Index

Podcasty SME

Týždenný podcast denníka SME o ekonomike a podnikaní na Slovensku a vo svete. Každý štvrtok nový diel – prehľad dôležitých správ a zaujímavé rozhovory s podnikateľmi, analytikmi a ďalšími hosťami, ktorí rozumejú číslam a majú novátorské myšlienky.

Play

Open in

23 episodes
weekly
Avg 34 min
Slovak

Episodes 23

Newest Oldest Longest

All20 Unplayed20 In progress0 Played0

Counted on this page — what you have heard stays on this device, so it is not something the list can be paged by.

#421
Thursday · 43 min
Šuster: Transakčná daň už svoju škodu napáchala. Vráti sa málo
Transakčná daň sa vraj ruší, prorastové opatrenia, ktoré mali prísť pred letom, nikto ešte nevidel a dlh je taký vysoký, že by vláda mala prísť s rozpočtom, v ktorom sa výdavky budú rovnať príjmom. Fico reaguje, že to bude znamenať definitívny rozklad sociálneho štátu, no konsolidujeme pritom už tri roky, zvyšujú sa dane, odvody, rušia štátne sviatky, no výsledok akoby nevidno. Podľa Martina Šustra z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, má problém nielen vláda, ale celá krajina. „Ak s tým nič neurobíme, ku koncu desaťročia môžeme mať dlho pokojne na sedemdesiatich percentách. Vláda samotná si pritom už dvakrát uvoľnila svoj rozpočtový cieľ a aby vôbec dokázala splniť ten súčasný, musí nájsť opatrenia za 1,3 miliardy eur. A to ešte nehovoríme o výpadku transakčnej dane,“ hovorí analytik. Premiér pritom tvrdí, že v prípade dlhu existujú aj krajiny, ktoré sú na tom podobne alebo horšie. Podľa Šustra by sme sa však mali porovnávať so štátmi, ktoré nám môžu ísť príkladom, a nie naopak. Zároveň nejde len o výšku dlhu, ale aj o silu ekonomiky a s tým súvisiacu schopnosť štátu z dlhov sa dostať. „Vo všetkých krajinách eurozóny s výnimkou Fínska, ktoré majú vyšší dlh ako Slovensko, dlh klesá. My, na rozdiel od nich, každý rok pridávame k dlhu ďalší sedem či osem miliárd,“ dodáva Šuster s tým, že ak by sme dnes mali dlh ako Taliansko, riziko platobnej neschopnosti by sa u nás zvýšilo na osemdesiat percent. V rozhovore sa dozviete: Čo čaká vládu pri novom rozpočte, či by nebolo treba prekopať zákon, ktorý brzdí vládu bezbreho míňať, prečo sa nemôžeme porovnávať s krajinami s vyššími dlhmi, či sa dá vo volebnom roku čakať šetrenie, čo prinesie zrušenie transakčnej dane. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#420
August 20 · 43 min
Galek: Ak bude Fico rozhodovať o jadrovke, dopadne to ako diaľnica do Košíc
Projekt nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach sa zabrzdil. Fico totiž chce, aby firma JESS, ktorá projekt pripravuje, bola úplne pod štátnou kontrolou. Vyplatiť z nej treba český ČEZ, na čo rezort hospodárstva dostal už dva termíny, no ani jeden nesplnil. Úrad vlády vraj preto preberie kontrolu nad riešením. Podľa Karola Galeka, poslanca Národnej rady za stranu Sloboda a solidarita a odborníka na energetiku, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, však v skutočnosti ide o to, aby sa Ficovi nepozeral na prsty žiadny zahraničný partner. „Je to projekt za niekoľko miliárd eur a samotná projektová príprava zhltne niekoľko stoviek miliónov. A videli sme to už aj v prípade Mochoviec, kde sa Ficovi cez jeho poradcu pre energetiku podarilo z tejto firmy dostať niekoľko miliónov eur,“ hovorí Galek. Zahraničný strategický partner je pritom podľa neho v tomto projekte dôležitý, keďže v JESS-e je jediným, kto má nejaké know-how a zároveň stavia elektráreň Dukovany v Česku. „Hovoríme o technologicky identickej elektrárni, čo by znamenalo, že by sme vedeli dosiahnuť synergiu projektov a úsporu možno aj niekoľkých miliárd eur,“ dodáva Galek s tým, že sa tým dokáže predísť aj chybám, ktoré nastali v Mochovciach, kde podľa neho Enel začal stavať bez akýchkoľvek skúseností s jadrom. Zmysel podľa neho nedávajú ani informácie, že jediným možným dodávateľom je americký Westinghouse. „Aj Francúzi avizovali, že vedia dodať takú technológiu. V Česku zase stavajú Kórejčania v licencii s Westinghousom. Ten im asi nedovolil stavať na Slovensku, ale nikto sa ich neopýtal, či by s tým predsa len nesúhlasili. Stále hovorím, kto nechce, hľadá výhovorky, kto chce, hľadá riešenia,“ dodáva. V rozhovore sa dozviete: ako to vyzerá s Ficovou snahou dostať stavanie Bohuníc pod štátnu kontrolu, čo je pravdy na tom, že Westinghouse je jediný, kto vie dodať technológiu, nakoľko Slovensko potrebuje ďalší jadrový blok, prečo tému veterných elektrární uniesli dezinformátori, čo sucho spôsobuje atómovým elektrárňam a cene elektriny. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#419
August 13 · 30 min
Analytik: Odchod Tesca by dával zmysel. Sústredí sa na Britániu
Tesco vraj uvažuje o odchode z českého a slovenského trhu. Reťazec, ktorý na Slovensko prišiel okolo roku 2000, už niekoľkokrát zvažoval odchod, respektíve sa o ňom aspoň pošuškávalo. Teraz však už spoločnosť má mať v tejto veci najatých bankárov a spoločne s nimi riešiť, čo s trhmi v strednej Európe. Podľa Filipa Kužmu, riaditeľa Inštitútu moderného spotrebiteľa, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, to dáva zmysel hlavne vzhľadom na to, ako bezvýznamný je stredoeurópsky trh pre samotné Tesco. „Slovensko tvorí len dve percentá tržieb skupiny Tesco, v prípade celej strednej Európy hovoríme o tržbách okolo šesť percent a upravenom očistenom prevádzkovom zisku niekde nad tromi percentami,“ vysvetľuje Kužma. Problémom však je aj tlak na obchodníkov, ktorý spôsobuje niekoľkoročná konsolidácia a fakt, že sa mení nákupné správanie ľudí. Hlavne čo sa týka nakupovania v hypermarketoch, ktoré má Tesco vo svojom portfóliu. „Hypermarkety v prípade tržieb oslabujú. Posledné údaje z júna ukazujú už tretí pokles za sebou pri pohľade na