh sa nedávno objavil aj v slovenskej opozícii. Dokázal by u nás vyvolať rovnaký efekt? Odpovede hľadá Radovan Ďurana vo svojom audiokomentári.
Nový iPhone je drahší, Xbox tiež a na vine nie je chamtivosť výrobcov, ale niečo, o čom bežný spotrebiteľ ani nevie: boj o pamäťové čipy. Umelá inteligencia potrebuje obrovské množstvo špeciálnej vysokorýchlostnej pamäte HBM, ktorá sa vyrába na tých istých linkách ako pamäť do vášho telefónu či notebooku. Každý čip, ktorý skončí v AI serveri, chýba inde — a keď dopyt vystrelí prudšie, než dokáže rásť ponuka, cena musí ísť hore. Znie to ako nespravodlivosť voči bežnému zákazníkovi. No história ukazuje, že presne takto to funguje vždy, keď nová technológia narazí na vzácny vstup — či už išlo o kaučuk pri nástupe automobilov, meď pri elektrifikácii, alebo železo v časoch železničnej horúčky. Vysoká cena pritom nie je zlyhanie, ale signál. Kam tento signál v prípade AI čipov smeruje, kto na ňom zarába miliardy a prečo by zásah štátu formou dane či cenového stropu problém skôr predĺžil, než vyriešil si vypočujete v audiokomentári Kataríny Ševčíkovej.
Dvaja renomovaní ekonómovia sa nedávno priznali, že patria medzi tzv. degrowtherov — zástancov myšlienky, že ekonomický rast treba obmedziť alebo úplne zastaviť. Vo svojom texte tvrdia, že rast zlyhal ako nástroj na riešenie chudoby aj environmentálnych problémov. Realita historických dát aj súčasný vývoj v Európe pritom ukazujú presný opak. Prečo je predstava „konečnej planéty“ mylná a čo prehliadajú autori tohto hlasného vyhlásenia, sa si vypočujete v dnešnom audiokomentári Róberta Chovanculiaka.
Brusel chce od roku 2028 zväčšiť rozpočet EÚ takmer o štvrtinu a financovať ho novými európskymi daňami - od uhlíkového cla po licenciu pre veľké firmy. Slovenskú rodinu to vyjde na stovky eur ročne, firmy na desiatky miliónov. INESS spolu so sieťou Epicenter prichádza s opačným receptom: namiesto expanzie rozpočtu rez tam, kde EÚ podľa princípu subsidiarity vôbec nemusí rozhodovať. A pripomína, že o tomto sa na Slovensku takmer nehovorí. Analýzu o alternatívnom rozpočte EÚ si môžete prečítať tu: https://iness.sk/wp-content/uploads/2026/05/Alternativny-rozpocet-EU-INESS.pdf
Prečo čoraz viac slovenských podnikateľov presúva svoje firmy do zahraničia a Slovensko sa čím ďalej tým viac stáva neatraktívnou pôdou pre zahraničných investorov? Róbert Chovanculiak vysvetľuje, že nejde o izolované rozhodnutia jednotlivcov, ale o príznak rastúcej neistoty, ktorú investori a firmy spájajú so Slovenskom. Kapitál potrebuje predvídateľnosť na roky dopredu - a časté zmeny daňovo-odvodového systému, kolísavá zahraničná politika či neriešený verejný dlh túto istotu podkopávajú. Či je možné prebudiť tatranského tigra si môžete vypočuť v tomto audiokomentári. Originálny komentár Róberta Chovanculiaka je dostupný na: https://iness.sk/z-tatranskeho-tigra-civava-preco-nam-nepomozu-male-zmeny/
