Index s Evou Frantovou

Podcasty SME

Týždenný podcast denníka SME o ekonomike a podnikaní na Slovensku a vo svete. Každý štvrtok nový diel – prehľad dôležitých správ a zaujímavé rozhovory s podnikateľmi, analytikmi a ďalšími hosťami, ktorí rozumejú číslam a majú novátorské myšlienky.

Play

Open in

38 episodes
weekly
Avg 36 min
Slovak

Episodes 38

Newest Oldest Longest

All20 Unplayed20 In progress0 Played0

Counted on this page — what you have heard stays on this device, so it is not something the list can be paged by.

#432
Today · 47 min
Mikloš: Predstava, že sa štát o všetko postará, je silná na Slovensku aj vo Francúzsku
Francúzske ulice sa už týždne pravidelne zapĺňajú protestujúcimi. K odporu študentov sa pridali učiteľské odbory, ale aj ďalšie organizácie v krajine. Kým však Francúzi demonštrujú proti dražobe, štátny dlh rastie na rekordných 119 percent, ekonomika nestíha a štedrý sociálny štát doslova nemá kto platiť. Podľa bývalého podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, ktorý bol hosťom videorelácie Index s Evou Frantovou, sa Francúzsko ocitlo v pasci dlhodobého fungovania staromódnej socialistickej politiky. „Krajina dnes prerozdeľuje 57 až 58 percent hrubého domáceho produktu, čo je vôbec najvyššia miera v celom vyspelom svete. Štát si tak berie viac ako polovicu všetkých vytvorených hodnôt, no ekonomický rast sa takmer zastavil,“ vysvetľuje. Podľa Mikloša je kľúčovým problémom kombinácia obrovského prerozdeľovania, nízkeho ekonomického rastu a extrémne skostnateného trhu práce. Zatiaľ čo staršia generácia má svoje pracovné miesta chránené prísnou legislatívou, mladí ľudia prichádzajúci na trh práce narážajú na odmietanie a rastúce životné náklady. „Ak vám nerastie koláč, z ktorého prerozdeľujete a populácia starne, z nerastúceho koláča si čoraz viac odkrajujú seniori. Štedrý sociálny systém sa tak stáva neudržateľným a medzigeneračný konflikt sa vyostruje,“ vysvetľuje ekonóm a bývalý podpredseda vlády. Mikloš zároveň pripomína, že situácia vo Francúzsku sa nepríjemne podobá na to, čo žijeme na Slovensku. Hoci je slovenský verejný dlh nominálne nižší, rýchlosťou rastu verejných výdavkov predbiehame aj Francúzsko. „Rozdiel je v tom, že Francúzsko je bohatá krajina s miliónmi turistov a jadrová veľmoc. My sme chudobnejší, dlh nás tak môže položiť oveľa skôr,“ prízvukuje bývalý minister financií. V rozhovore sa dozviete: prečo sa vo Francúzsku protestuje, ako to, že sociálny štát v škandinávskych krajinách funguje oveľa lepšie ako vo Francúzsku, prečo sú francúzske verejné financie na tom tak zle, v čom je Francúzsko varovaním pre Slovensko, aké dosahy na Európsku úniu môže mať politická nestabilita Francúzska. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Monday · 31 min
Expert na e-commerce: Značky už nesmú robiť marketing len pre ľudí, ale aj pre stroje (brand)
Umelá inteligencia mení nielen spôsob, akým firmy propagujú svoje produkty, ale aj to, ako ich spotrebitelia objavujú, porovnávajú medzi sebou a vyberajú, čo si nakoniec kúpia. Ak by AI začala čoraz častejšie rozhodovať za nás, čo to bude znamenať pre značky, lojalitu zákazníkov a spôsob, akým o ne firmy súťažia? Podľa experta z londýnskeho WPP Media, jednej z najväčších mediálno-reklamných skupín na svete, Jasona Wescotta, ktorý bol hosťom špeciálnej brand epizódy Indexu s Evou Frantovou nahrávanej na Biznis konferencii Slovenskej sporiteľne, značky musia optimalizovať svoje produktové informácie tak, aby odpovedali na špecifické konverzačné otázky zákazníkov a nie iba donekonečna uvádzať strohé technické parametre. Podľa Westcotta totiž vyše 50 percent zákazníkov radšej komunikuje s AI asistentom, porovná si cezeň ceny a možnosti, než aby navštevovalo viacero e-shopov. Ak je preto obchodník, či konkrétna značka pre AI neviditeľná, pre zákazníka akoby prestáva existovať. „Značky tak v podstate musia začať robiť marketing nielen pre ľudí, ale už aj pre stroje“, vysvetľuje Wescott v podcaste nahranom počas BIKOSS26. V rozhovore z BIKOSS26 sa ďalej dozviete: Prečo spotrebitelia komunikujú radšej s AI, ako by si sami hľadali produkty, ako AI nákupní asistenti zúžia zoznam produktov, čo znamená robiť marketing pre stroje a ako upraviť produktové informácie, prečo spotrebitelia ignorujú reklamy, o ktorých vedia, že boli vygenerované AI, v čom spočíva kúzlo Retail Media a ich „uzavretého spôsobu merania výsledku“, aké ponaučenie prináša Amazon a akú výhodu majú dravé malé značky pred zabehnutými gigantmi. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#431