medziročnú zmenu v stálych cenách,“ dodáva Kužma s tým, že v segmente oblečenia, elektroniky či domácich potrieb sa tešia popularite hlavne zahraničné platformy vrátane ázijských a čínskych e-shopov. Kto môže byť potenciálnym kupcom predajní Tesco, zatiaľ jasné nie je. Podľa Kužmu to môžu byť aj etablovaní hráči na slovenskom trhu, ale aj finančné skupiny. „Koluje informácia, že by Tesco chcelo svoje prevádzky predať v dvoch balíkoch. Slovenský a český trh dokopy a maďarský zvlášť,“ vysvetľuje. Problémom však podľa neho môže byť nájsť reťazec, ktorý je ochotný odkúpiť všetko vzhľadom na široké portfólio Tesca. V rozhovore sa dozviete: Prečo môže Tesco uvažovať nad odchodom zo strednej Európy, do akej miery sťažuje situáciu retailu konsolidácia, ako sa zmenilo nákupné správanie ľudí na Slovensku, kto by mohol mať záujem Tesco kúpiť, či je Slovensko ešte atraktívnym trhom pre retail vzhľadom na množstvo konkurencie. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#418
August 6 · 43 min
Analytička: Rozklad právneho štátu nás môže vyjsť na vyše päť miliárd eur
Rušenie NAKA, špeciálnej prokuratúry, ale aj snahy o koniec Úradu na ochranu oznamovateľov či zmeny v Trestnom zákone. Európska únia už dlhšie pozoruje všetko, čo sa na Slovensku deje, a pýta sa, nakoľko sme vôbec schopní v týchto nových podmienkach chrániť napríklad aj jej peniaze. Eurofondy totiž získavame v miliardách, platia ich v značnej miere najmä krajiny na západe Európy a Slovensku vo veľkej miere sanujú bežné štátne investície. Zuzana Múčka, analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bola hostkou video relácie Index s Evou Frantovou, tvrdí, že Slovensko podľa vzoru Maďarska môže prísť až o päť miliárd eur. „Najviac by boli zasiahnuté infraštruktúrne projekty, ktoré smerujú do regiónov, zelené technológie a inovácie. Druhou veľkou oblasťou sú zase zdroje pre poľnohospodárstvo, ktoré sú skutočne kritické pre Slovensko,“ vysvetľuje. Problémom však je, že nezrealizované investície brzdia ekonomiku aj do budúcna - chýbajúca infraštruktúra znamená horšie podmienky na pritiahnutie investora, ktorého strata zase znamená negatívne dosahy na pracovný trh. „Keď sa to stalo Maďarom, ich ekonomika prakticky prestala rásť. Ak by zmrazenie eurofondov postihlo aj Slovensko, na každé tri stratené eurá by sme prišlo o ďalšie euro navyše. V prípade súkromných investícií tak hovoríme o viac ako štyroch miliardách eur, o ktoré by sme ako krajina prišli,“ dodáva Múčka. V rozhovore sa dozviete: čo pre Maďarsko znamenalo zmrazenie miliárd z eurofondov, aké dosahy má takéto niečo na krajinu do budúcna, aké zmrazenie eurofondov hrozí Slovensku, ako sa tento efekt pretaví do ekonomiky a do pracovného trhu, čo by sa stalo, ak by sa Slovensku v tejto súvislosti aj zhoršil celkový rating. See omnystudio.com/listener for privacy information.
August 3 · 33 min
Index brand: AI mení spôsob práce aj kybernetické útoky. Sú firmy pripravené?
Umelá inteligencia sa vo firmách čoraz častejšie stáva bežnou súčasťou práce, keďže dokáže automatizovať úlohy aj spracovať veľké množstvo informácií. Zároveň však prináša nové riziká. Podvody sú presvedčivejšie a útoky vedia byť automatizované. Ako teda využívať umelú inteligenciu bezpečne? Ako menia kybernetické hrozby? A prečo je dôležité budovať si v tejto oblasti ako firma aj vlastné know-how? Aj o tom sa v Indexe zhovárala Eva Frantová s Kamilom Pšenákom, produktovým manažérom spoločnosti ESET, s ktorej podporou vznikla aj táto časť Indexu. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#417
July 30 · 49 min
V prípade spaľovne Slovnaftu sme pripravení dať žalobu na súd
Potrebuje alebo nepotrebuje Bratislava ďalšiu spaľovňu? Aj keď minister životného prostredia ešte pred rokom hovoril novému projektu spoločnosti Slovnaft nie, len pred pár týždňami jeho rezort vydal k celej veci kladné stanovisko. Podľa environmentálneho experta Ladislava Hegyiho, ktorý bol hosťom video relácie Index s Evou Frantovou, minister Taraba robí presný opak toho, čo sľuboval ešte donedávna - že zo Slovenska nedovolí urobiť odpadkový kôš Európy. „Krátko po tom, ako prišiel do funkcie, podpísal súhlasné stanovisko na výstavbu spaľovne pri obci Drieňov, len tridsať kilometrov od košickej spaľovne, ktorá svoju kapacitu ešte ani dnes nemá plne využitú. A teraz dovolil ďalšiu podobnú vec v prípade Slovnaftu,“ vysvetľuje. Proti spaľovni sa pritom búria aj mestské časti, ktorých sa projekt dotkne, ale aj magistrát mesta ako taký a aj obyčajní ľudia. Vyše 18-tisíc ich totiž podpísalo petíciu na zastavenie projektu. Prekáža im viacero vecí vrátane dosahov na stav ovzdušia v Bratislave, vzdialenosť od zastavaných oblastí, ale aj fakt, že Slovnaft plánuje do spaľovne zvážať odpad zo spádových oblastí, čo podľa Hegyiho nedáva ekonomický ani environmentálny význam. „Spaľovňa bude úplne mimo územia, odkiaľ by sa mali do nej zvážať odpady. Predstavte si, že smetiarske autá budú musieť prejsť desiatky kilometrov. Niektoré mestá sú totiž vzdialené 170 až 190 kilometrov a Slovnaft ich ani nemá nijako podchytené,“ dodáva Hegyi. V rozhovore sa dozviete: Aký veľký nesúlad je medzi tým, čo tvrdil Tomáš Taraba a čo reálne robí, prečo nedáva zmysel stavať spaľovňu len niekoľko metrov od už existujúcej, prečo zvážanie odpadu zo spádovej oblasti nie je domyslené, aké dosahy môže mať spaľovňa na už aj tak znečistené ovzdušie v Bratislave, na čo by sme sa ako krajina mali v prípade odpadu sústrediť radšej. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#416
July 23 · 34 min
Ovčarik: II. pilier sa nemá stať lacným zdrojom požičiavania peňazí pre štát