Prečo sa každá debata o zdravotníctve po pár minútach zvrhne na hádku o faktúrach? A pacient v nej akoby vôbec neexistoval? Martin Vlachynský rozoberá, ako slovenské zdravotníctvo dodnes tiká podľa scenára spred roku 1989: štát ako jediný skutočný „zákazník“, poisťovne ako nákupcovia a pacient niekde úplne mimo hry. Chýbajú čísla, ktoré by naozaj niečo vypovedali - ako dlho sa čaká na onkologické vyšetrenie, koľko pacientov skončí po zákroku s komplikáciami? Kam by sa dal systém posunúť a čo si môže Slovensko požičať od britského zdravotného systému? To si vypočujete v dnešnom audiokomentári. Originál
Slovenská vláda po rokoch váhania pristúpila k výraznému zvýšeniu pomoci energeticky náročným podnikom, ktoré doplácajú na drahé emisné povolenky - vďaka tomu môžu Slovalco a OFZ opäť rozbehnúť výrobu. Autor komentáru Martin Vlachynský rozoberá paradox európskej klimatickej politiky: tá isté odvetvia najprv zaťaží vyššími nákladmi na elektrinu a následne im časť z toho istého balíka peňazí vracia formou kompenzácií. V komentári tiež vysvetľuje, prečo túto možnosť predchádzajúce vlády dlho ignorovali - peniaze z predaja povoleniek totiž doteraz slúžili skôr ako pohodlný zdroj na krytie štátneho rozpočtu a nástroj politickej kontroly nad rozdeľovaním dotácií. Publikácia „Ako kompenzovať priemysel za nepriame náklady uhlíka" je dostupná na webe INESS: https://iness.sk/ako-kompenzovat-priemysel-za-nepriame-naklady-uhlika/ Komentár Martina Vlachynského si môžete prečítať aj na: https://iness.sk/lacne-priemyselne-body-pre-koaliciu/
Nové štátne kurikulum = reforma, ktorá nevyhovuje nikomu. Od 1. septembra prechádzajú prvé ročníky základných škôl na nový štátny vzdelávací program – výsledok reformného úsilia, ktoré trvalo viac ako päť rokov a prežilo päť ministrov školstva. Analytik Róbert Chovanculiak v komentári popisuje, prečo sa najväčšie prednosti dokumentu (modernizácia, dôraz na kompetencie, väčšia rámcovosť) zároveň stávajú jeho najväčšími slabinami. Kurikulum zostáva rozsiahle na vyše 700 strán, no zároveň príliš vágne a nekonkrétne. Výsledkom je kompromis, ktorý nevyhovuje ani školám so silnou vlastnou víziou vzdelávania, ani tým, ktoré naopak potrebujú jasný praktický návod na prípravu hodín. Aké riešenie navrhuje INESS si vypočujete v tomto dieli podcastu. Celý komentár Róberta Chovanculiaka si môžete prečítať tu: https://iness.sk/reforma-reformovania-skolstva/ Publikáciu „Ako prelomiť ľady v školstve", v ktorej sa venujeme tematike autonómnych, tzv. charterových škôl je dostupná tu: https://iness.sk/wp-content/uploads/2023/03/ako_prelomit_lady_v_skolstve.pdf
Ako skrotiť záplavu regulácií? Kým v USA vzniklo v rokoch 2019 – 2024 približne 5 500 nových regulácií, v EÚ ich za rovnaké obdobie pribudlo až 13 000. Komentár sa pýta, prečo je taký ťažký prelomiť tento rastúci trend byrokracie, hoci si ho uvedomujú aj samotní politici. Ako možné riešenie predstavuje iniciatívu Hospodářské komory ČR s názvom Byrokratický detox a jej Antibyrokratický zákon. Jeho kľúčovým nástrojom sú takzvané „tabuľky povinností“ – povinná príloha ku každému zákonu, ktorá jasne definuje, kto, v akej situácii, dokedy a podľa akého paragrafu má akú povinnosť. Celý komentár je dostupný na: https://iness.sk/tabulkami-povinnosti-proti-byrokracii/ _____Držíme krok s dobou. Hlas je generovaný pomocou AI na základe vášho obľúbeného hlasu našej kolegyne Inky Sečíkovej. Vďaka ušetrenému času pre vás vieme pripraviť viac podcastov.