November 5 · 45 min
Kúpiť byt alebo zostať v podnájme a investovať do ETF? Odpovedá Marek Nemky
Najznámejší akciový index na svete S&P 500 sa za posledné štyri roky zhodnotil o sto percent. Slovenské byty o necelých 29 percent, čiže zhruba o štvrtinu. Slováci však aj naďalej veria hlavne bytom. Národná banka Slovenska dokonca uviedla, že polovicu nových hypoték si vlani brali ľudia, ktorí už nejakú nehnuteľnosť vlastnia. Analytik finančných trhov a špecialista na oceňovanie podnikov v spoločnosti Prorate Marek Nemky hovorí, že vzhľadom na výsledky rôznych modelových situácií sa investovanie do akcií dnes oplatí viac. „Starostlivosť o akcie nie je taká náročná ako v prípade nehnuteľnosti. Otvorím si brokerský účet, kúpim si jedno ETF a tam sa to končí. Pri nehnuteľnosti ju musím aktívne vyhľadať, zároveň nájsť podnájomníka či zaplatiť dane,“ hovorí Nemky. Riziko je však podľa neho pri obidvoch podobné. V prípade akcií je to samotné kolísanie výnosov, v prípade nehnuteľnosti zase môžu nastať problémy s nájomcom alebo aj s okolím, v ktorom sa byt či dom nachádza. Ak však niekto uvažuje, či sa mu skôr oplatí vziať hypotéku na svoje vlastné bývanie, alebo radšej zostať v podnájme a rozdiel, ktorý ušetrí investovať na finančných trhoch, podľa Nemkyho mnohé výskumy zo zahraničia ukazujú, že výsledok je veľmi podobný. „Niekedy vyjde o čosi lepšie nájomca, inokedy samotný majiteľ. Závisí to však aj od toho, kde tá nehnuteľnosť je, respektíve akým cyklom prechádza ekonomika alebo ako sa vyvíjajú nájmy,“ vysvetľuje Nemky s tým, že by na to šiel skôr psychologicky. Ľudia sú totiž podľa neho častejšie spokojní vo vlastnom bývaní. Druhá vec, ktorú podľa neho treba vziať do úvahy, je to, ako dlho plánujeme ostať v danej lokalite. V rozhovore sa dozviete: Ako voľby do Kongresu ovplyvňujú finančné trhy, či by človek, ktorý investuje pravidelne, mal tento vývoj sledovať, či dáva ešte zmysel kupovať investičný byt vzhľadom na porovnanie zhodnotenia nehnuteľnosti vs. akcie firiem, nakoľko sa oplatí zostať v nájme alebo naopak, vziať si hypotéku, prečo väčšina ľudí nemá šancu poraziť trh a nemala by si jednotlivo vyberať, do akých akcií bude investovať, ako prerozdeliť svoje sporenie na dôchodok. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
November 3 · 29 min
Zakladateľka Profimedu: Treba poznať rozdiely trhov. Česi porovnávajú ceny, Poľsko je nový tiger strednej Európy (brand)
Ako viesť firmu v čase neistoty, čo si všímať pri expandovaní na nové trhy, a v čom môže byť skrytý potenciál Slovenska pre podnikateľov? Alexandra Kala, CEO spoločnosti Profimed a víťazka ocenenia Top ženy Česka 2026 v kategórii Podnikateľka, ktorá bola hostkou špeciálnej brand epizódy Indexu s Evou Frantovou nahrávanej na Biznis konferencii Slovenskej sporiteľne, hovorí, že nikdy nebola fanúšičkou dlhodobých plánov, pretože veci sa, hlavne v dnešnej dobe, veľmi rýchlo menia. „Plán musí nahradiť flexibilita. Takisto je dôležité mať čo najnižšie fixné náklady a keď vidím, že sa nejaký produkt dobre predáva alebo sa nejakému konkrétnemu segmentu dobre darí, presmerovať investície práve doň,“ vysvetľuje, v podcaste nahranom počas BIKOSS26. Navyše, slovenský trh podľa nej pre podnikateľov stále prináša veľa výhod, ktoré si často neuvedomujú ani samotní Slováci, Jednou z nich je samotné euro. „V Česku sme po covide mali infláciu až pätnásť percent, vy ste sa niečomu podobnému vďaka euru vyhli. Navyše, práve kombinácia malého trhu a eura môže do krajiny prilákať investorov, ktorí si svoje produkty chcú v takomto prostredí otestovať,“ vysvetľuje. V rozhovore z BIKOSS26 sa ďalej dozviete: Ako globálna a politická situácia ovplyvňuje podnikanie, čo si všímať pri expanzii na nové trhy, aké výhody pre podnikateľov prináša slovenský trh, ako pristupovať k digitalizácii a AI v dnešnej dobe, prečo sa v Európe často nedarí pretaviť skvelý výskum na úspech v podnikaní, čo v tomto smere už robí Česko. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#430
October 29 · 43 min
Geist: Má byť v našom záujme, aby šla diaľnica na východ. Prečo to majú stále platiť Nemci?