Vláda minulý rok umožnila, aby sa časť úspor z druhého piliera mohla investovať aj do štátom podporovaného nájomného bývania. Len pred pár týždňami sa toto rozhodnutie už aj pretavilo do reality. Podľa Maroša Ovčarika, riaditeľa pre rozvoj investícií v spoločnosti Brokeria, ktorý bol hosťom videorelácie Index s Evou Frantovou, to nie je a priori zlý nápad. Musí však platiť, že dôchodcovské správcovské spoločnosti o presune prostriedkov klientov rozhodnú samy. „Ony sa totiž zodpovedajú svojim sporiteľom a zároveň práve ony majú k dispozícii kvalitné tímy ľudí, ktoré vedia vyhodnotiť, či dané projekty sú vhodné na investovanie, alebo nie,“ vysvetľuje. Vyjadrenie ministra práce Erika Tomáša o tom, že táto zmena konečne zabezpečí, že peniaze z II. piliera budú pomáhať slovenským občanom, však podľa neho nedáva zmysel. „Občanovi je jedno, či sú peniaze v zahraničí, alebo na Slovensku, dôležité sú výnos, stabilita a kvalita projektu. Ak to minister myslel tak, že peniaze ostanú na Slovensku, pomôžu domácej ekonomike a tým aj občanom, potom je kľúčové, aby dané projekty boli konkurencieschopné a výnosnosťou aj rizikom porovnateľné so zahraničím,“ dodáva. Dôležité však podľa neho je nespoliehať sa len na štátom vyplácaný dôchodok, ale čo najskôr si začať sporiť samostatne mimo akýchkoľvek pilierov. Výška dôchodkov sa totiž bude aj naďalej znižovať a ak dnes po nástupe do dôchodku klesne príjem človeka v priemere o polovicu, v budúcnosti to podľa Ovčarika bude len horšie. „Ak sa napríklad pozrieme na dvadsaťpäťročných ľudí, ich príprava do dôchodku by mala byť zo štyridsiatich percent tvorená prvým pilierom, z tridsiatich percent druhým a tretím a zvyšok vlastným investovaním mimo,“ približuje expert s tým, že prvý pilier bude fungovať aj o tridsať či štyridsať rokov, spoliehať sa však na to, že v ňom bude dosť prostriedkov na pohodlnú penziu pre každého, je nemysliteľné. V rozhovore sa dozviete: aké riziká či výhody so sebou prináša investovanie peňazí z II. piliera do fondov rozvoja nájomného bývania, o akú investíciu ide v porovnaní s alternatívami, aké ďalšie zmeny v II. pilieri pripravuje rezort práce a či sa treba mať na pozore, ako sa rozumne pripraviť na dôchodok a koľko si odkladať mimo štátnych pilierov, prečo sa nebáť finančných trhov a o koľko sú bohatšie národy, ktoré na nich dlhodobo investujú. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#415
July 16 · 41 min
Ostatník: Zatiaľ AI nerozhoduje, kde zaútočíme. Bojím sa, keď to tak nebude
Po summite NATO v Ankare je zrejmé, že členské štáty budú musieť v najbližších rokoch investovať do obrany čoraz viac — ale zároveň aj rozumnejšie. Cieľ päť percent je nová realita, to však neznamená, že stačí iba nakúpiť drahú techniku. Dôležité je hlavne to, čo za peniaze získame. Podľa Viliama Ostatníka, výkonného riaditeľa think-tanku Adapt Institute, ktorý bol hosťom video relácie Index s Evou Frantovou, sa už mnohé dôležité nákupy dejú. „Pozitívne vnímam ohlásené dokúpenie desiateho dotankovacieho lietadla, aj strategických lietadiel od Airbusu a takisto viacúčelového prieskumného lietadla GlobalEye od firmy Saab. Všetky tieto plány sú pozitívnou správou nielen pre NATO, aj priamo pre európsky priemysel, keďže ide o európske firmy,“ vysvetľuje. K lepšiemu sa podľa neho mení aj spôsob, ako sa Európa snaží urýchliť budovanie svojej vlastnej obranyschopnosti. Ešte donedávna ju totiž do značej miery brzdilo viacero vecí, od chýbajúcich peňazí, cez výrobnú kapacitu, regulácie, až po politickú vôľu. „Niektoré časti sa však nedajú nafúknuť z piatka na pondelok, ako napríklad výcvik a nábor do ozbrojených síl, ale aj získanie kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá by vedela naplniť požiadavky obranného priemyslu. Zvýšiť tieto stavy môže trvať aj roky,“ dodáva. Osobitnou kapitolou sú však aj zmeny, ktoré do obranného priemyslu, respektíve do spôsobu vedenia vojny, prináša umelá inteligencia a autonómnosť. Podľa Ostatníka ide o revolúciu vo vojenstve podobnú vlakom, telegrafovému spojeniu či vyvinutiu navádzaných striel. „Umelá inteligencia dokáže absolútne urýchliť rozhodovacie schopnosti veliteľa a v prípade, že je spojená s kinetickou zbraňou, zvýšiť aj ničivú silu útoku. Z toho však následne vyplývajú aj otázky o tom, ako a na čo ju používať a prípadne, ako sa proti niečomu takému brániť,“ dodáva analytik s tým, že dnes má ešte stále posledné slovo pri rozhodovaní o cieľoch útoku človek. V budúcnosti však určite vyvstane otázka, do akej miery by v procese mala byť zapojená AI. A dohodnúť sa na pravidlách bude chcieť, okrem iného, aj dostatok politickej vôle. V rozhovore sa dozviete: čo priniesol summit NATO v Ankare obrannému priemyslu, kam sa posúva obranný priemysel Európy, do akej miery ho ovplyvňuje využívanie AI, dronov a autonómnosť, na koľko myslíme už dnes na obranu proti týmto novým druhom vedenia boja a kde sú hranice ich využívania, prečo je rozvoj obrany štát rovnako dôležitý ako fungujúce zdravotníctvo či školstvo. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#414
July 9 · 14 min
Dovolenkový expert: Ľudia si zvykli na hrozby a lietajú všade