Poplatky v zdravotníctve sú večnou témou slovenských zdravotníckych debát – a napriek desiatkam odborných analýz sa politické riešenie stále nerodí. V tomto diele podcastu INESS do UCHA sa s Martin Vlachynským pozeráme na to, prečo je to tak. Väčšina návrhov ide cestou „vyčleň, zreguluj, zakáž“ – rozdeliť poplatky do kategórií a tie problematické jednoducho zakázať pod hrozbou sankcií. Znie to logicky, ale ignoruje skutočnú príčinu, prečo poplatky vôbec existujú: nesúlad medzi ponukou a dopytom. Niektoré ambulancie sú jednoducho žiadanejšie – lepší lekár, kratšie čakanie, príjemnejšie prostredie – a keď regulovaná cena od poisťovne nezodpovedá trhovej hodnote služby, vzniká priestor pre „šedý trh“ poplatkov. Ich zákaz tento rozdiel nezruší, len ho schová pod koberec. Čo teda funguje? Pozrieme sa na príklady z Holandska, Singapuru a Rakúska, kde funguje takzvaná dvojvrstvová ambulantná sieť – kombinácia plne hradenej starostlivosti a ambulancií s voľnejším cenotvorbou. A ukážeme si, prečo je pre akúkoľvek reformu kľúčové jasne zadefinovať, na čo má pacient skutočne nárok. Ak vás zaujíma, ako ekonómia vysvetľuje jeden z najspornejších problémov slovenského zdravotníctva, tento diel podcastu INESS na DNES je pre vás. Komentár Martina Vlachynského si môžete prečítať aj na webe INESS: https://iness.sk/poplatky-v-zdravotnictve-ponuka-a-dopyt/ _____ Držíme krok s dobou. Hlas je generovaný pomocou AI na základe vášho obľúbeného hlasu našej kolegyne Inky Sečíkovej. Vďaka ušetrenému času pre vás vieme pripraviť viac podcastov.
Internet je plný predpovedí o masovom prepúšťaní spôsobenom AI. V tejto epizóde sa pozeráme na to, prečo sa podobné scenáre v minulosti nenaplnili – od Jevonsovho paradoxu (efektivita zvyšuje dopyt, nie nezamestnanosť) až po fakt, že väčšina povolaní je balíkom mnohých prepojených úloh, nie jednou izolovanou činnosťou. Príklad rádiológie ukazuje, že AI dokáže prekonať expertov pri čítaní snímok už roky – a napriek tomu rádiológov dnes pracuje viac než predtým. Celý komentár analytika Róberta Chovanculiaka si môžete prečítať na webe INESS: https://iness.sk/nikto-nevie-komu-umela-inteligencia-zoberie-pracu/ _____ Držíme krok s dobou. Hlas je generovaný pomocou AI na základe vášho obľúbeného hlasu našej kolegyne Inky Sečíkovej. Vďaka ušetrenému času pre vás vieme pripraviť viac podcastov.
Európska komisia pripravuje nový viacročný rozpočet EÚ na roky 2028 - 2034, ktorý má byť výrazne väčší než doteraz – nielen pre podporu obrany či pomoc Ukrajine, ale najmä pre rast ambícií v oblastiach ako digitalizácia a konkurencieschopnosť. Otázkou však zostáva, kto za toto navýšenie zaplatí. V tejto epizóde sa pozeráme na to, prečo navrhované nové zdroje príjmov EÚ podľa analytika Radovana Ďuranu postrádajú fiškálnu logiku a môžu poškodiť konkurencieschopnosť aj rast firiem v členských štátoch, vrátane Slovenska. Rozoberáme: Prečo má byť nový rozpočet EÚ o 15 % väčší a kam pôjdu peniaze navyše? Ako môže navrhovaná daň z obratu firiem zasiahnuť slovenské podniky? Prečo zdieľanie výnosov z emisných povoleniek, elektroodpadu a tabakových daní s Brusselom nedáva ekonomický zmysel? Aký je alternatívny pohľad na to, ako by mohla byť EÚ financovaná jednoduchšie a efektívnejšie? Koľko by nové dane reálne stáli priemernú slovenskú rodinu? Celý komentár Radovana Ďuranu zo dňa 2.6.2026 si môžete prečítať tu: https://iness.sk/nove-europske-dane-nedavaju-zmysel-a-nie-su-potrebne/ Publikácia Alternatívny rozpočet EÚ, v ktorej predstavil INESS spolu s EPICENTER Network návrhy na zmenu rozpočtu je zverejnená tu: https://iness.sk/alternativny-rozpocet-eu/_____Držíme krok s dobou a hlas je generovaný pomocou AI na základe vášho obľúbeného hlasu našej kolegyne Inky Sečíkovej. Vďaka ušetrenému času pre vás vieme pripraviť viac podcastov.