Na pôde Únie sa rokuje o novom rozpočte na ďalších sedem rokov. Oblastí, ktoré má pokryť, je veľa - od obrany až po poľnohospodárstvo a kohéziu - a každý štát bojuje najmä za svoje vlastné priority. Navyše, peniaze treba aj niekde zohnať. Otázka je kde, keďže štáty sú samy osebe zadlžené a voličom doma sa snažia vysvetliť, že bude treba šetriť. „V posledných rokoch sa čoraz viac vecí stáva európskou prioritou, čo je následne ťažké financovať z európskeho rozpočtu, ktorý nie je veľký, aj keď sa to môže zdať. Reálne tvorí len niečo okolo percenta HDP Európskej únie,“ hovorí Radovan Geist, vydavateľ portálu euBrief. Fakt, že sa menia priority, je podľa neho prirodzený. Čudné naopak je, ak si nejaké štáty vrátane Slovenska myslia, že peniaze na vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi budú dostávať donekonečna. „Je úplne legitímne, ak niekto z Nemecka alebo z Holandska povie, že nám dali možnosť naštartovať regionálny rozvoj a teraz by to už mala byť vec, o ktorú sa ďalej postará sám štát,“ hovorí Geist s tým, že je predsa v národnom záujme, aby na východ Slovenska šla diaľnica, investori, respektíve, aby nezamestnateľní ľudia mali k dispozícii rekvalifikačné kurzy. Najhoršie pritom je, ak sa niečo z európskych peňazí začne a nakoniec sa projekt po skončení financovania neťahá ďalej. „Našej vláde to však zrejme neprekáža. Pretože vždy, keď vidíme nejakú investíciu, či už do vzdelávania, alebo inde, automaticky sa povie, že to zaplatíme z európskych peňazí,“ približuje Geist. Tento rozpočet podľa neho bude ešte o to špecifickejší, že má platiť na obdobie, v ktorom bude predmetom debaty rozširovanie Únie. A to bez zmien neutiahneme. „Ak sa z rozširovania o Ukrajinu nemá stať ekonomická aj politická katastrofa, potrebujeme iné zloženie rozpočtu. Je to totiž veľká krajina s obrovským potenciálom a veľkými regiónmi. Nemôžeme ostať zaseknutí v tom, že dávame tretinu peňazí na poľnohospodárstvo,“ hovorí Geist. V rozhovore sa dozviete: ako sú na tom rokovania o európskom rozpočte, čo všetko sa v rámci neho rokuje, ktoré krajiny majú prevahu a ktoré sa musia skôr prispôsobiť, prečo treba myslieť na obranu a konkurencieschopnosť, ako by rokovania mohli skomplikovať voľby vo Francúzsku alebo v Nemecku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
October 26 · 28 min
Pastier: Ak podnikateľ nemá ambíciu pochopiť AI, zlyhal (brand)
Umelá inteligencia už dnes mení podnikanie. Kde však môže byť naozaj užitočná a kde naopak urobí viac škody ako úžitku a ako by k nej mala pristupovať firma, ktorá úplne netuší, kde začať? Michal Pastier, spoluzakladateľ a spolumajiteľ agentúr Darwin & the Machines a GoBigname, ktorý bol hosťom špeciálnej brand epizódy Indexu s Evou Frantovou nahrávanej na Biznis konferencii Slovenskej sporiteľne, hovorí, že je dôležité, aby firma mala interne k dispozícii ľudí, ktorí AI aspoň trochu rozumejú a ochránia spoločnosť pred špekulantmi. „Každá nová vec, či už donedávna krypto, alebo teraz AI priťahuje predátorov, ktorí vám a vašej firme vedia reálne uškodiť. Preto treba, aby ich vnútri firmy vedel niekto kontrolovať. Dobrým príkladom sú koderi, ktorí vedia zachytiť problémy,“ dodáva. V rozhovore sa ďalej dozviete: Ako s AI experimentuje sám Michal, ako ju využiť pri tvorbe brandu a marketingu a na čo naopak vhodná nie je, na čo by majitelia firiem mali využívať vibecoding, kde investovať peniaze, ktoré AI môže firmám ušetriť, či má Michal z AI aj obavy a či už dnes je, respektíve čochvíľa bude inteligentnejšia ako človek – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#429
October 21 · 46 min
Andrassy: Ponúkať kandidátku na županku, ktorá nemá s krajom nič spoločné, je donebavolajúce
V sobotu nás čakajú komunálne voľby spojené s voľbami do vyšších územných celkov. Pre mnohých nie sú vôbec rovnako zaujímavé ako tie parlamentné či prezidentské. Obce mestá či župy pritom pre nás občanov robia často oveľa viac než samotný štát, s oveľa obmedzenejšími financiami a pritom oveľa hospodárnejšie. Podľa šéfa Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho je to hlavne tým, že majú oveľa prísnejšie nastavené rozpočtové pravidlá. „Tie im neumožňujú požičiavať si peniaze na ľúbivé sociálne projekty a ak si požičiavajú, tak len na investičné aktivity s prínosom na dlhé časové obdobie. Je tam veľmi malý priestor na ľúbivé demagogické rozhodnutia,“ hovorí Andrassy s tým, že miera zodpovednosti na úrovni miestnej samosprávy je oveľa vyššia ako pri štáte. Samosprávy sa pritom musia spoliehať najmä na financovanie cez podielové dane, z ktorých im vláda na národnej úrovni cez rôzne sociálne politiky stále odoberá a zároveň znižuje aj príspevky, z ktorých majú financovať prenesené kompetencie štátu. Podľa Andrassyho je práve toto Achillova päta. „Nemôžu predsa chcieť, aby samosprávy poskytovali kvalitné služby, ak na to nedostanú financie. Toto je základná podmienka, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo aj prijatím Európskej charty miestnych samospráv," hovorí Andrassy. Problémom však podľa neho je aj nezáujem ľudí o prácu v samosprávach. V približne tisícke samospráv kandiduje na pozíciu starostu či primátora v aktuálnych voľbách len jeden kandidát, pričom toto číslo každé štyri roky stúpa. „Občania si musia uvedomiť, že to