Dovolenková sezóna 2026 sa rozbiehala ťažko. Ľudia sa báli kupovať dovolenky nielen v Dubaji, ale aj v Turecku či v Egypte. Dnes je už všetko preč a dovolenková sezóna funguje tak ako v minulosti. „Ľudia sa už neboja žiadnych hrozieb, zvykli si, keďže tam žiadne hrozby ani nie sú,“ hovorí Richard Homer, produktový manažér cestovnej kancelárie Petit Press, známej ako dovolenka.sme.sk. Hoci dovolenkový biznis funguje tak ako v minulosti, o cenách sa to povedať nedá. „Ceny dovoleniek išli hore o 20 až 30 percent. Zdraženie závisí od destinácie,“ prezrádza Homer. Ceny najviac poskočili v Chorvátsku. Ceny v chorvátskom gastre stúpli o takmer osem percent, alkohol a tabak takmer o päť. Zdraželi však aj Grécko, Španielsko a Taliansko. Naopak v Turecku a Egypte si dovolenkári priplatia „len“ o desať - pätnásť percent. Cestujúci sa už nemusia báť rušenia charterových letov, čo sa dialo na jar. Stáva sa však, že si pri leteckých dovolenkách kúpených v zime musia doplatiť palivové príplatky. Nie je to však bežné. „Záleží to na cestovnej kancelárii, či tento dodatočný náklad prenesie na klientov, alebo nie. Súvisí to aj s konkurenčným bojom medzi cestovkami a stal sa z toho marketingový nástroj,“ dodáva expert z dovolenka.sme.sk. Hitom tohtoročnej sezóny je taliansky ostrov Ischia, ale tradične aj Turecko, kde už predaj dovoleniek dosiahol minuloročné objemy. „Niekoľko rokov je hitom aj Albánsko. Smeruje tam niekoľko letov nízkonákladových spoločností a cena za all inclusive hotel môže byť okolo tisíc eur na týždeň.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako vyzerá dovolenková sezóna 2026, či je bezpečné cestovať do Turecka alebo do Egypta, ako zdraželi európske destinácie, kde môžu dovolenkári ušetriť, ako sa dovolenkuje na severe Európy. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#413
July 2 · 28 min
Za fiasko s veternými elektrárňami si vláda môže sama
Snaha o verejné prerokovanie návrhu strategického dokumentu o akceleračných zónach pre veterné elektrárne sa v júni skončila fiaskom. Verejné prerokovanie bolo plné kriku a zástupcovia ministerstva životného prostredia ho predčasne ukončili bez toho, aby sa vôbec dostali k slovu. „Bola to mimoriadne napätá situácia, akú sme tu ešte nevideli, ale myslím si, že štát si za to môže do značnej miery aj sám,“ hovorí Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI). Dôvodom je podľa neho veľmi zlý spôsob prípravy celého návrhu akceleračných zón, ktorému chýbala riadna komunikácia s verejnosťou a dotknutými obcami. „Ministerstvo tu zlyhalo a podcenilo situáciu, ktorá je nabitá emóciami. Od začiatku mali komunikovať, čo budú robiť, a podrobiť návrh riadnemu pripomienkovaniu ešte skôr, ako zorganizovali verejnú diskusiu.“ Mimoriadny odpor časti verejnosti proti veternej energii je spôsobený aj tým, že samotná vláda na čele s premiérom majú rozporné vyjadrenia. Na jednej strane vláda napĺňa plán obnovy, kde sa zaviazala budovať veterné parky ako čistý a bezpečný obnoviteľný zdroj energie, a na druhej strane premiér Fico vyhlásil, že veterné elektrárne nepotrebujeme. „Zrejme je tu záujem, aby sme boli odkázaní len na ruský plyn a jadro.“ Slovenská vláda sa snaží naštartovať ekonomický rast a hľadá spôsoby, ako zabezpečiť firmám lacnejšiu elektrinu. Podľa Karabu by aj tu mohli pomôcť práve veterné elektrárne, pretože predstavujú jeden z najlacnejších zdrojov. „Veterný park sa dá postaviť za pár mesiacov. Elektrina z vetra stojí 50 - 60 eur za MW/h, pričom súčasná cena elektriny na trhu je viac ako 100 eur za MW/h.“ Odpor časti verejnosti proti veterným elektrárňam sa spája s obavami z ich vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie. Ľudia sa najčastejšie boja hluku a škodlivých vibrácií turbín. Karaba priznáva, že v ich blízkosti človek skutočne môže počuť svišťanie. Zdôrazňuje však, že na Slovensku platí veľmi prísna legislatíva, podľa ktorej je minimálna odstupová vzdialenosť turbín od obydlí jeden kilometer. „V takejto vzdialenosti už nemáte šancu počuť ani cítiť vôbec nič.“ Vďaka moderným technológiám sú tiež dnešné turbíny väčšie a ekologickejšie ako pred dvadsiatimi rokmi, keď sa začali stavať v susednom Rakúsku. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako by mala vyzerať debata o akceleračných zónach, prečo je elektrina z vetra vhodným doplnkom k jadru, ako k veterným elektrárňam pristupujú v iných krajinách, aký je vplyv veterných turbín na ľudské zdravie a životné prostredie. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#412
June 25 · 31 min
Expertka Profesie: Trh práce vrie – na jeden inzerát je 36 uchádzačov
Slovensko má nízku nezamestnanosť, pod piatimi percentami, a zamestnávatelia majú nedostatok kvalifikovaných ľudí. Potvrdzuje to v rozhovore Ľubica Melcerová zo spoločnosti Alma Career, ktorá prevádzkuje portál profesia.sk Expertka dodáva, že firmy optimalizujú náklady a veľmi zvažujú, či otvoria nejakú novú pozíciu. Uchádzači sú zároveň mimoriadne aktívni. Na jeden inzerát v priemere reaguje 36 záujemcov, čo je obrovská konkurencia. Vlani to bolo 29 a rok predtým len 21. Najväčší dopyt je po pozíciách v obchode a administratíve, kde je najviac záujemcov o prácu. A naopak, najľahšie si prácu nájdu profesie, ktoré sú nedostatkové, napríklad lekár, zubár, oftalmológ, riaditeľ školy a technické pozície, ako sú rôzni konštruktéri, IT špecialisti, ale aj účtovníci. V digitálnej dobe sa menia požiadavky zamestnávateľov na pracovníkov. Firmy požadujú mäkké zručnosti ako je kreativita, flexibilita, či schopnosť učiť sa nové veci. Veľmi prudko tiež rastie počet spoločností, ktoré očakávajú od zamestnancov zručnosti pri práci s AI. „Zatiaľ ich nie je veľa, ale trend ich rastu je veľmi výrazný,“ hovorí Melcerová. Umelá inteligencia zásadne mení trh práce v mnohých smeroch. Podľa prieskumu spoločnosti Alma Career zhruba polovica firiem rieši svoj problém s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov zapojením AI. Aj personálne oddelenia firiem čoraz viac využívajú AI na prvotné sito uchádzačov o prácu. Často sa tak stáva, že záujemca o pracovné miesto dostane zamietavú odpoveď ešte skôr, ako si jeho životopis prečíta nejaký živý človek. „Riziko je veľké, najmä ak človek neuvádza v životopise kľúčové slová z inzerátu a ak CV obsahuje grafické prvky, ktoré AI nedokáže prečítať,“ vysvetľuje expertka Alma Career. Moderuje Eva Mihočková. See omnystudio.com/listener for privacy information.