Hitparáda negatív tretieho balíčka „konsolidácie“ má veľa favoritov. U mňa víťazia živnostníci. Dopad balíčka na niekoľko desiatok tisíc z nich bude bez preháňania doslova likvidačný. Netvrdím to ja, ale matematika. Napríklad: Z 1 000 eur mesačne pošle živnostník 425 eur lenna odvody, teda 42,5 % príjmov. Vážení, to je o skoro 3 percentuálne body viac, ako na daniach a odvodoch zaplatí zceny práce zamestnanec s cenou práce 1 000 eur! (Cena práce 1000 eur predstavuje hrubú mzdu 734 eur mesačne, čo je pod úrovňou minimálnej mzdy. Môžeme však uvažovať o zamestnancovi, čo má napríklad 80 % úväzok.) Alebo: Napríklad živnostník-dôchodca s príjmom 250 eur mesačne by pôvodne platil len 16 % zdravotný odvod, teda 10,80 mesačne. Po novom však bude platiť aj sociálny odvod s výškou 131,34 eur. Z mesačných tržieb 250 eur tak na zdravotných a sociálnych odvodoch zaplatí 142 eur, teda 57 %! Polopate napísané, každý živnostník s tržbami do 1705 eur ročne bude musieť zaplatiť viac odvodov, ako sú jeho príjmy. Vypočujte si viac v komentári Martina Vlachynského ako #INESSdoUCHA. #konsolidacia #velkyplesk #zivnostnici #kladivonazivnostnikov #FicoIV #verejnefinancie
Progresívne Slovensko vo štvrtok, 4. septembra 2025 predstavilo svoj “Veľký tresk”. Má ísť o ”totálny reštart ekonomiky Slovenska” – prepracovaný plán v rôznych oblastiach s cieľom naštartovať slovenskú ekonomiku. Vypočujte si zhodnotenie tohto ekonomického programu od nášho analytika Martina Vlachynského. Hovorí v ňom, že síce nejde o tresk, ani o totálny reštart ekonomiky, no pozitívne ho prekvapil. Vypočujte si viac ako #INESSdoUCHA. Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webe tu: https://iness.sk/dostojny-tresk/ #verejnefinancie #ekonomika #slovensko #velkytresk #dostojnytresk #INESSdoUCHA
Geograficky sa výskyt neštátnych škôl a detí zo sociálne znevýhodneného prostredia neprekrýva. Preto je úplne prirodzené, že neštátne školy majú nižší podiel týchto detí. Vo svojom komentári Róbert Chovanculiak na dátach ukazuje, prečo znížiť normatívne financovanie cirkevným a súkromným školám o 20 % (teda o 600 eur ročne na jedného žiaka), ako navrhuje ministerstvo školstva, nikomu nepomôže. Vysvetľuje, že výsledok takéhoto rozhodnutia by bol presne opačný, mnohým by to situáciu zhoršilo a neštátne školy by sa stali menej dostupnými pre širšiu vrstvu obyvateľstva. Neštátne školy sú jednoducho ďaleko od oblastí s vylúčenými komunitami. Je to ako keby sme chceli penalizovať verejné školy v Bratislavskom okrese za to, že podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia majú 0,012 %. Verejné školy tu nevylučujú tieto deti, oni sa jednoducho v ich blízkosti nenachádzajú. Ale to nerobí problém ministrovi Druckerovi, keď navrhuje finančne trestať súkromné a cirkevné školy, ktoré sú v podobnej situácii. V súčasnosti 60 % neštátnych škôl vyberá ročné poplatky do 100 eur a ďalších 20 % vyberá poplatky do 1000 eur. Ak týmto školám znížite normatív o 20 %, budú musieť poplatky násobne zvýšiť. Vypočujte si celý komentár v audiopodobe #INESSdoUCHA. Link na hromadnú pripomienku, ktorú sme voči tomuto návrhu zverejnili a podporilo ju 5 463 ľudí: https://www.peticie.com/hromadna_pripomienka_proti_finannej_diskriminacii_netatnych_kol Celý komentár v textovej podobe nájdete na našom webetu: https://iness.sk/drucker-zavadza-alebo-je-zavadzany-ako-naozaj-pomoct-detom-zo-znevyhodneneho-prostredia/ #skolstvo #financovanieskolstva #sukromneskoly#cirkevneskoly #verejneskoly #ministerstvoskolstva #druckerovadilema