podstatné z hľadiska kvality života a riešenia ich každodenných situácií, majú v rukách práve miestni predstavitelia. Ak sa toto stane, možno sa zmení aj prístup k voľbám,“ dodáva. V sobotu však radí hlavne sledovať, či jednotliví kandidáti, respektíve kandidátky, majú za sebou výsledky a čo dokázali pre danú obec alebo mesto urobiť aj v minulosti. „Treba sa pozrieť, či politické strany daného človeka nenašli len niekde v kobke a nepovedali, že tu máme perfektného kandidáta. To je rovnako donebavolajúce ako ponúkať za županku Prešovského kraja niekoho, kto s tým krajom nemá nič spoločné,“ približuje Andrassy. V rozhovore sa dozviete: Ako veľmi samosprávy trpia pre nezodpovednosť národnej vlády, prečo by sa malo meniť financovanie obcí a miest, čo spôsobuje ak štát berie obciam a mestám peniaze, ale vytvára im stále nové náklady, čo si na kandidátoch v sobotu všímať, či sa projekty dokončujú pred voľbami naschváľ, podľa čoho skontrolovať, či súčasné vedenie obce, či mesta, hospodári zodpovedne. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#428
October 15 · 42 min
Potočár: Energopomoc nestojí len 200 miliónov. Dotujú ju podnikatelia
Donald Trump tvrdí, že vyrokoval energo prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Zároveň si dohodol, že do USA bude prúdiť ruská nafta, ktorá zníži závratné ceny, a jeho vyjednávači majú vraj s Putinovými náprotivkami rokovať aj o prípadných podieloch Spojených štátov na plynovodoch Nordstream. Pokiaľ ide o samotné prímerie, v étery kolovali informácie aj o tom, že sa má týkať najmä rafinérií. Energo analytik Radovan Potočár hovorí, že také niečo by pre Ukrajinu nedávalo zmysel. „Kampaň na ruské rafinérie je odvetná akcia Ukrajiny na to, ako Rusko cielene útočí na jej energetickú infraštruktúru. Najnovšie aj na stĺpy elektrického vedenia, čo zásadne komplikuje obnovu dodávok. Popritom stále útočí na elektrárne a teplárne, teda na zdroje, ako aj na rozvodné uzly a ďalšie prvky, bez ktorých systém nedokáže fungovať,“ hovorí odborník. Trump chcel prímerím pravdepodobne podporiť svoje rozhodnutie o povolení dodávok ruskej nafty na americké trhy, ako aj na celosvetové. Podľa Potočára však ani to nemusí znamenať, že cena na amerických čerpacích staniciach pôjde dlhodobo dolu. Na trh sa totiž týmto rozhodnutím nedostanú žiadne zásadné objemy nafty, Rusko iba časť exportu presmeruje do USA. Navyše to, čo vraj Spojeným štátom Putin prisľúbil dodať okamžite (300-tisíc ton), je menej ako denná spotreba nafty v USA. „Rusko ešte v septembri zakázalo export nafty a benzínu, pretože ukrajinské útoky cielene znížili produkčnú kapacitu ruských rafinérií. Dokonca sa ocitlo v situácii, keď muselo samo dovážať palivá. Rusko teda určite nie je v situácii, aby na trh chrlilo milióny barelov nafty,“ vysvetľuje energo analytik. Čo sa týka cien ostatných komodít, plyn je v súčasnosti najdrahší od roku 2022 aj na Slovensku. Štátna dotácia pre domácnosti, s ktorou chce vláda pokračovať aj v budúcom roku, však podľa Potočára problém nerieši. Navyše, nestojí len 200 miliónov eur, značnú časť bremena nesú Slovenské elektrárne a firmy, na ktoré štát cez zvyšovanie poplatkov za distribúciu prehodil väčšie bremeno. V rozhovore sa dozviete: či cenám nafty v USA pomôže dohoda Trumpa s Putinom, čo všetko môže za nárast cien ropy a ropných výrobkov, čo ak sa vojna s Iránom skončí a Hormuz ostane pod jeho kontrolou, prečo máme najvyššie ceny plynu od konca roka 2022, ako dobre/zle je nastavená energopomoc na budúci rok. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#427
October 8 · 48 min
Tóth: Takéto správanie pri rozpočte si nepamätám ani za Mečiara
Máme vonku budúcoročný rozpočet. Vláda ho expresne schválila v pondelok a už sa o ňom začalo rokovať aj v parlamente. Zákon roka neobsahuje konsolidačné ani prorastové opatrenia, ostávajú v ňom však 13. dôchodky aj energo pomoc, vlaky zadarmo či rekreačné poukazy. Minister financií ho nazval rozpočtom kompromisov, respektíve dobrých správ, premiér hovorí o potrebe udržania sociálneho zmieru. Podľa Jána Tótha, predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ide o rozpočet, ktorý ukazuje nulovú ambíciu pokračovať v ozdravovaní verejných zdrojov, ktoré máme stále „veľmi choré.“ Zároveň je to podľa neho nevyužitá šanca, keďže sa po troch kolách šetrenia, ktoré od firiem a ľudí vytiahli viac ako sedem miliárd eur, nachádzame s deficitom takmer na tom istom. „Peniaze nešli na odzravenie, ale z veľkej časti na financovanie nových výdavkov. Navyše sa konsolidovalo nemoderným spôsobom, ktorý znižoval rast a potenciál rastu ekonomiky,“ vysvetľuje Tóth. Navyše od predstavenia rozpočtu cez jeho schválenie vládou až po začatie rokovania v parlamente neprešli viac ako tri dni. Dostatočný čas na preštudovanie nedostala ani tripartita, ani Najvyšší kontrolný úrad či samotná rozpočtová rada. „Niečo takéto som asi nezažil, a to sledujem rozpočtovú politiku štátu od roku 1998. Predseda finančného výboru nám ani neumožnil prezentovať celé naše stanovisko, a to kolegovia pracovali aj v nedeľu, keď prvýkrát dokument zverejnili,“ hovorí Tóth. Rovnako podľa neho nie je v poriadku ani to, ako vláda nerešpektuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý vzhľadom na výšku dlhu nariaďuje vláde predstaviť vyrovnaný rozpočet. „Je to jej povinnosť. Parlament ho nemusí schváliť, ale má posúdiť, ktoré opatrenia prídu do platnosti hneď v budúcom roku a v tých ďalších. Ide hlavne o to, aby obyvatelia aj firmy mali prezentovanú nejakú koherentnú stratégiu,“ dodáva Tóth. V rozhovore sa dozviete: Aký rozpočet schválila vláda na rok 2027, či je takto nastavený zákon roka protiústavný, čo prinesie fakt, že sa už nebude konsolidovať a chýbajú aj prorastové opatrenia, či v budúcom roku bude rásť ekonomika, čo prinesú zmeny, ktoré sa narýchlo schválili v prípade provizória. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#426