June 22 · 22 min
Brand: Menový expert: Kurzové riziko môže zhltnúť celú maržu
Firmy intenzívne riešia nákladové položky, ako sú energie, mzdy či odvody, ale pri obchodovaní mimo eurozóny často podceňujú riziko kurzovej straty. Práve nepriaznivý pohyb menového kurzu im pritom môže vymazať celú maržu uskutočneného cezhraničného obchodu. Patrik Biňovský, člen predstavenstva spoločnosti Akcenta v brandovanom rozhovore vysvetľuje, aké sú možnosti zabezpečiť sa proti kurzovému riziku a aké náklady to obsahuje. Viac ako polovica slovenského zahraničného obchodu sa uskutočňuje v inej mene. Až 740 miliónov eur prúdi do Českej republiky v českých korunách. Veľký podiel má aj obchod s Čínou, kde firmy realizujú transakcie v amerických dolároch. Česká koruna sa za posledné roky pohybovala v rozsahu zhruba 24 až 26 korún za euro, čo je rozpätie takmer osem percent. Pre firmu, ktorá má ročný obrat s českými partnermi 500-tisíc eur, to v praxi znamená kurzové riziko 40-tisíc eur. Podľa Biňovského sa nedá spoliehať na jednoduchú predstavu, že aj keď kurz môže kolísať, z dlhodobého hľadiska sa to vyrovná. Prax túto teóriu nepotvrdzuje. „Problém kurzového rizika je v tom, že na prvý pohľad ho nie je vidieť,“ hovorí člen predstavenstva Akcenty. Firma má pred sebou faktúru, kde je napísané, že zaplatila niečo v cudzej mene, ale finálny výsledok uvidí až na konci roka, keď spraví záverečné zúčtovanie a vyskočia kurzové rozdiely. „Väčšina firiem kurzové riziko nerieši, čo je chyba. Častokrát sa spamätajú až vtedy, keď na konci roka zistia, že kurzový rozdiel im zhltol celú maržu,“ vysvetľuje expert. Firmy to môžu riešiť rôzne. Prvým nástrojom je mať účty v zahraničných menách, v ktorých firma obchoduje. Môže tiež s bankou vyjednávať o kurze, s ktorým sa transakcia zrealizuje. A napokon existujú nástroje ako forwardy, ktorými si spoločnosť dopredu dohodne kurz, ktorý sa v budúcnosti pri platbe použije. „Ak by sme dnes urobili forward česká koruna - euro na tri mesiace, tak príplatok by bol cca sedem halierov na euro,“ približuje Biňovský. Rozhovor vznikol v spolupráci so spoločnosťou Akcenta. Moderuje Eva Mihočková. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#411
June 18 · 38 min
Finančný expert: Na byte sa dá extrémne zarobiť, ale nie na Slovensku
Podmienky poskytovania hypoték sa zmenia. NBS avizuje zmeny, podľa ktorých by sa k vlastnému bývaniu mali jednoduchšie dostať mladí ľudia a, naopak, kúpiť si druhý či tretí investičný byt bude zložitejšie. Ako sa zmení hypotekárny a realitný trh vysvetľuje v rozhovore Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko. Podstatnou zmenou je úprava parametra LTV (Loan-to-Value), teda pomerom medzi výškou úveru a hodnotou založenej nehnuteľnosti, teda akú veľkú časť ceny bytu alebo domu môže banka klientovi požičať. V prípade mladých ľudí do 35 rokov to bude až 90 percent a v prípade investorov, ktorí si kupujú tretiu a ďalšiu nehnuteľnosť táto hodnota klesne len na 70 percent. Zmena podmienok mladým ľuďom čiastočne pomôže, ale oveľa väčším problémom pre nich zostávajú vysoké ceny nehnuteľnosti. „Preto táto zmena pomôže len niektorým, nie všetkým. Dostupnosť bývania sa trochu zlepší, ale úplne sa nevyrieši,“ hovorí Búlik. Problémom sú najmä nízke úspory mladých ľudí a vysoké ceny nehnuteľností. Preto by skôr pomohlo, keby sa podarilo rozbehnúť bytovú výstavbu a zvýšiť ponuku bytov na Slovensku. „Dnes nám chýba 200-tisíc a viac bytových jednotiek. Na to by bolo nevyhnutné najmä urýchliť čas výstavby bytov, ktorý môže trvať až desať rokov. Problémom sú aj neobývané nehnuteľnosti, ktoré zostávajú prázdne. V Bratislave je ich desať percent a v Košiciach až pätnásť percent.“ Expert upozorňuje, že dobrým riešením môže byť pre záujemcov o bývanie predschválenie hypotéky ešte skôr, ako si vyberú konkrétnu nehnuteľnosť. Žiadateľ požiada banku o hypotéku, absolvuje celú procedúru, banka mu schváli maximálnu výšku úveru a stanoví konkrétnu úrokovú sadzbu. Tieto podmienky mu potom garantuje najbližších dvanásť mesiacov a človek má čas si hľadať nové bývanie podľa schváleného maximálneho limitu. „Veľmi sa to oplatí v čase očakávaného rastu úrokov.“ Zmeny NBS o niečo skomplikujú poskytovanie hypoték pre investorov, ktorí si požičiavajú na tretiu a ďalšiu nehnuteľnosť. Podľa údajov NBS až 16 percent nových hypoték získali v minulom roku investori. Pri novostavbách je ten podiel ešte oveľa vyšší, môže to byť aj viac ako polovica bytov. Marián Búlik komentuje, že zníženie parametru LTV na 70 percent čiastočne môže obmedziť investičný apetít po bytoch, ale zásadný vplyv to mať nebude. Pri takýchto klientoch je totiž možné založiť ich zvyšné nehnuteľnosti, ktoré už vlastnia a tým pádom tento limit na novú hypotéku úplne obídu. Čoraz viac investorov však upriamuje pozornosť do zahraničia. Deje sa to aj kvôli geopolitickej situácii. Ak niekto vlastní viacero nehnuteľností, často chce rozložiť riziko a nemať ich všetky na Slovensku. Preto sa obzerajú po iných krajinách, ako je Chorvátsko, Španielsko alebo Česko. „Hlavné mesto Praha je extrémne drahé, ale dá sa tam extrémne zarobiť. Ľudia, ktorí si tam kúpili byty, zarábajú desiatky percent ročne len na náraste ich ceny. Kapitálový výnos je tam mimoriadny.“ Na Slovensku narástli ceny nehnuteľností za posledný rok o 14,5 percenta. V Prahe to bolo ešte viac. Dnes je priemerná hypotekárna sadzba na Slovensku 3,5 percenta a podľa experta sa najviac oplatí trojročná fixácia. „Tento rok budú hypotekárne sadzby ešte rásť. Pokles príde neskôr.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako sa menia podmienky hypoték, čo by pomohlo zvýšiť dostupnosť bývania, ako sa zmenia podmienky pre investorov, kde a ako dnes kúpiť investičný byt, aká je situácia na hypotekárnom trhu a kam smeruje. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#410