October 1 · 45 min
Kubáček: Zľavnené vlaky? Železnica je pre politikov už 30 rokov prečerpávačkou peňazí do súkromných vreciek
Premiér chce proti vysokým cenám na pumpách bojovať znížením cestovného vo vlakoch v druhej triede o päťdesiat percent. Schéma je zatiaľ schválená na tridsať dní a vždy po mesiaci sa bude prehodnocovať. Už dnes pritom vlakmi zadarmo cestujú dôchodcovia, študenti a deti a na ich stav sa opakovane sťažujú takmer všetci, ktorí niekedy na cestu vlakom boli odkázaní. Podľa Jiřího Kubáčka, odborníka na železnice, ktorý v minulosti pôsobil aj ako generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy v rezorte dopravy, toto opatrenie nič nevyrieši, práve naopak. „Osobná vlaková doprava je v dochádzkovej dostupnosti rádovo pätiny slovenských miest a obcí. Inde treba použiť autobus, alebo tu máme aj okresy, kde železnicu nemajú vôbec,“ hovorí odborník s tým, že toto opatrenie železnice iba ďalej dehonestuje. Tie sú pritom už tridsať rokov zanedbané, respektíve bez dostatočných investícií. Dôvodom je pritom podľa Kubáčka nedôvera rezortu financií k vedeniu železníc. „Železnice si totiž vybudovali imidž niekoho, kto je schopný na absolútne nezmysly minúť akékoľvek množstvo peňazí,“ dodáva bývalý zamestnanec rezortu dopravy, ktorý v minulosti pôsobil aj na ministerstve financií. Príklad dobre fungujúcej železničnej dopravy by sme si podľa neho mohli vziať z Česka. „České železnice majú koncepciu a aj dôveru, preto sú podstatne lepšie financované ako slovenské. Naopak, my sme v situácii, že keby sme sa na Čechov aspoň doťahovali, bolo by to dobre,“ dodáva. V rozhovore sa dozviete: prečo nie je zlacnenie vlakov v 2. triede správnym riešením drahých palív, čo spôsobili za 12 rokov vlaky zadarmo, prečo sú slovenské železnice v zlom stave a či sú bezpečné, čo by bolo treba urobiť ako prvé, čo by sa malo robiť s hlavnou stanicou v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#425
September 24 · 43 min
Matušek: Vybrali sedem miliárd a sme na tom horšie. Na sociálny štát táto krajina nemá peniaze
Automobilový priemysel je ťahúňom slovenskej ekonomiky, no neprežíva najjednoduchšie obdobie. Na jednej strane tu máme geopolitiku, boj o clá, konkurenciu z Číny, prechod na eletromobilitu a na strane druhej domácu politiku, šetrenie, ktoré padá hlavne na hlavy podnikateľov, a snahu získať nové výrobné modely na ďalšie roky. Podľa Alexandra Matušeka, prezidenta Zväzu automobilového priemyslu, sa však každá automobilka pri rozhodovaní, či v nejakej krajine postaví fabriku, respektíve, či do nej presunie výrobu nových modelov, rozhoduje podľa viacerých atribútov naraz. „Nevyhnutnou podmienkou je napríklad právny štát, geopolitická orientácia a bezpečnosť investície, keďže fabrika sa nestavia na jeden rok. A tiež predvídateľnosť prostredia a ekologická udržateľnosť výroby,“ hovorí Matušek. Slovensko pritom podľa neho vychádza najhoršie z V4 v prípade odvodov a geopoliticky zase zanedbáva Európu, odkiaľ ide najviac investícií. To, čo podnikatelia, vrátane automobiliek, potrebujú, sa vláde snažia odkomunikovať opakovane, no bez úspechu. „Prorastové opatrenia máme jasne nadefinované aj s odbormi a na nižších stupňoch ministerstiev sú prijímané pozitívne, chýba však politické rozhodnutie a vôľa do toho ísť,“ dodáva Matušek. Z dlhu sa podľa neho dá vyrásť, to však musí šľapať ekonomika a štát musí šetriť aj na sebe, nielen žiadať šetrenie od podnikateľov a firiem. „Kým susedné krajiny ako Česko, Poľsko a Maďarsko rastú rýchlejšie a majú vyššie čisté mzdy, u nás opatrenia rast zastavili. Pri rovnakom hrubom plate v Česku zarobí človek v čistom o jeden mesačný plat ročne viac než na Slovensku,“ dodáva. V rozhovore sa dozviete: Čo je dôležité pre automobilky pri rozhodovaní, kde stavať novú fabriku, či prebieha spolupráca medzi podnikateľmi a vládou na prorastových opatreniach, ako konsolidácia brzdí ekonomický rast a kde sme v porovnaní s V4, ako je to s clami na automobily zo strany USA či Európa dokáže konkurovať Číne v otázke elektromobilov. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
September 21 · 32 min
Brand: Pred kyberútokom už nie sú chránené ani malé firmy
Digitalizácia otvára firmám nové možnosti, ale zároveň aj nové riziká. Čím viac systémov, zariadení a online služieb spoločnosť používa, tým viac sa musí chrániť. Kybernetický útok sa pritom môže začať jedným klikom, jedným infikovaným súborom, respektíve jedným zle zabezpečeným zariadením. Hana Kvartová, B2B riaditeľka spoločnosti Orange Slovensko, z ktorej podporou vznikol tento diel Indexu s Eou Frantovou, tvrdí, že terčmi sa stávajú už aj malé firmy, ktoré boli kedysi viac menej mimo ohrozenia. „Štatistiky nám hovoria, že tretina útokov sa stane vo veľkých firmách, tretina v stredných a tretina v malých. Útočníkom je dnes úplne jedno, akú veľkosť firma má, a to vďaka pokroku systémov, ktoré majú k dispozícii,“ vysvetľuje. Zmena sa podľa nej udiala za posledných päť až šesť rokov. Firma sa podľa nej stáva najzraniteľnejšou, ak si nerobí pravidelné aktualizácie alebo ak dostatočne neškolí svojich vlastných ľudí na rozpoznávanie potenciálnych hrozieb. Je úplne bežné, že mnohé menšie firmy si nemôžu dovoliť zamestnávať bezpečnostný tím priamo vo firme, podľa Kvartovej sú však riešením dohľadové služby – externý dodávateľ, ktorý za firmu detekuje všetky potenciálne riziká. V rozhovore sa dozviete: ako by mala vyzerať technologicky pripravená a konkurencieschopná firma v roku 2030, do akých technológií dnes firmy vo veľkom investujú, čo je najčastejším vstupným bodom kybernetického útoku, ako sa dokáže chrániť aj malá firma, ktorá nemá bezpečnostný tím, prečo nestačí, ak téme kyberbezpečnosti rozumie len bezpečnostný tím vo firme, na čo by sa firma mala zamerať pri bezpečnostnom audite. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#424
September 17 · 43 min
Analytik: Byt ako dobrá investícia? Sú tu riziká
Európska centrálna banka (ECB) zvýšila úrokové sadzby. Mnohí sa už tešili, že sadzby budú aj naďalej klesať, že sme sa po rokoch vysokých úrokov konečne dočkali vytúžených poklesov, dnes to však vyzerá tak, že sa opäť treba pripraviť na drahšie hypotéky. Dôvodom je, ako inak, geopolitika. Kým v marci sme sa nachádzali na najnižších číslach, vojna s Iránom a následné zvyšovanie cien pohonných látok pohnali hore infláciu, na ktorú ECB musela reagovať. „Centrálna banka neotáča kormidlo monetárnej politiky iba pre štvrtinu percentuálneho bodu a už po júnovom zvýšení sme čakali, že minimálne jedno ďalšie príde,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš s tým, že ešte nie sme na konci. Ďalšie zvyšovanie je možné koncom roka, keď bude mať ECB k dispozícii najnovšiu prognózu. Vylúčené pritom nie je ani to, že prekročíme hranicu štyroch percent. Väčšina komerčných bánk už zvyšovanie do svojich ponúk pretavila. Ak sa niekomu končí viazanosť v priebehu najbližších mesiacov, mal by sa podľa Kočiša aktívne informovať o tom, ako bude vyzerať jeho budúca splátka a či by sa s ňou prípadne nedalo ešte niečo robiť. „Netreba sa báť vyjednávať, porovnať si trh a informovať sa aj v iných bankách, čo mi prípadne vedia ponúknuť,“ dopĺňa Kočiš. V rozhovore sa dozviete: ako sa budú vyvíjať úrokové sadzby, či sa už zvýšenie pretavilo do produktov komerčných bánk, či sa ešte oplatí kupovať byt vzhľadom na úroky a ceny nehnuteľností, či kalkulovať, respektíve čakať pri kúpe na lepšie časy, ako postupovať, ak sa mi čoskoro končí viazanosť pri hypotéke. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#423
September 10 · 49 min
Expertka: Protiimigračné heslá vlády? Skôr rétorika ako realita
Ako by malo Slovensko vyzerať v roku 2040? Ako konkurencieschopná krajina, z ktorej neodchádzajú mladí ľudia, zdravotníctvo máme pripravené na obrovský nápor starnúceho obyvateľstva a chýbajúcu pracovnú silu okrem iného nahrádzame kvalitou zo zahraničia. Do toho sa snažíme vzdelať šikovných mladých ľudí, ktorí si vedia dovoliť vlastné bývanie a štát hospodári tak, že má na adresnú pomoc a zároveň je pripravený na horšie časy. Ilúzia? Nie, iba dokument Vízia 2040, ktorú na podnet súčasnej vlády pripravila Slovenská akadémia vied (SAV) v spolupráci s vyše 300 expertmi. Iva Kleinová, ktorá bola jednou z nich, v Indexe s Evou Frantovou hovorí, že šlo o naozaj nadstranícku vec. „Pre SAV je veľmi dôležité udržať si reputáciu, že predkladá len dokumenty založené na faktoch. Spolupracovali sme skutočne s ľuďmi a so skupinami s rôznymi názormi, skúsenosťami a naprieč politickým spektrom,“ hovorí Kleinová. Mnohé z riešení, ktoré vízia predstavuje, už na stole boli, ich pretavenie do praxe je však opakovaný problém. Príkladom je nižšie zdanenia práce a naopak vyššie dane z majetku či environmentálne dane. Podľa Kleinovej za to môže najmä jednoduchosť zvyšovania daní z aktivity. „Je to politicky oveľa jednoduchšie. Vieme, koľko ľudia zarábajú, vieme zdaniť aj zamestnávateľa a zároveň ľudia síce vidia svoju výplatnú pásku, ale do veľkej miery si neuvedomujú, aké veľké to reálne zaťaženie vlastne je,“ dodáva Kleinová s tým, že to bude obrovský problém - takto vybrané dane sa budú znižovať z dôvodu demografie aj umelej inteligencie. Demografiu podľa vízie môže sčasti pomôcť vyriešiť riadená migrácia. Tá však v spoločnosti skôr polarizuje a vládni politici tento fenomén svojimi vyjadreniami iba umocňujú. V rozhovore sa dozviete: čo je cieľom vízie, aká je šanca, že sa na nej dosiahne dohoda naprieč politickým spektrom, ako rieši problém demografie či odchodu mladých do zahraničia, či táto vláda niečo robí pre ľahší príchod šikovných ľudí zo zahraničia, či štátny rozpočet zvládne takéto vysoké ciele. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#422
September 3 · 38 min
Priemyselník: Odvedieme 40 percent z platu. Naša ekonomika preto zhasína