June 11 · 37 min
Ekonóm Ďurana: Obávam sa, že transakčnú daň nezrušia
Vláda schválila balík prorastových opatrení na naštartovanie ekonomiky. Veľa pochvaly však za ne nezožala. Zamestnávatelia aj odborári sa zhodujú, že ide len o kozmetické zmeny. Súhlasí s nimi aj ekonóm Radovan Ďurana z inštitútu INESS. V rozhovore upozorňuje, že vládny materiál má názov „stabilizačné opatrenia“ a nie prorastové, čo má svoju výpovednú hodnotu. Mnohé zo schválených opatrení sú podľa Ďuranu dobrým nápadom, ale čakať od nich nejakú zásadnú zmenu nemôžeme. „Nie som prekvapený ani sklamaný,“ komentuje prijatý balík. Vláda by podľa ekonóma mala v prvom rade vytvárať prostredie, v ktorom zamestnávatelia budú súťažiť o zamestnancov a tým porastú mzdy. Tak sa zvyšuje blahobyt v krajine. „Na Slovensku však vidíme hlavne vytváranie miest s nízkou pridanou hodnotou a slabo platenými ľuďmi, investori odchádzajú a noví neprichádzajú. To je nenaplnenie základnej úlohy vlády. Vláda sa snaží zabezpečiť svoju vlastnú pozíciu a ekonomický rast ide bokom.“ Slovensko v hospodárskom raste zaostáva a premiér Robert Fico opakuje, že za to môžu problémy nemeckej ekonomiky. Riešením je podľa neho naliať do ekonomiky desať, možno až pätnásť miliárd eur, aby sa dostavil efekt. Podľa Ďuranu je to nepochopenie úlohy vlády. „Vláda nemá vytvárať rast. Vláda má umožňovať, aby vznikol. Tento rok si požičiame šesť miliárd eur, ktoré v podstate nalejeme do ekonomiky, pretože ich rozdáme v podobe dávok, vládnych nákupov a podobne. A ekonomický rast aj tak klesá. Takže peniaze sa do ekonomiky lejú, ale smerujú tam, kde nemajú. Výsledkom je vysoká inflácia, deficit a rastúci dlh.“ Vláda sľubuje, že na jeseň predstaví ďalšie opatrenia, ktoré by už mali obsahovať zásadnejšie zmeny vrátane daní a odvodov. „Ak by prišli len so zrušením transakčnej dane, tak budem rád. Ale obávam sa, že ani to tam nebude,“ hovorí ekonóm. V aktuálne predstavenom balíku sú aj pozitívne zmeny. „Obsahuje opatrenia, ku ktorým by asi vláda za normálnych okolností nepristúpila, napríklad deregulácia opatrení BOZP, zníženie nákladov na energie alebo zavedenie možnosti podnikať od 16 rokov. To treba privítať.“ Zásadnejšie zníženie daňovo-odvodového zaťaženia však Ďurana neočakáva. Vláda si to skrátka nemôže dovoliť bez toho, aby znížila svoje výdavky a sociálne transfery, čomu sa bráni. „My máme podiel sociálnych transferov porovnateľný s Gréckom pred jeho pádom. Ak toto nezmeníme, tak zásadné zníženie daní nemôže prísť.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: v akom stave je slovenská ekonomika, čo treba na naštartovanie jej rastu, aká je úloha vlády pri stimulácii ekonomiky, či budú mať podniky lacnejšie energie, prečo vláda výraznejšie nezníži dane. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#409
June 4 · 30 min
Brand: Expert ZSE: Záujem firiem o elektromobily narástol trojciferne
Slovensko je druhé najhoršie v EÚ z hľadiska podielu elektromobilov na nových registráciách. Je to výsledok štátnej politiky, ekonomickej situácie aj celkového nastavenia spoločnosti. „Prechod od spaľovacích motorov k elektromobilom musí byť výsledkom dlhodobého vývoja trhu. Náš zákazník je stále pomerne konzervatívny,“ hovorí Juraj Krajcár, člen predstavenstva spoločnosti Západoslovenská energetika v brandovanom rozhovore, ktorý vznikol v spolupráci so ZSE Drive. Postupne sa však akceptácia elektromobilov na Slovensku začína meniť. Výrazným impulzom bol nárast cien energií po roku 2022. To robí elektromobilitu atraktívnejšou aj pre slovenských zákazníkov. „Vidíme to najmä na firemných flotilách. Záujem o elektromobily kulminuje práve v týchto mesiacoch a riešenia pre firemných zákazníkov tvoria najväčšiu časť toho, čím sa aktuálne zaoberáme,“ hovorí J. Krajcár. Firmy prechádzajú na elektromobily z racionálnych dôvodov. Chcú si zabezpečiť optimálne prevádzkové náklady po tom, ako narástli ceny pohonných hmôt. Je to významný faktor najmä pre firmy podnikajúce v doprave. „V poslednom kvartáli narástol záujem firiem o elektromobilitu v trojciferných číslach,“ dodáva člen predstavenstva ZSE. Tomu zodpovedá aj budovanie nabíjacej siete. V lete by mal byť dokončený ucelený koridor z Bratislavy do Košíc, čo umožní nabiť elektromobil najmenej každých 30 kilometrov. Zároveň nové technológie umožňujú skracovať dobu nabíjania. „Vo verejnej nabíjacej sieti dnes vieme poskytnúť výkon 400 kW, ale vo svete sú technológie, ktoré dávajú výkon až 1500 kW,“ hovorí J. Krajcár. To reálne vyrovnáva čas nabíjania elektromobilu s časom tankovania klasického auta. Takáto technológia príde aj na Slovensko. „V pilotnej prevádzke to budeme testovať čoskoro. Finálne nasadenie však bude závisieť od komerčných podmienok na trhu,“ dodáva člen predstavenstva ZSE. V rozhovore sa ešte dozviete: prečo je na Slovensku málo elektromobilov, aký význam má elektromobilita pre firmy, ako sa vyvíja sieť nabíjacích staníc, ako vyzerá elektromobil ako energetický prvok. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#408
May 28 · 43 min
Šéfka odborov: Obedová prestávka 15 minút je dymová clona