Budúci rok sa opäť zvýši minimálna mzda, a to na 972 eur v hrubom. Vláda to prezentuje ako skvelú vec, a že na konci volebného obdobia už presiahne tisíc eur. Zamestnávatelia však poukazujú na iný paradox - nie na minimálnu mzdu, ale na výšku tej priemernej, ktorá dosahuje len niečo nad 1600 eur. Podľa Andreja Lasza z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, sa niet čo čudovať, keď na firmy tlačí obrovské daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré im jednak bráni zvyšovať mzdy a zároveň ich odrádza od investície na Slovensku. „Naše daňovo-odvodové zaťaženie dosahuje tridsať deväť percent, priemer únie je tridsať štyri percent, v Poľsku tridsať dva, v Česku tridsať štyri. Zároveň vidíme, že poľská ekonomika sa rozvíja tempom štyri percentá ročne a naša zhasína,“ hovorí Lasz. V prípade zahraničných koncernov takéto náklady na prácu znamenajú, že sa investor s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne postaviť fabriku mimo Slovenska, v niektorej zo susedných krajín. Pre slovenských podnikateľov zase takéto prostredie znamená veľmi vysokú konkurenciu zo zahraničia, ktorej nevie vždy odporovať. Navyše, dane a odvody do istej miery platia aj tí, ktorí poberajú iba minimálnu mzdu. Z platu im podľa Lasza vezme približne dvesto eur. Odvody a dane však podľa neho môžu aj za odchody kvalifikovanej pracovnej sily. „Po zrušení horných stropov na odvody do zdravotného a sociálneho systému platia vysokopríjmoví zamestnanci masívne sumy, čo tých najschopnejších vyháňa z krajiny,“ dodáva Lasz. V rozhovore sa dozviete: či je výška minimálnej mzdy adekvátna k vývoju ekonomiky, ako prebiehajú rokovania o jej výške, či sám štát dodržiava jej zvyšovanie, ako firmy trpia v systéme, kde riešime minimálnu mzdu v hrubom, ale už nie v čistom, ako nepredvídateľnosť vládneho prostredia škodí Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#421
August 27 · 43 min
Šuster: Transakčná daň už svoju škodu napáchala. Vráti sa málo
Transakčná daň sa vraj ruší, prorastové opatrenia, ktoré mali prísť pred letom, nikto ešte nevidel a dlh je taký vysoký, že by vláda mala prísť s rozpočtom, v ktorom sa výdavky budú rovnať príjmom. Fico reaguje, že to bude znamenať definitívny rozklad sociálneho štátu, no konsolidujeme pritom už tri roky, zvyšujú sa dane, odvody, rušia štátne sviatky, no výsledok akoby nevidno. Podľa Martina Šustra z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, má problém nielen vláda, ale celá krajina. „Ak s tým nič neurobíme, ku koncu desaťročia môžeme mať dlho pokojne na sedemdesiatich percentách. Vláda samotná si pritom už dvakrát uvoľnila svoj rozpočtový cieľ a aby vôbec dokázala splniť ten súčasný, musí nájsť opatrenia za 1,3 miliardy eur. A to ešte nehovoríme o výpadku transakčnej dane,“ hovorí analytik. Premiér pritom tvrdí, že v prípade dlhu existujú aj krajiny, ktoré sú na tom podobne alebo horšie. Podľa Šustra by sme sa však mali porovnávať so štátmi, ktoré nám môžu ísť príkladom, a nie naopak. Zároveň nejde len o výšku dlhu, ale aj o silu ekonomiky a s tým súvisiacu schopnosť štátu z dlhov sa dostať. „Vo všetkých krajinách eurozóny s výnimkou Fínska, ktoré majú vyšší dlh ako Slovensko, dlh klesá. My, na rozdiel od nich, každý rok pridávame k dlhu ďalší sedem či osem miliárd,“ dodáva Šuster s tým, že ak by sme dnes mali dlh ako Taliansko, riziko platobnej neschopnosti by sa u nás zvýšilo na osemdesiat percent. V rozhovore sa dozviete: Čo čaká vládu pri novom rozpočte, či by nebolo treba prekopať zákon, ktorý brzdí vládu bezbreho míňať, prečo sa nemôžeme porovnávať s krajinami s vyššími dlhmi, či sa dá vo volebnom roku čakať šetrenie, čo prinesie zrušenie transakčnej dane. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#420
August 20 · 43 min
Galek: Ak bude Fico rozhodovať o jadrovke, dopadne to ako diaľnica do Košíc
Projekt nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach sa zabrzdil. Fico totiž chce, aby firma JESS, ktorá projekt pripravuje, bola úplne pod štátnou kontrolou. Vyplatiť z nej treba český ČEZ, na čo rezort hospodárstva dostal už dva termíny, no ani jeden nesplnil. Úrad vlády vraj preto preberie kontrolu nad riešením. Podľa Karola Galeka, poslanca Národnej rady za stranu Sloboda a solidarita a odborníka na energetiku, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, však v skutočnosti ide o to, aby sa Ficovi nepozeral na prsty žiadny zahraničný partner. „Je to projekt za niekoľko miliárd eur a samotná projektová príprava zhltne niekoľko stoviek miliónov. A videli sme to už aj v prípade Mochoviec, kde sa Ficovi cez jeho poradcu pre energetiku podarilo z tejto firmy dostať niekoľko miliónov eur,“ hovorí Galek. Zahraničný strategický partner je pritom podľa neho v tomto projekte dôležitý, keďže v JESS-e je jediným, kto má nejaké know-how a zároveň stavia elektráreň Dukovany v Česku. „Hovoríme o technologicky identickej elektrárni, čo by znamenalo, že by sme vedeli dosiahnuť synergiu projektov a úsporu možno aj niekoľkých miliárd eur,“ dodáva Galek s tým, že sa tým dokáže predísť aj chybám, ktoré nastali v Mochovciach, kde podľa neho Enel začal stavať bez akýchkoľvek skúseností s jadrom. Zmysel podľa neho nedávajú ani informácie, že jediným možným dodávateľom je americký Westinghouse. „Aj Francúzi avizovali, že vedia dodať takú technológiu. V Česku zase stavajú Kórejčania v licencii s Westinghousom. Ten im asi nedovolil stavať na Slovensku, ale nikto sa ich neopýtal, či by s tým predsa len nesúhlasili. Stále hovorím, kto nechce, hľadá výhovorky, kto chce, hľadá riešenia,“ dodáva. V rozhovore sa dozviete: ako to vyzerá s Ficovou snahou dostať stavanie Bohuníc pod štátnu kontrolu, čo je pravdy na tom, že Westinghouse je jediný, kto vie dodať technológiu, nakoľko Slovensko potrebuje ďalší jadrový blok, prečo tému veterných elektrární uniesli dezinformátori, čo sucho spôsobuje atómovým elektrárňam a cene elektriny. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#419