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Vláda už dlhšie avizuje zoznam prorastových opatrení, ktoré by mali pomôcť naštartovať slovenskú ekonomiku. Stále ich však oficiálne nezverejnila. Známe je len to, že ich má byť 54 a vláda ich má predstaviť na budúci týždeň aj v paragrafovom znení. Prvých osem opatrení rieši pomoc firmám s cenami energií, ďalších päť upravuje trh práce, desať zasiahne do oblasti daňovo-odvodovej politiky a tridsaťjeden chce zlepšiť podnikateľské prostredie. Podľa prezidentky KOZ SR Moniky Uhlerovej sú to zatiaľ len kozmetické úpravy bez výraznejšieho potenciálu naštartovať ekonomiku. Okrem toho dodáva, že balík prorastových opatrení zaváňa Sulíkovským kilečkom. „Sú tam rôzne návrhy na dereguláciu BOZP, kde naozaj neviem, o čom sa bavíme.“ Podobne je to aj pri pôvodnom návrhu skrátiť obedovú prestávku na 15 minút. „Tento návrh už v tom novšom balíku nie je, ale mám z toho pocit, akoby od začiatku mal len vytvárať dymovú clonu, aby sme sa bavili o tomto nezmysle a nevšímali si iné, podstatné veci,“ hovorí šéfka odborárov. Vláda v prvom balíku prorastových opatrení zrejme nepredstaví žiadne očakávané zníženie daní a odvodov. „Je tam len zavedenie tzv. príjmového testu v súvislosti s platením poistného SZČO. Povinnosť im vznikne, ak ich príjem presiahne 10,5 násobok životného minima.“ Pre odborárov je zásadné nastavenie životného minima, čo má vláda aj v programovom vyhlásení vlády. „Podľa nás by malo byť previazané s ukazovateľmi práce, ako je napríklad minimálna mzda a zmeniť tiež treba valorizačný mechanizmus,“ približuje Uhlerová. Koncom júna si odborári budú voliť nové vedenie a Monika Uhlerová má vyzývateľa v podobe europoslanca za stranu Hlas Branislava Ondruša. Kvôli možnosti uchádzať sa o post prezidenta KOZ už vystúpil z Hlasu, ale chce si nechať mandát europoslanca. Podľa Uhlerovej je v poriadku, že má vyzývateľa. „Som zástanca súťaže ideí. Lenže Branislav Ondruš je politik, a to mi príde neštandardné,“ komentuje jeho kandidatúru. Ondruš vstúpil do odborov len nedávno a naďalej chce zostať aj aktívnym politikom v Európskom parlamente. Uhlerová dodáva, že odbory majú byť nezávislé od akejkoľvek moci, vlády, či politickej strany. Majú zastupovať len záujmy pracujúcich a majú byť aj zdravou ľavicovou kritikou vlády. „Nie som fanúšičkou politiky kabinetného vybavovačstva. Odborári nemajú čo chodiť šúchať kľučky na ministerstvá a niečo vybavovať,“ dodáva šéfka KOZ. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: prečo vláda mešká s prorastovými opatreniami, aké zmeny môžu priniesť, prečo sa balík podobá na Sulíkove kilečko, čo znamenajú pribúdajúce hromadné prepúšťania, ako Uhlerová reaguje na vyzývateľa Ondruša. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#407
May 21 · 26 min
Dôchodkovú prognózu treba správne čítať
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Sociálna poisťovňa posiela svojim poistencom dôchodkovú prognózu. Dostane ju 3,5 milióna ľudí a získajú tak predstavu, ako sa im asi bude finančne dariť na dôchodku. Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností však upozorňuje, že ľudia vo veku menej ako päťdesiat rokov ju nemusia brať vážne. Čím je človek mladší, tým menej spoľahlivá je jeho dôchodková prognóza. Pretože pri každej predikcii platí, že čím dlhšie obdobie beriete do úvahy, tým väčšia je miera chybovosti. „Na prognózy, ktoré sú na viac ako 30 rokov, by som sa pozeral len ako na nejaké cvičenie, ako by to mohlo vyzerať, keby bolo splnených tisíc predpokladov,“ hovorí M. Kotov. Naozaj vážne prognózu môžu brať len ľudia, ktorým už do dôchodku zostáva len pár rokov. V dokumente od Sociálnej poisťovne sa človek dozvie viacero údajov. Najviac asi zaujme predpokladaná výška budúceho dôchodku. Jej interpretácia však môže byť zavádzajúca. „Tá suma, ktorú v tej prognóze vidíte, je dôchodok, ktorý by ste dostali, keby od dnes zamrzli ceny, ale zároveň by sa naďalej zvyšovala životná úroveň,“ vysvetľuje šéf Asociácie DSS. Dôležitejší údaj ako očakávaná suma dôchodku je predpokladaná miera náhrady príjmu. Má lepšiu výpovednú hodnotu o tom, ako sa človeku bude finančne dariť. „Dosiahnuť 50 - 60 percentnú mieru náhrady príjmu je pomerne komfortná hranica.“ Celá prognóza však má jednu zásadnú chybu - nie je v nej započítaná demografická kríza a pokles aktívne pracujúcich občanov. To opäť výrazne podkopáva jej dôveryhodnosť. Sporitelia si však minimálne môžu skontrolovať roky, ktoré im Sociálna poisťovňa započítava do výpočtu dôchodku. Ak si všimnú, že im chýba obdobie štúdia pred rokom 2004, alebo niektoré odpracované roky, určite by sa mali obrátiť na Sociálnu poisťovňu a požiadať ju o doplnenie údajov. Výrazne si tým môžu zvýšiť svoj budúci dôchodok. Čo môžu urobiť ľudia, ktorí by chceli mať vyšší dôchodok? Podľa M. Kotova je najistejší spôsob viac šetriť a správne svoje úspory investovať. Väčšina sporiteľov v druhom pilieri už pochopila stratégiu a dnes sú prevažne v indexových alebo akciových fondoch. Len malá časť je v garantovaných fondoch. „Teší nás, že sporitelia neprepadajú panike ani pri náhlom poklese akciových trhov, ako sme videli minulý rok,“ dodáva Miroslav Kotov. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako správne čítať dôchodkovú prognózu, aké sú jej chyby a medzery, či je možné očakávať dôchodok tritisíc eur, ako Sociálna poisťovňa vypočítala túto prognózu, čo robiť, ak chce človek vyšší dôchodok. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#406
May 14 · 28 min
Firmy utekajú do Rakúska za lepšími podmienkami
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum V poslednom období čoraz viac slovenských firiem expanduje do Rakúska. Niektoré tam rozvíjajú iba svoje aktivity, ale mnohé tam presúvajú aj sídlo. „Je to logické, pretože Rakúsko je vstupnou bránou do nemeckojazyčného DACH regiónu. To predstavuje stomiliónový trh a ak tam uspejete, máte najlepšiu šancu sa internacionalizovať,“ vysvetľuje Zuzana Nötstaller, advokátka a partnerka FAIRSQUARE Rakúsko. Hlavnou motiváciou firiem je stabilné podnikateľské prostredie a predvídateľný legislatívny rámec, čo na Slovensku čoraz viac chýba. Majú aj väčšiu ochranu a podporu zo strany štátu, ktorý zároveň viac podporuje inovácie. V neposlednom rade ich láka väčšia kúpna sila. Pre mnoho firiem je dôvodom na odchod zo Slovenska aj transakčná daň. „Mám klienta, ktorý len minulý rok zaplatil 600-tisíc eur na transakčnej dani,“ hovorí Zuzana Nötstaller. Pre firmy je veľmi