August 13 · 30 min
Analytik: Odchod Tesca by dával zmysel. Sústredí sa na Britániu
Tesco vraj uvažuje o odchode z českého a slovenského trhu. Reťazec, ktorý na Slovensko prišiel okolo roku 2000, už niekoľkokrát zvažoval odchod, respektíve sa o ňom aspoň pošuškávalo. Teraz však už spoločnosť má mať v tejto veci najatých bankárov a spoločne s nimi riešiť, čo s trhmi v strednej Európe. Podľa Filipa Kužmu, riaditeľa Inštitútu moderného spotrebiteľa, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, to dáva zmysel hlavne vzhľadom na to, ako bezvýznamný je stredoeurópsky trh pre samotné Tesco. „Slovensko tvorí len dve percentá tržieb skupiny Tesco, v prípade celej strednej Európy hovoríme o tržbách okolo šesť percent a upravenom očistenom prevádzkovom zisku niekde nad tromi percentami,“ vysvetľuje Kužma. Problémom však je aj tlak na obchodníkov, ktorý spôsobuje niekoľkoročná konsolidácia a fakt, že sa mení nákupné správanie ľudí. Hlavne čo sa týka nakupovania v hypermarketoch, ktoré má Tesco vo svojom portfóliu. „Hypermarkety v prípade tržieb oslabujú. Posledné údaje z júna ukazujú už tretí pokles za sebou pri pohľade na medziročnú zmenu v stálych cenách,“ dodáva Kužma s tým, že v segmente oblečenia, elektroniky či domácich potrieb sa tešia popularite hlavne zahraničné platformy vrátane ázijských a čínskych e-shopov. Kto môže byť potenciálnym kupcom predajní Tesco, zatiaľ jasné nie je. Podľa Kužmu to môžu byť aj etablovaní hráči na slovenskom trhu, ale aj finančné skupiny. „Koluje informácia, že by Tesco chcelo svoje prevádzky predať v dvoch balíkoch. Slovenský a český trh dokopy a maďarský zvlášť,“ vysvetľuje. Problémom však podľa neho môže byť nájsť reťazec, ktorý je ochotný odkúpiť všetko vzhľadom na široké portfólio Tesca. V rozhovore sa dozviete: Prečo môže Tesco uvažovať nad odchodom zo strednej Európy, do akej miery sťažuje situáciu retailu konsolidácia, ako sa zmenilo nákupné správanie ľudí na Slovensku, kto by mohol mať záujem Tesco kúpiť, či je Slovensko ešte atraktívnym trhom pre retail vzhľadom na množstvo konkurencie. See omnystudio.com/listener for privacy information.
#418
August 6 · 43 min
Analytička: Rozklad právneho štátu nás môže vyjsť na vyše päť miliárd eur
Rušenie NAKA, špeciálnej prokuratúry, ale aj snahy o koniec Úradu na ochranu oznamovateľov či zmeny v Trestnom zákone. Európska únia už dlhšie pozoruje všetko, čo sa na Slovensku deje, a pýta sa, nakoľko sme vôbec schopní v týchto nových podmienkach chrániť napríklad aj jej peniaze. Eurofondy totiž získavame v miliardách, platia ich v značnej miere najmä krajiny na západe Európy a Slovensku vo veľkej miere sanujú bežné štátne investície. Zuzana Múčka, analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bola hostkou video relácie Index s Evou Frantovou, tvrdí, že Slovensko podľa vzoru Maďarska môže prísť až o päť miliárd eur. „Najviac by boli zasiahnuté infraštruktúrne projekty, ktoré smerujú do regiónov, zelené technológie a inovácie. Druhou veľkou oblasťou sú zase zdroje pre poľnohospodárstvo, ktoré sú skutočne kritické pre Slovensko,“ vysvetľuje. Problémom však je, že nezrealizované investície brzdia ekonomiku aj do budúcna - chýbajúca infraštruktúra znamená horšie podmienky na pritiahnutie investora, ktorého strata zase znamená negatívne dosahy na pracovný trh. „Keď sa to stalo Maďarom, ich ekonomika prakticky prestala rásť. Ak by zmrazenie eurofondov postihlo aj Slovensko, na každé tri stratené eurá by sme prišlo o ďalšie euro navyše. V prípade súkromných investícií tak hovoríme o viac ako štyroch miliardách eur, o ktoré by sme ako krajina prišli,“ dodáva Múčka. V rozhovore sa dozviete: čo pre Maďarsko znamenalo zmrazenie miliárd z eurofondov, aké dosahy má takéto niečo na krajinu do budúcna, aké zmrazenie eurofondov hrozí Slovensku, ako sa tento efekt pretaví do ekonomiky a do pracovného trhu, čo by sa stalo, ak by sa Slovensku v tejto súvislosti aj zhoršil celkový rating. See omnystudio.com/listener for privacy information.
August 3 · 33 min
Index brand: AI mení spôsob práce aj kybernetické útoky. Sú firmy pripravené?
Umelá inteligencia sa vo firmách čoraz častejšie stáva bežnou súčasťou práce, keďže dokáže automatizovať úlohy aj spracovať veľké množstvo informácií. Zároveň však prináša nové riziká. Podvody sú presvedčivejšie a útoky vedia byť automatizované. Ako teda využívať umelú inteligenciu bezpečne? Ako menia kybernetické hrozby? A prečo je dôležité budovať si v tejto oblasti ako firma aj vlastné know-how? Aj o tom sa v Indexe zhovárala Eva Frantová s Kamilom Pšenákom, produktovým manažérom spoločnosti ESET, s ktorej podporou vznikla aj táto časť Indexu. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Showing 1–20 of 38 episodes