dôležité daňové zaťaženie. V Rakúsku je daň z príjmu vyššia ako na Slovensku a platí sa ešte aj 27,5-percentná daň z kapitálových výnosov pri výplate podielov na zisku. „Daň z príjmov právnických osôb je plošne 23 percent. Daň z dividend síce je 27,5 percenta, ale je tam možná optimalizácia, ak je spoločník zo Slovenska. Okrem toho, ak spoločníkom nie je fyzická osoba, ale právnická osoba, tak sa táto daň neplatí vôbec,“ vysvetľuje advokátka. Mnoho firiem si naďalej necháva sídlo na Slovensku a v Rakúsku rozvíja len svoje aktivity. Typicky tam vysielajú svojich pracovníkov, napríklad na stavby a podobne. Ale treba byť opatrný, pretože stačí, aby si v Rakúsku otvorili sklad alebo kanceláriu a už sa to považuje za usídlenie a treba aplikovať iný režim. Podľa advokátky rakúske pracovné právo môže vyzerať komplikovanejšie, ale nie je také rigidné, ako sa môže zdať. Neexistuje tam jedna minimálna mzda, v platnosti je asi 800 rôznych kolektívnych zmlúv, ktoré firmy musia rešpektovať, ale zamestnanca môžu prepustiť aj bez uvedenia dôvodu. Komu sa teda oplatí podnikať v Rakúsku a čo všetko to zahŕňa? Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: kedy musíte v Rakúsku založiť Gmbh, ktorý daňový režim je výhodnejší, ktoré živnosti sú v Rakúsku viazané, ako fungujú rakúske kolektívne zmluvy, ako sa pripraviť na stretnutie s rakúskymi partnermi. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#405
May 7 · 34 min
Predseda RRZ: Sme rozpočtoví hriešnici a vláda si to len uľahčuje
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Slovenské verejné financie sú v zlom stave. Dlhodobo je to neudržateľné. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v rozhovore vysvetľuje, že Slovensko malo vážny problém financovať svoj dlh už pri jeho hodnote 48 percent HDP. Dnes je na úrovni 61 percent a ak príde naozaj veľká kríza, štát nedokáže viac financovať verejný dlh. „Kameňom úrazu je rok 2019, keď sa ministrom financií stal Ladislav Kamenický a vláda zafixovala vek odchodu do dôchodku, čo bola najväčšia facka dlhodobej udržateľnosti verejných financií. To bol koniec dobrých časov. Potom sa prijali 13. dôchodky, prišiel predvolebný rok a prehupli sme sa do pásma vysokého rizika. To všetko sa stalo ešte pred pandémiou v roku 2020, ktorá to dovŕšila,“ vysvetľuje Tóth. Od roku 2022 je Slovensko trvalo v pásme vysokého rizika a nič sa na tom nemení. Aj Matovičova vláda prijímala opatrenia ako napr. rodinný balíček, ktoré zhoršili verejný dlh, ale najväčšie zhoršenie o 3,6 percenta HDP prišlo práve v roku 2019 za vlády Smeru. Slovensko však nemá najvyšší verejný dlh v eurozóne. Krajiny ako Francúzsko, Taliansko, Belgicko či Španielsko majú verejný dlh viac ako sto percent. Podľa Jána Tótha sa však malá krajina ako Slovensko nemôže s nimi porovnávať. „Sú to krajiny, ktoré majú oveľa vyšší rating, výkonnejšiu ekonomiku a investori im skrátka veria viac ako Slovensku.“ Nastavenie dôchodkov tvorí 36 percent problémov dlhodobej udržateľnosti verejných financií. „Mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako urobiť dôchodkový systém adresný. Mali by sme mať len dvanásť plnohodnotných dôchodkových dávok,“ hovorí šéf RRZ. Zároveň pripomína, že na Slovensku máme aj rôzne plošné sociálne dávky za štyri miliardy eur. „Sociálny systém je nemoderný a plošný. Máme veľa sociálnych dávok, ale málo pomáhame tým, ktorí to naozaj potrebujú.“ Aké zmeny potrebujú slovenské verejné financie? Vysvetľuje predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: kedy malo Slovensko najhoršie verejné financie, kto je naozaj zodpovedný za súčasný stav, ako dlho môže Slovensko vydržať takto fungovať, aké reformy treba prijať, aby sa dlh stabilizoval, prečo je problémom sociálny systém a dôchodky. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#404
April 30 · 35 min
Digitálny expert: AI agent vie riadiť firmu, ale aj vybieliť jej účty
Takmer polovica slovenských firiem využíva podnikový softvér s umelou inteligenciou. Významne im šetrí čas, peniaze a dokáže prinášať aj nové rozvojové impulzy. „Je to slušné číslo. Je to dokonca o trochu viac ako v prípade Českej republiky,“ hovorí Martin Ferenec, generálny riaditeľ spoločnosti SAP Slovensko, ktorá stojí za prieskumom. Umelá inteligencia predstavuje zásadnú technologickú zmenu, ktorá sa presadzuje rýchlejšie ako v deväťdesiatych rokoch internet. „Je to zlom v životoch firiem i ľudí. Otázka už nestojí tak, či firmy budú využívať AI, ale ako rýchlo si ju osvoja a adaptujú svoje fungovanie. Žiadna firma sa tomu nevyhne,“ hovorí Martin Ferenec. Umelá inteligencia preberá v korporáciách čoraz viac oblastí - plánovanie, nákup, predaj, logistiku, služby zákazníkom i výberové konania. Trend dnes smeruje k využívaniu AI agentov, ktorí sa špecializujú na rôzne oblasti. Ak sú dobre nastavení, dokážu samostatne vykonať celý proces - od naplánovania cez objednávku, platbu až po expedíciu a komunikáciu so zákazníkmi. AI agent dokáže byť veľmi prospešný a ušetriť firmám veľkú časť nákladov. Ak však nemá dobre nastavené pravidlá a supervíziu, môže narobiť aj škody, napríklad vybieliť firemné účty. „Agenta treba trénovať, kontrolovať a učiť ho na správnych dátach robiť správne veci,“ zdôrazňuje šéf SAP Slovensko. Umelá inteligencia mení aj situáciu na trhu práce. Až 57 percent firiem dokáže vďaka AI znížiť počet zamestnancov. Zároveň však vďaka nej vznikajú nové pozície a vo výsledku sa trh práce skôr transformuje. Rozhovor s Martinom Ferencom moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: čo všetko dokáže AI robiť vo firme, aké náklady dokáže firma ušetriť, ktoré profesie sú najviac ohrozené, aké bezpečnostné riziká prináša AI, aké sú trendy jej využívania v budúcnosti. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Showing 1–20 of 23 episodes